V polovici roku 2024 schválila vláda Kazachstanu Koncepciu rozvoja umelej inteligencie na roky 2024-2029. Tento strategický dokument má za cieľ komplexnú integráciu umelej inteligencie (AI) do rôznych oblastí od verejnej správy cez predikciu kybernetických hrozieb až po využitie v ekonomickej sfére.
Strategické plánovanie taktiež očakáva vytvorenie školiaceho kurzu o AI, ktorý by podľa očakávaní malo do roku 2029 absolvovať 80-tisíc ľudí. Týmto krokom by sa zvýšila nielen digitálna gramotnosť obyvateľstva, ale zároveň by sa posilnila konkurencieschopnosť Kazachstanu v globálnom digitálnom priestore.
V roku 2024 sa Kazachstan umiestnil na 34. mieste v rebríčku digitálnej konkurencieschopnosti (IMD), pričom Slovensko obsadilo až 52. miesto. Index zobrazuje schopnosť krajín prijímať a implementovať digitálne technológie v štátnej aj súkromnej sfére.
Vývoj národných AI modelov a medzinárodná spolupráca
Prezident Kasym-Žomart Tokajev sa v marci 2025 stretol s generálnym riaditeľom spoločnosti Presight.AI Thomasom Pramotedhanom. Táto firma zo Spojených arabských emirátov sa špecializuje na spracovanie veľkých dát (big data) a vývoj systémov AI. Stretnutie nadviazalo na predchádzajúcu dohodu z roku 2024 o zostavení superpočítača a dátového centra na území Kazachstanu. Tieto kapacity by mali krajine priniesť dostatočný výpočtový výkon potrebný na vývoj samostatných kazašských veľkých jazykových modelov (LLM).
Vývoj vlastnej kazašskej AI neostáva iba technologickou záležitosťou. Krajina avizuje, že chce vyvíjať vlastné jazykové modely umelej inteligencie, ktoré budú schopné reflektovať kultúrne a jazykové konvencie. Dôvod pre vývoj vlastných modelov je pomerne pragmatický. Väčšina dnes dostupných modelov bola trénovaná prevažne na obsahu v angličtine či inom svetovom jazyku, čo môže pri použití menej hovorených jazykov, ako je kazaština, viesť k menšej presnosti výstupov. V prípade Kazachstanu, kde je ruština druhý dominantný jazyk, sa tak výstupy z AI často generujú na základe ruského jazyka, čo môže spôsobiť významové skreslenie, najmä pri automatickom preklade do kazaštiny.
Toto potvrdzuje aj Dion Wiggins, technický riaditeľ spoločnosti Omniscien Technologies, ktorá sa špecializuje na spracovanie jazyka pomocou AI. Uvádza, že počas generovania odpovedí môže dochádzať k strate kontextu, najmä pri preklade medzi jazykmi. To môže ovplyvniť presnosť informácií, ktoré AI systém poskytuje. Preto je čoraz častejšie zdôrazňovaná potreba vývoja národného AI systému trénovaného na lokálnych dátach a v kazaštine. Druhý zásadný problém však vzniká v nedostatku kvalitných kazašských dát.
Transparentnosť a technologické obmedzenia
Zároveň ide o otázku transparentnosti. Podľa indexu slobody tlače organizácie Reportéri bez hraníc sa Kazachstan v roku 2024 nachádzal na 142. mieste zo 180 meraných krajín. V tomto kontexte je dôležité upozorniť, že ak by boli tréningové dáta AI výhradne pod kontrolou štátu, hrozilo by, že namiesto otvoreného a pluralitného zdroja informácií by reflektovala len oficiálny štátny naratív.
Výstavba superpočítača, ktorý by mal tvoriť technologický základ celej AI infraštruktúry, momentálne naráža aj na technologické a logistické problémy. Projekt mal byť dokončený už v roku 2024 pod záštitou Presight.AI, no kvôli obmedzeniam exportu vysokovýkonných čipov Nvidia z USA bol nedostatok komponentov potrebných na jeho výstavbu a progres sa spomalil. Možnosťou je nahradiť dodávané technológie inými suplementami, počas čoho však môže vzniknúť ekonomická a logistická závislosť na iných svetových trhoch.
Minulosť a možné riziká
Celú situáciu ešte viac komplikuje predchádzajúca skúsenosť Kazachstanu s obrovskou expanziou ťažby kryptomien. V rokoch 2017 až 2021 bola krajina druhým najväčším centrom pre ťažbu bitcoinu na svete, čo viedlo k nadmernému zaťaženiu energetickej siete. Ťažba v tom čase spotrebovala viac ako 7 % elektrickej kapacity krajiny, čo spôsobovalo výpadky v dodávkach elektriny.
V dôsledku týchto problémov vláda v januári 2022 drasticky obmedzila prístup ťažobných firiem k národnej energetickej sieti, čo viedlo k odchodu viacerých medzinárodných spoločností a poklesu technologických investícií. Situácia odhalila zraniteľnosť Kazachstanu voči technologickým projektom, ktoré sú náročné a závislé od stabilnej politickej a technologickej infraštruktúry. Niektoré spoločnosti sa však aj napriek tomu po čase do krajiny vracajú.
Nezabezpečená AI infraštruktúra môže byť taktiež vystavená kybernetickým útokom, ktoré by mohli ohroziť nielen chod vládnych inštitúcií, ale aj celú ekonomiku krajiny. Integrácia AI do základných štátnych systémov bez dôkladného zabezpečenia tak môže predstavovať vážne riziko pre národnú bezpečnosť.
Strategická koncepcia umelej inteligencie v Strednej Ázii je ambiciózna a jej potenciál je nespochybniteľný, no práve v krajinách, ako je Kazachstan, sa môže štátom riadený vývoj AI stať nebezpečným nástrojom štátneho aparátu. Je preto potrebné zabezpečiť transparentnosť a nezávislý dohľad, aby mohla kazašská AI prispieť k technologickému pokroku v celom regióne.
Článok vznikol s podporou Holandského veľvyslanectva na Slovensku.
