Infosecurity.sk prináša prehľad dezinformačných trendov, ktoré boli v posledných dvoch týždňoch na vzostupe:
- Vášne rozbúrilo predovšetkým rozhodnutie amerického prezidenta J. Bidena, ktorý Ukrajine povolil používanie amerických rakiet dlhého doletu aj na území Ruska. Podporu obete agresie sa dezinformátori snažili vykresliť ako obmedzenie mierových rokovaní, neopodstatnenú eskaláciu napätia či rovno priame zapojenie NATO do vojny. Svoje tradičné strašenie svetovým konfliktom a jadrovou vojnou tak opäť postavili na chybných a manipulatívnych naratívoch.
- Niektorí dezinformační aktéri predikovali zníženie alebo zastavenie západnej podpory po zvolení Donalda Trumpa za prezidenta USA. Pomoc prezentovali ako zadlžovanie EÚ a financovanie Zelenského režimu, kvôli ktorému sú oberaní bežní európski občania.
- Téma vojny na Ukrajine bola sprevádzaná aj príspevkami, ktoré silno glorifikovali Rusko, napríklad prostredníctvom videí údajne ukazujúcich dostatok tovarov v ruských obchodoch, a teda neúčinnosť západných sankcií. Mimoparlamentný politik Pavol Slota zhrnul svoju návštevu Donbasu s použitím množstva kremeľských propagandistických naratívov. Hovoril najmä o vítaní ruských osloboditeľov, ktorí údajne ukončili pôsobenie banderovcov v regióne.
- V rámci domácich tém dominovala kritika vstupu Ivana Korčoka do Progresívneho Slovenska. Tento krok má podľa kritikov dokazovať, že Korčok bude slúžiť lídrovi strany Michalovi Šimečkovi. Ľuboš Blaha zasa konšpiroval o tom, že úlohou Korčoka ako západného agenta bolo celú dobu ovládnuť PS, k čomu mal využiť Šimečku. PS označil za „projekt temných sorosovských síl v pozadí, ktoré vyhlásili nábor žoldnierov, lebo chcú získať moc“.
Tretí svetový konflikt na obzore?
V slovenskom informačnom priestore sa dlhodobo objavujú naratívy, ktorými sa dezinformátori snažia manipulovať a strašiť bežnú verejnosť tým, že sa nevyhnutne blíži ďalší konflikt svetových rozmerov. Z eskalácie napätia však neobviňujú ruské agresívne kroky, ale západnú podporu Ukrajiny.
Či už hovoríme o naratívoch o priamom zapojení NATO do vojny alebo o hrozbe jadrovej vojny, v posledných dňoch dezinformátori využili najmä rozhodnutie amerického prezidenta Joe Bidena, ktorým ukrajinským silám povolil použitie rakiet dlhého doletu (dodaných USA) na údery na ruskom území. Rovnako diskreditované boli aj podobné rozhodnutia zo strany Veľkej Británie a Francúzska.
Medzi prvými z dezinformačnej scény reagoval (celkom očakávane) europoslanec Ľuboš Blaha. Podpredseda strany SMER – SSD vo svojom príspevku na Telegrame amerického prezidenta označil za blázna, vďaka ktorému má byť svet „na prahu tretej svetovej vojny“. Akcentoval tým Kremľom proklamované tzv. červené línie a vyhrážky o vyvolaní jadrovej vojny. V podobnom duchu pokračoval Blaha aj v ďalších dňoch. 19. novembra strašil, že svet je „milimeter od jadrovej vojny“. Pokračoval vo svojej obľúbenej disciplíne – v apele na emócie a strach – keď hovoril o rodinách, deťoch a Slovensku, ktoré majú byť v ohrození.
Problémom Blahovej rétoriky je najmä to, že vôbec nespomína prvotného vinníka akejkoľvek eskalácie napätia. Zároveň to však prirodzene zapadá do mozaiky naratívov, ktoré europoslanec šíri dlhodobo a ktoré sú v značnom súlade s ruskou propagandou. V tejto fiktívnej realite, ktorú sa Blaha snaží podsúvať svojmu publiku, nemôže za napätie ruská agresia a ani aktuálne vo vojne zúčastnení severokórejskí vojaci, ale, slovami Blahu, „psychopati zo Západu“.
