V januári 2024 čakajú Taiwan prezidentské voľby. Tie odštartujú šnúru viacerých dôležitých volieb, ktoré čakajú demokratický svet v budúcom roku. Voľby na Taiwane sa navyše uskutočnia v čase zvyšujúceho sa geopolitického napätia a počas stále intenzívnejšej vojenskej aktivity Číny v Taiwanskom prielive.
Taiwan, ktorý väčšina sveta považuje za súčasť pevninskej Čínskej ľudovej republiky, je de facto nezávislým štátom už od konca Čínskej občianskej vojny v roku 1949. Vláda na Taiwane sa zároveň podľa aktuálne platnej ústavy považuje za Čínsku republiku, teda legitímnu vládu celej pevninskej Číny.
Na rozdiel od Čínskej ľudovej republiky, známej svojím autoritatívnym režimom s vedúcou úlohou Komunistickej strany Číny, je Taiwan od konca 80. rokov demokratickou krajinou. Pevninská Čína považuje ostrov za separatistické územie a znovuzjednotenie krajiny je jednou z dlhodobých priorít čínskej zahraničnej politiky.
V politickom systéme Taiwanu má prezident pomerne silné právomoci. Celkovo je možné systém charakterizovať ako poloprezidentský. Prezident totiž nemá len ceremoniálne kompetencie, ale je aj hlavou vlády, ktorá menuje a odvoláva premiéra. Disponuje tiež právomocou zákonodarnej iniciatívy, silným právom veta a širokými kompetenciami počas núdzového stavu.
Pokračovanie spolupráce s USA alebo snaha o kompromis s Čínou?
O najdôležitejšiu funkciu v štáte podľa prieskumov zabojujú tri hlavné strany. Súčasná prezidentka Cchaj Jing-wen sa po ôsmich rokoch vo funkcii o tretí mandát uchádzať nemôže. Kontinuitu politiky vládnucej Demokratickej progresívnej strany bude preto vo voľbách reprezentovať súčasný viceprezident Taiwanu Lai Ching-te.
Súčasná vládna strana je pritom známa protičínskymi postojmi a jej hlavným cieľom je etablovať Taiwan ako suverénny a nezávislý štát. Strana odmieta tzv. princíp jednej Číny a presadzuje existenciu samostatnej taiwanskej identity. Jej prioritou je taktiež prehĺbenie vojenskej a ekonomickej spolupráce s USA.
Proti nej bude kandidovať rozdelená taiwanská opozícia. Tá sa počas predvolebných rokovaní nedokázala dohodnúť na jednotnej kandidátke, a preto ju budú reprezentovať dvaja kandidáti. Nominantom stredo-ľavej Taiwanskej ľudovej strany bude jej predseda Ko Wen-je. Za nacionalistický Kuomintang bude kandidovať starosta mesta Nový Taipei Hou Yu-ih.
Obe opozičné strany sú v otázke vzťahov s Čínou umiernenejšie a presadzujú kompromisnejší postoj ako vládna strana. Súčasnú vládu obviňujú z ohrozovania Taiwanu kvôli jej príliš protičínskemu zameraniu. Predstavitelia Kuomintangu dokonca varujú, že zvolenie kandidáta Demokratickej progresívnej strany bude viesť k vojenskej konfrontácii s Čínou.
Taiwanskí voliči tak budú rozhodovať prakticky o tom, či sa má Taiwan v budúcnosti usilovať o oficiálne odtrhnutie od Číny, budovanie samostatnej taiwanskej identity a prehlbovanie spojenectva s USA, alebo sa posunúť k užšej spolupráci s pevninou a k hľadaniu istej formy kompromisu s Čínou.
V prieskumoch vedie súčasný viceprezident krajiny Lai Ching-te, no jeho náskok postupne klesá a očakáva sa, že voľby budú veľmi tesné. Po ôsmich rokoch pri moci súperí súčasná vláda najmä s odlivom mladých voličov, ktorých trápia vysoké náklady na bývanie a nízke mzdy. V krajine taktiež rastie obava z vojny a mnohí voliči sa preto pravdepodobne budú prikláňať k opozičným kandidátom s vidinou zníženia napätia v Taiwanskom prielive.
Ako v informačnom priestore pôsobí Čína?
Obyvateľstvo Taiwanu trávi množstvo času vo virtuálnom priestore. V minulosti bolo opakovane cieľom čínskych dezinformačných kampaní. Čína už roky zaplavuje taiwanský informačný priestor falošnými informáciami a konšpiračnými teóriami, čím sa snaží podkopať taiwanskú demokraciu a rozdeliť miestne obyvateľstvo.
Počas pandémie COVID-19 sa Čína pokúsila zdiskreditovať taiwanskú vládu kvôli jej postupu pri boji proti šíreniu ochorenia. Návšteva predsedníčky Snemovne reprezentantov USA Nancy Pelosiovej v roku 2022 zase spustila na Taiwane sériu kybernetických útokov a vlnu falošných správ zameraných na predstaviteľov amerického Kongresu.
Miestni experti taktiež poukazovali na dezinformačné kampane zo strany Číny v komunálnych voľbách v rokoch 2018 a 2022, a v menšej miere aj pri posledných prezidentských voľbách v roku 2020.
