Dňa 19. júna 1964 skupina príslušníkov ŠtB vyráža k Čiernemu jazeru na Šumave. Deň na to agenti na dno jazera potopia debny s prázdnymi papiermi. Tajná operácia Neptún sa mohla začať.
Operácia Neptún
V roku 1964 rozbehla ŠtB veľkú dezinformačnú akciu s krycím názvom Neptún. Jej cieľom bolo ovplyvniť verejnú mienku najmä na západe, posilniť protinemecké nálady medzi ich západnými partnermi a zdiskreditovať viacerých tamojších politikov z kolaborácie s nacistami.
V odtajnenom spise sa jednoznačne píše, že cieľom operácie je nielen vyvolať pobúberenie verejnosti, ale aj strach u hlavných protagonistov. „Vytvárať u týchto ľudí psychózu, obavy, že ich minulosť bude teraz odhalená, a to nielen u vedúcich funkcionárov, ale aj u niektorých rádových členov, príslušníkov gestapa Sicherheitsdienstu, prípadne ďalších nacistických zložiek,“ píše sa v spise.
Akcia bola úspešná – spôsobila odchod viacerých nemeckých funkcionárov z ich postov a taktiež niekoľko nevysvetlených samovrážd.
Poklad na Čiernom jazere
Uprostred šumavských lesov sa nachádzajú dve jazerá – Čierne a Čertovo opradené viacerými legendami. Na ich dne sa podľa Českej televízie mali nachádzať rôzne mŕtvoly, vrátane neznámej grófky a vojakov nacistického Wehrmachtu.
Legendy podnietili natáčanie dokumentu štábom „Zvědavá kamera“, ktorého súčasťou bol aj prieskum dna jazier. Štáb si na prieskum najal športových potápačov Svazarmu. Jedným z potápačov bol aj Ladislav Bittman. O čom už štáb nevedel, bolo, že išlo o agenta dezinformačného oddelenia komunistickej Štátnej bezpečnosti (ŠtB).
ŠtB sa totiž rozhodla využiť natáčanie na svoje propagandistické ciele. Rozviedka komunistickej tajnej služby zinscenovala objavenie nemeckých dokumentov z čias okupácie. Operácia mala mať tri etapy.
Prvá spočívala v zhotovení niekoľkých dební a ich ponorení na dno jazera. V druhej etape mali byť potápači navedení tak, aby debny objavili. V poslednej fáze mala byť objavu zaistená dostatočná publicita, a tým dosiahnutie zamýšľaného cieľa.
Svetová senzácia
Keď do šumavských lesov vyrazili kameramani, všetko už bolo pripravené. Potápači „objavili“ ponorené debne 3. júla 1964. Priestor okolo jazier pre verejnosť uzavreli a debny zaistili.
O pár dní na to vydalo Ministerstvo vnútra ČSSR prostredníctvom ČTK (Českej tiskovej kanceláře) oficiálnu správu, v ktorej tvrdilo, že debny obsahujú dokumenty z čias nacistickej okupácie.
Vo vylovených debnách však boli len prázdne papiere. V domácich archívoch sa totiž nenašlo dosť dokumentov, ktoré by usvedčovali západonemeckých funkcionárov z nacistickej minulosti. „Záchrana“ prišla až dodatočne z Moskvy.
Komplikácie však nebránili, aby sa z „objavu“ stala svetová senzácia. Zakrátko informácie o „úlovku“ obleteli médiá doma aj v zahraničí. Prvé informácie dostávala od ministerstva vnútra štátna ČTK. Od nej preberali správy aj zahraniční novinári neuvedomujúc si, že ide o podvod.
Dosiahli, čo chceli
Dokumenty spustili rozruch. Viacero politikov v Západnom Nemecku ale aj Rakúsku bolo usvedčených z kolaborácie s nacistickým režimom alebo inej zločinnej činnosti.
Neskôr sa podarilo kompromitovať aj niektorých politikov v Taliansku. Na základe dokumentov sa začali nové súdne procesy a obnovili sa tie, pri ktorých chýbal dostatok dôkazov.
Po celom svete sa o objave písalo v médiách. Tiež sa podarilo dosiahnuť, aby lehota premlčania nacistických zločinov bola posunutá o ďalších päť rokov. V tomto ohľade sa dá povedať, že akcia mala aj svoje pozitívne stránky, zároveň však ide o ukážkový príklad propagandy s cieľom zdiskreditovať cudzie štáty.
Dlho utajované tajomstvo
Dlho nikto netušil, že ide o podvod, vrátane členov televízneho štábu „Zvědavé kamery.“ O tom, že sa stali súčasťou spravodajskej hry sa dozvedeli až z knihy potápača Jozefa Bittmana v 80-tych rokoch, ktorý však emigroval do USA, čo mu umožnilo aj napísať knihu.