Milan Uhrík, predseda krajne pravicovej Republiky, zas Bidenovo rozhodnutie označil za „apokalyptické rozhodnutie končiaceho dedka“. V ďalšom príspevku europoslanec situáciu prezentoval vysoko manipulatívne ako rozhodnutie „ostreľovať Rusko americkými raketami“ a pokračoval strašením, že vojnu chce vystupňovať aj EÚ. Uhrík tým uplatnil falošnú optiku, ktorá posledný vývoj nielenže problematicky zjednodušila, ale aj opäť (a s vysokou pravdepodobnosťou zámerne) zabudla na pomenovanie kľúčového faktoru, ktorý narušil mier.
Inak povedané, ústredným bodom reakcie slovenskej dezinformačnej scény na rozhodnutie americkej administratívy bol naratív, ktorý buď opomínal alebo sekundárne legitimizoval ruskú agresiu na Ukrajine. Za vojnových štváčov bola buď označovaná obeť útoku alebo západné štáty, ktoré Ukrajinu podporujú aj budovaním kapacít jej obrany. Zároveň sa niektorí aktéri, ako napríklad Marek Géci (Republika), snažili navodiť dojem, že Bidenovo rozhodnutie malo nejakým spôsobom podliehať súhlasu členov NATO (vrátane Slovenska). Nešlo však o krok pod záštitou Aliancie, neplatia teda ani argumenty o tom, že NATO sa týmto vývojom priamo zapojilo do konfliktu s Ruskom (takto ladený obsah analyzujeme nižšie).
Záujem strany SMER – SSD o túto tému potvrdil aj príspevok Igora Melichera, ktorý pôsobí ako štátny tajomník na ministerstve obrany. Melicherovi sa podarilo prekonať aj svoje nízke štandardy komunikácie – povolenie využiť americké rakety bez akejkoľvek legitímnej logiky označil za „ukážkový prejav zbabelosti a aktívneho popierania demokracie“. Bez ohľadu na to, že ide o vysoko manipulatívne vyjadrenie, Melicher poodkryl parametre reality, v ktorej funguje. Nielenže nepozná politický systém USA, ale ako zbabelosť vníma poskytnutie pomoci obeti agresie. Rozhodnutie niektorých európskych štátov pridať sa k tomuto kroku zas považuje za „dôkaz absencie vlastnej zahraničnej politiky a potvrdenie závislosti ani nie tak na americkej administratíve, ako na liberálno-progresívnych kruhoch z prostredia Demokratickej strany USA“. Tým útočí na prirodzených spojencov Slovenska a tiež odkrýva pravú tvár tzv. suverénnej zahraničnej politiky na všetky svetové strany – tá sa v konečnom dôsledku rovná servilnosti voči ruským (a žiadnym iným) záujmom.
Keďže príspevky, ktoré obsahovali naratívy o treťom svetovom konflikte, boli v slovenskom informačnom priestore v posledných týždňoch dominantné, pozreli sme sa na ne aj prostredníctvom analytického nástroja Gerulata Juno. Pomocou neho sme analyzovali najpopulárnejšie príspevky na slovenskom Facebooku, ktoré obsahovali kľúčové slovo „svetová vojna“, „jadrové“ alebo „raketa“. Zo zoznamu sme vylúčili tie príspevky, ktoré neobsahovali problematické naratívy. Následne sme príspevky hodnotili na základe celkového počtu interakcií (súčet všetkých reakcií, komentárov a zdieľaní).
Príspevok s najväčším počtom interakcií patrí Robertovi Ficovi. Premiér v ňom rozhodnutie amerického prezidenta Bidena, ktorým povolil používanie amerických zbraňových systémov na území Ruska, označil za bezprecedentnú eskaláciu napätia. Vrátil sa k svojej manipulatívnej rétorike o hľadaní mierového riešenia, ktorá dlhodobo skôr nahráva naratívom ruskej propagandy. Podľa Fica prišlo americké rozhodnutie „s jasným cieľom úplne zmariť alebo oddialiť mierové rokovania“. Tiež nezabudol použiť svoj obľúbený naratív o Západom podporovanom „vzájomnom zabíjaní Slovanov na Ukrajine“, ktorým stavia na Kremľom obľúbenú kartu panslavizmu. Západnú podporu Ukrajiny Fico dlhodobo prezentuje ako militantné kroky, ktoré škodia slovenským záujmom. Tie sú, ako sa zdá, lemované predovšetkým približovaním sa Rusku a Číne.
