Obavy vedcov z klimatickej zmeny a prudkého otepľovania planéty sa v roku 2023 znova potvrdili. Podľa analýzy Copernicus Climate Change Service sa rok 2023 stal oficiálne najteplejším rokom v histórii merania. Globálna teplota narástla o viac ako 1,4 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnou érou, čo je nebezpečne blízko hranice 1,5 stupňa. Tá bola stanovená svetovými lídrami na klimatickom summite OSN v Glasgowe ešte v roku 2015. Je súčasťou Parížskej dohody, ktorá krajiny zaväzuje k snahe obmedziť rast globálnej priemernej teploty. Odborníci varujú, že prekročenie tejto hranice bude mať veľmi negatívny dopad na klímu aj ekosystémy na Zemi.
Extrémne výkyvy počasia sú však viditeľné už teraz. Smrteľné hurikány v USA, lesné požiare v Kanade či južnej Európe a extrémne suchá sú len malou ukážkou budúcnosti, ktorá nás v dôsledku klimatických zmien čaká. „Tieto typy udalostí budú aj naďalej častejšie a závažnejšie, ak budeme v otepľovaní planéty pokračovať,“ povedala klimatická vedkyňa Kristina Dahlová.
Dezinformácie a klimatická zmena
Napriek zjavným negatívnym vplyvom globálneho otepľovania nie je každý o klimatickej zmene presvedčený. Situáciu sťažuje dlhodobé šírenie klimatických hoaxov a konšpiračných teórií o danej téme. V mnohých prípadoch sa ich rozširovanie predovšetkým v online priestore spája s obohacovaním, keďže klimatickí skeptici dokážu zarábať napríklad na reklame.
Vedci z Centra pre boj proti digitálnej nenávisti (CCDH) v období od 2018 do 2023 analyzovali až 12-tisíc videí zdieľaných na sociálnych platformách ako YouTube a X. Až 70 % falošných informácií, ktoré sa v súvislosti s klimatickou zmenou vo videách vyskytli, podkopávali dôveru v ekologické riešenia, ktoré by otepľovanie spomalili. Takéto videá dosahovali dokopy viac ako 325 miliónov zhliadnutí.
Videá väčšinou obsahovali tvrdenia, že dôsledky globálneho otepľovania nie sú škodlivé, ale prospešné; že klimatická veda nie je dôveryhodná; alebo že navrhované ekologické riešenia nebudú fungovať. Populárne bolo aj tvrdenie, že elektromobily znečisťujú ovzdušie oveľa viac ako autá so spaľovacími motormi. Mnoho vedcov však jednoznačne uvádza, že celkové emisie počas výroby aj používania elektromobilov sú nižšie.
Ďalšou rozšírenou dezinformáciou bolo aj tvrdenie, že prechod na veternú energiu by znamenal zničenie veľkej plochy lesov a biotopov, v ktorých voľne žijú viaceré živočíchy. Ani tento výrok sa však nezakladá na pravde. Podľa odhadov by totiž na infraštruktúru na veternú a solárnu energiu bola využitá podobná plocha ako pre súčasný priemysel fosílnych palív.
Ekologické riešenia a dezinformácie na Slovensku
Ekologické riešenia globálneho otepľovania a klimatickej zmeny sa stali kontroverznou témou aj na Slovensku. Napríklad veterná energetika, ktorá sa postupne začína rozvíjať aj na našom území, sa stáva predmetom debát a konšpiračných teórií na sociálnych sieťach s cieľom zabrániť výstavbe veterných elektrární na Slovensku. Medzi mýty patrí napríklad tvrdenie, že veterné turbíny vysielajú škodlivé infrazvuky a vibrácie, ktoré údajne poškodzujú budovy a steny domov. Vedecké štúdie však tieto tvrdenia jasne vyvracajú.
K podobným teóriám prispieva aj veľká nedôvera v odborníkov a inštitúcie, ktorú často prehlbujú politici alebo známe osobnosti. Príkladom takéhoto konania je europoslanec a predseda hnutia Republika Milan Uhrík, ktorý dlhodobo kritizuje opatrenia EÚ zamerané na ochranu životného prostredia a boj proti zmene klímy. Uhrík tvrdí, že opatrenia EÚ ohrozujú suverenitu európskych štátov a že „zelená agenda bruselských ekofanatikov napokon zničí Európu“. Jeho názory na globálne otepľovanie sa v mnohých prípadoch nezakladajú na vedeckom konsenze a prispievajú k šíreniu konšpiračných teórií.
Podobne sa o globálnom otepľovaní vyjadruje aj známy slovenský raper Majk Spirit. Ten na svojom Instagrame napríklad opakovane tvrdil, že klimatická kríza je len hoax, ktorého cieľom má byť manipulácia ľudí.
Vo svojich výrokoch zavádzal aj predseda strany SaS Richard Sulík. Ten v diskusii povedal, že „ľadovce sa topia, nech sa roztopia, potom možno zamrznú znovu“. Toto tvrdenie je zavádzajúce a vytvára nesprávny dojem, že topenie ľadovcov nie je vážnym problémom, hoci opak je pravdou. Podobné vyhlásenia môžu prispievať k dezinformáciám a nesprávnemu pochopeniu závažnosti globálneho otepľovania.
Vedecká komunita pritom jednoznačne potvrdzuje, že globálne otepľovanie je reálnym problémom, ktorý si vyžaduje okamžité a celosvetové opatrenia. Opakovaná kritika, šírenie konšpiračných naratívov a mýtov, ako aj ľahostajnosť zo strany politikov vytvárajú prostredie, v ktorom verejnosť začína spochybňovať objektívnosť a spoľahlivosť vedeckých expertov a inštitúcií v oblasti klímy a životného prostredia.
Takéto postoje môžu posilňovať nedôveru voči vedeckým výskumom a vnímať ich ako subjektívne či zmanipulované. Tým sa vytvára polarizovaný diskurz, v rámci ktorého verejnosť rozdeľuje vedecké poznatky na základe politických či ideologických presvedčení.
Globálne riziká
Podľa odborníkov na riziká hrozia v budúcnosti celosvetové krízy práve v dôsledku extrémnych výkyvov počasia a šíreniu dezinformácií, a to nielen o globálnom otepľovaní. Extrémne počasie má byť najzávažnejším a dezinformácie druhým najzávažnejším globálnym rizikom na najbližšie dva roky, uvádza správa Svetového ekonomického fóra (WEF).
Predstavuje to hrozbu hlavne v súvislosti s viacerými dôležitými voľbami napríklad v USA, Indii či Mexiku, v ktorých budú pravdepodobne veľkú rolu hrať aj dezinformácie. „Rozsiahle využívanie dezinformácií a neinformovanosti a nástroje na ich šírenie môže podkopať legitimitu novozvolených vlád,“ varuje správa.
V období najbližších desiatich rokov predstavujú podľa odborníkov hrozbu aj problémy s biodiverzitou alebo nepriaznivé dôsledky rapídneho vývoja umelej inteligencie.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