V júli tohto roka jeden z najpopulárnejších taiwanských denníkov United Daily News (blízky strane Kuomintang) uverejnil článok založený na údajných uniknutých zápisniciach z utajeného vládneho zasadnutia. V správe sa písalo, že USA požiadali taiwanskú vládu o výrobu biologických zbraní v jednom z miestnych laboratórií.
Taiwanskí a americkí predstavitelia tvrdenie okamžite popreli. Pri skúmaní uniknutých zápisníc sa zistilo, že boli napísané neobvyklým štýlom, ktorý nekorešponduje s jazykom používaným v taiwanských vládnych záznamoch. Dokumenty napríklad obsahovali množstvo oficiálne znejúcich fráz, ktoré sa používajú v pevninskej Číne, ale nie na Taiwane. Podľa predstaviteľov taiwanskej vlády išlo o súčasť čínskej dezinformačnej kampane.
Incident je považovaný za súčasť čínskej taktiky, prostredníctvom ktorej sa Peking snaží o diskreditáciu USA na Taiwane. Cieľom je vykresliť USA ako nespoľahlivého spojenca, ktorý by v prípade vojenskej konfrontácie taiwanskému ľudu neprišiel na pomoc. Čína týmto spôsobom zneužíva mentalitu taiwanskej spoločnosti.
Chihhao Yu z Centra pre výskum informačného prostredia tvrdí, že medzi taiwanskou populáciou vládnu obavy a ľudia trpia tzv. sirotskou mentalitou – obyvateľstvo má strach, že spojenci Taiwan v zásadnej chvíli opustia. Korene tohto spôsobu myslenia pochádzajú primárne zo skúsenosti z roku 1979, keď USA prestali diplomaticky uznávať Taiwan a preorientovali sa na spoluprácu s pevninskou Čínou.
Taiwan je na informačnú vojnu zvyknutý
Napriek vysokému úsiliu sa však Pekingu nedarí významnejšie ovplyvniť verejnú mienku. The New York Times vo svojom článku informuje, že Taiwan je na čínsku informačnú vojnu pomerne dobre pripravený. Denník dokonca považuje Taiwan za vzor pre desiatky ďalších demokratických krajín, ktoré sa v roku 2024 pripravujú na voľby.
Taiwan disponuje jednou z najvyspelejších komunít overovateľov faktov na svete. Vláda investuje a rozbieha medzinárodné spolupráce v oblasti mediálnej gramotnosti. Vzdelávaniu obyvateľstva ohľadom vplyvu dezinformácií sa preto venuje pomerne široká sieť mimovládnych organizácií. Po rokoch prítomnosti Číny v informačnom priestore taktiež vládne v taiwanskej populácii skepsa a obozretnosť pri spracovaní informácií.
The Economist ale pripomína, že takéto opatrenia nie sú dostatočné, pretože sa nedokážu vyrovnať vysokému objemu čínskej propagandy. Súčasná vláda sa pokúsila proti dezinformáciám zasiahnuť aj razantnejšie. Predstavila zákon, ktorý by umožnil pokutovať šíriteľov dezinformácií v online priestore.
Pokúsila sa aj o odobratie vysielacej licencie pročínsky orientovanej televízie CTi News. Navrhovaný zákon bol však po kritike stiahnutý. Odporcvoia napríklad zdôrazňovali, že navrhovaná legislatíva im pripomína praktiky z čias, keď ostrovnému štátu vládla diktatúra.
CTi News sa napokon presunula do online priestoru a vládna kampaň bola označená za pokus o cenzúru. Dôležité je však taktiež pripomenúť, že taiwanský mediálny priestor je pomerne spolitizovaný a často produkuje propekinský obsah, ktorý nevzniká z iniciatívy čínskej vlády.
Dopad dezinformácií na voľby je nejasný
Čínske dezinformácie sa nepochybne stali súčasťou verejnej diskusie na Taiwane. Či a ako veľmi môžu ovplyvniť januárové voľby, je však stále otázne. Spoločnosť Meta, ktorá v auguste podnikla doteraz najväčší zásah proti čínskym dezinformáciám, uviedla, že čínska dezinformačná sieť je síce veľká, ale jej dosah je nízky. Obsah, ktoré tieto účty pravidelne publikujú, má zanedbateľnú čítanosť.
Spôsoby využívané Čínou sa v niektorých aspektoch podobajú na aktivity Ruska v hybridnej vojne proti Západu. Spoločný majú napríklad protiamerický naratív alebo šírenie niektorých konkrétnych dezinformácií, napríklad hoaxu o biologických laboratóriách. Posledné štúdie o amerických voľbách v roku 2016 však ukazujú, že ruské dezinformácie ovplyvnili voličské správanie len minimálne.
Napriek tomu, že v čínskych a taiwanských médiách sa objavujú správy zamerané proti Demokratickej pokrokovej strane, jej prezidentský kandidát Lai Ching-te sa teší stále veľkej popularite. Napriek prítomnej skepse voči USA sú Taiwančania vo vzťahu k Číne ešte opatrnejší.
V prieskume taiwanskej výskumnej inštitúcie Academia Sinica z novembra tohto roka sa 34 % respondentov zhodlo na tom, že USA sú „dôveryhodnou“ krajinou. O Číne to isté tvrdilo len 9 % opýtaných, pričom 83 % obyvateľov vníma, že hrozba zo strany Číny rastie. Medzičasom úsilie Číny o ovplyvnenie verejnej mienky na Taiwane narastá.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