Druhý príspevok opäť publikoval Robert Fico. Vo videu hodnotil svoju oficiálnu návštevu Srbska, počas ktorej sa stretol aj s prezidentom Alexandarom Vučičom. Okrem rozporuplných vyjadrení o tzv. dvojitom štandarde EÚ a útokov na médiá sa Fico vrátil aj k obvineniam, že Západ „si želá pokračovanie vojny na Ukrajine“. Podľa Fica má vojna vyhovovať aj prezidentovi Zelenskému. Slovenský premiér síce operuje s tým, že o jeho tvrdeniach existujú dôkazy, ale žiadne vo svojom prejave štandardne neponúka. Aj v tomto príspevku Fico hovorí o eskalácii napätia či obmedzovaní mierových rokovaní. Do zbierky pridáva aj strašenie konfliktom „nevídaných rozmerov“. A opäť premiér obviňuje americkú stranu – rezignuje na to, aby pomenoval agresora, ktorého útok na suverénny štát pod falošnou argumentáciou demilitarizácie a denacifikácie viedol k destabilizácii regiónu prvotne.
Tretí príspevok patrí profilu Ľuboša Hricu, ktorého možno považovať za dlhodobú tvár slovenskej dezinformačnej scény. K politickej situácii na Slovensku sa Hrica vyjadruje kontinuálne z Talianska, pričom sa snaží tváriť ako hlas rozumného (obyčajného) ľudu – možno ho však vnímať skôr ako nepovolaného politického komentátora, ktorému absentuje príslušné vzdelanie a šírenie dezinformácií (či rôznych pochybných názorov) skrýva za neobmedzenú slobodu prejavu. V príspevku, ktorý sa v začiatku venoval spomienke na 17. november (Deň študentstva a dátum Nežnej revolúcie), označil USA za vojnových štváčov a hovoril o vypuknutí tretej svetovej vojny. Okrem toho, svoju rétoriku položil na ruskom propagandistickom naratíve o ukrajinských nacistoch (ako legitimizačný nástroj pre ospravedlnenie agresie), ku ktorým prirovnal aj americkú Demokratickú stranu.
Ďalší príspevok v poradí bol publikovaný Matúšom Šutajom Eštokom. Minister vnútra a predseda strany Hlas-SD sa vo videu, podobne ako jeho dezinformační kompatrioti, snažil o diskreditáciu rozhodnutia o raketách dlhého doletu. Nezameral sa však len na USA, ale aj na Veľkú Britániu či Francúzsko. Vypálené rakety na Rusko podľa Šutaja Eštoka „prinesú len smrť ďalších ľudí a eskaláciu konfliktu“ – týmto vyjadrením stavil na dlhodobo prítomný manipulatívny (alebo prinajmenšom aspoň logicky mylný) argument, že Ukrajina by sa pre ochranu životov nemala vôbec brániť. Ide o naratív, ktorý vo svojej podstate navrhuje servilnosť ukrajinskej suverenity a vyhovenie požiadavkám agresora. Tento zámer je častokrát akcentovaný strašením zatiahnutím západných štátov (najmä členov NATO) do priameho svetového konfliktu s Ruskom. A práve toto strašenie nechýbalo ani vo vyjadrení ministra vnútra, ktorý napriek slovenskému členstvu v euroatlantických štruktúrach straší „tvrdou odplatou zo strany Ruska“.
Posledný príspevok v poradí publikoval Eduard Chmelár. Bývalý poradca premiéra pre zahraničnú politiku rozhodnutie Joe Bidena vyhodnotil ako šialenstvo, mimoriadne vážnu eskaláciu konfliktu či až začiatok tretej svetovej vojny. Po vzore zvyšku dezinformačného ekosystému ignoroval ruské vydieračské správanie a skôr prezentoval červené línie, ktorými dlhodobo straší aj Kremeľ. Inak povedané, Chmelár sa opäť pridal na stranu ruskej propagandy a vojnových naratívov, ktoré sa snažia o odstrašenie a diskreditáciu podpory Ukrajiny. Okrem toho, že straší zatiahnutím NATO do vojny a pred Rusko stavia štít jadrovej veľmoci, sa tento pochybný politický analytik nehanbí ani zavádzať vyjadrením, že „západná jadrová veľmoc bude vydávať priame pokyny na odpaľovanie rakiet na inú jadrovú veľmoc“.
