Google naďalej zarába na dezinformáciách o klimatickej kríze. Šíria sa prostredníctvom videí na YouTube

Google sa zaviazal prísnejšie pristupovať k obmedzeniu šírenia dezinformácií o klimatickej kríze. Napriek tomu sa na platforme YouTube, ktorú spoločnosť vlastní, stále objavujú videá so zavádzajúcim obsahom o klíme. Analýza dokázala, že Google naďalej profituje na videách a reklamách, ktoré popierajú alebo spochybňujú zmeny klímy.

Spoločnosť Google v októbri 2021 prisľúbila, že sa bude zaoberať videami na platforme YouTube, ktoré šíria dezinformácie o klimatickej kríze. Išlo o reakciu na dlhodobé výzvy na vysporiadanie sa s narastajúcim počtom zavádzajúcich informácií o klíme.

Riešením mal byť zákaz reklám a monetizácie obsahu, ktorý spochybňuje zmeny klímy a ich vedecky dokázané príčiny. Podľa oficiálnej správy Google tento obsah zahŕňa označovanie klimatickej zmeny za hoax, ako aj tvrdenia, ktoré popierajú globálne otepľovanie a výroky odmietajúce vplyv ľudskej činnosti na zmenu klímy.

Záväzky neboli naplnené

Výskumníci z koalície Climate Action Against Disinformation (CAAD), ktorá združuje viac ako 50 organizácií bojujúcich proti šíreniu klimatických dezinformácií, však zistili, že spoločnosť svoje záväzky nesplnila. Google naďalej profituje na dezinformáciách o životnom prostredí prostredníctvom finančných ziskov z reklám a videí.

Koalícia CAAD totiž na základe kľúčových slov identifikovala 200 videí na YouTube, v ktorých sa objavili zavádzajúce informácie o klimatickej zmene, či už v samotnom videu alebo vo forme reklamy. Stovka z nich obsahovala informácie, ktoré sám Google definuje ako dezinformácie. Videá mali spolu v apríli 2023 takmer 74 miliónov videní. 

V obsahu, ktorý výskumníci analyzovali, sa objavili aj videá a reklamy známych spoločností, napríklad ropného giganta Exxon Mobil. Ten je obviňovaný z využívania taktiky greenwashingu, teda zo zavádzajúceho prezentovania environmentálnej zodpovednosti, pričom je obrovským tvorcom uhlíkových emisií.

Ďalšou takouto spoločnosťou je americká televízna stanica Fox News, ktorej (dnes už bývalý) moderátor Tucker Carlson verejne spochybňoval zmenu klímy a označil ju za čínsku snahu o potopenie USA.

Medzi ďalšími firmami, ktorých reklamy sa objavili v zavádzajúcich videách, boli napríklad Emirates, Hyundai, Nike alebo Tommy Hilfiger. V správe koalícia CAAD kritizuje spoločnosti za to, že svojimi reklamami prispeli k finančným ziskom Googlu z dezinformačných videí o klíme.

Hovorca YouTube Michael Aciman zdôraznil, že platforma podporuje „diskusiu o politikách alebo iniciatívach súvisiacich s klímou, ale keď obsah prekročí hranicu popierania zmeny klímy, reklamy z týchto videí sú odstránené.“ Nedostatočná kontrola nad tenkou hranicou medzi šírením dezinformácií a debatou o prejavoch a príčinách klimatických zmien však môže prispieť k zvýšenej miere klimatického skepticizmu.

Dezinformácie o klimatických zmenách sa šíria na všetkých sociálnych sieťach

Šírenie zavádzajúcich správ o zmenách klímy nie je problémom len na platforme YouTube. Podkopávanie vedecky dokázaných faktov o klíme a nabádanie na klimatický skepticizmus sa objavuje naprieč rôznymi sociálnymi sieťami.

Platformy pritom podnikajú nepostačujúce kroky na zamedzenie šírenia dezinformácií, a to nielen o klimatických zmenách. Problémom sú nevhodne nastavené pravidlá pre zabránenie šírenia klamlivých tvrdení a nízka miera transparentnosti. Podľa analýzy environmentálnych organizácií Friends of the Earth, Avaaz a Greenpeace USA je v tejto oblasti na tom najhoršie Facebook, TikTok a Twitter.

Práve Twitter čelil v roku 2022 obrovskej kritike za nečinnosť pri zavádzajúcom obsahu o zmenách klímy. Príspevky skeptické voči klimatickej kríze dosiahli počet 850-tisíc, čo je najvyššie číslo od založenia sociálnej siete v roku 2006. Išlo najmä o reakcie na Konferenciu OSN o zmene klímy COP27, ktorá sa konala v novembri 2022. K šíreniu zavádzajúcich správ navyše prispela aj zmena majiteľa Twitteru. Elon Musk totiž prehlásil, že platforma bude miestom na vyjadrenie svojho názoru pre každého.Sociálne siete dlhodobo čelia kritike za nedostatočný boj proti šíreniu dezinformácií, nielen v oblasti životného prostredia. Prispievajú tak k čím ďalej, tým väčšej polarizácii spoločnosti a nedôvere vo vedecké fakty.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Vyštudovala medzinárodné vzťahy a európske štúdiá na Masarykovej univerzite v Brne. V súčasnosti sa venuje boju proti hybridným hrozbám na štátnej úrovni. Zaujíma sa o strategickú komunikáciu, technológie v oblasti bezpečnosti a aktuálne dianie na medzinárodnej scéne.