Nové nádeje: Trump môže ukončiť krviprelievanie na Ukrajine
Mnohé z príspevkov zameraných na témy vojny na Ukrajine či protiruských sankcií glorifikovali Rusko a na druhej strane očierňovali Ukrajinu a jej politických lídrov. Kritiku si vyslúžil napríklad prejav ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý sa cez telemost prihovoril k poslancom Európskeho parlamentu (EP). Na to nadviazal europoslanec za krajne pravicové hnutie Republika Milan Mazurek. Ten vo videu tvrdil, že Zelenskyj, ale aj viacerí europoslanci, posilňovali tvrdenia o nutnosti pokračovania vojenskej podpory Ukrajiny na to, „aby mohla viesť vojnu s Ruskom“. Mazurek zároveň tvrdil, že europoslanci sa predbiehali, kto bude viac hovoriť o tom, že potrebujeme posielať zbrane Ukrajine a bombardovať ruské vnútrozemie.
Poslanci EP podľa neho hovoria o téme „tak ľahko, ako keby to bola nejaká počítačová hra“ a nemajú skutočný záujem hľadať cestu k mieru. Nechcú vraj, aby bolo zastavené krviprelievanie, ale aby bola Ukrajina úplne zničená a eventuálne došlo aj k zničeniu európskych území. Mazurek vo videu uviedol, že vkladá nádeje do nového prezidenta USA Donalda Trumpa. Ten podľa neho môže zvrátiť Bidenovo rozhodnutie o použití zbraní dlhého doletu na bombardovanie ruských území a donútiť Ukrajinu sadnúť si k rokovaciemu stolu.
Na Trumpovo zvolenie reagovali aj niekoľkí ďalší dezinformační aktéri, vrátane Mazurekovho straníckeho šéfa a europoslanca Milana Uhríka. Ten vo videu glorifikoval Trumpa a tvrdil, že európski politici sa boja, že jeho administratíva zníži alebo úplne zastaví financovanie vojny proti Rusku na Ukrajine. Európsku pomoc Ukrajine Uhrík prezentoval ako zadlžovanie EÚ a financovanie Zelenského režimu, kvôli ktorému sú ukrátení bežní európski občania. Na záver nezabudol dodať, že „Ukrajincom sme pomohli už dosť, a teraz je najvyšší čas prestať s dodávkami zbraní a živením tohto konfliktu“. Úmyselne tak otáčal optiku spôsobom, ktorý zodpovednosť za situáciu na Ukrajine nepripisuje samotnému agresorovi, teda Rusku, ale Európskej únii (EÚ) a ďalším štátom, ktoré Ukrajine pomáhajú brániť sa.
Glorifikácia novozvoleného prezidenta USA bola predmetom aj ďalších príspevkov Milana Mazureka. V jednom z nich chválil Trumpovu ambíciu odstúpiť od Parížskej klimatickej dohody, a v ďalšom videu prezentoval časti Trumpových prejavov o povolebných plánoch jeho administratívy. V rámci prejavov Trump šíril konšpiračné teórie o deepstate a údajnom sprisahaní progresivistických elít a korporátnych médií. Okrem toho však avizoval okliešťovanie občianskych práv učiteľom, ktorí budú podporovať deti a mladých ľudí z LGBTI+ komunity a tiež zničenie tzv. progresívnej mašinérie, ktorá sa vraj doposiaľ snažila Američanov umlčiavať. S týmito krokmi sa Mazurek údajne stotožňuje a rád by videl ich implementáciu aj na Slovensku.
Podobne ako Mazurek, aj Tomáš Taraba, minister životného prostredia za Slovenskú národnú stranu (SNS), prezentoval Trumpove útoky na sexuálne menšiny ako pozitívum jeho nástupu k moci. V príspevku na Facebooku tvrdil, že jeho nominácie naznačujú, že to myslí vážne „s vymazaním progresívnej woke kultúry, ktorá každú psychickú poruchu považuje za predmet plnohodnotnej inklúzie zo strany spoločnosti“. Sexuálne menšiny tak degradoval ako psychicky chorých ľudí a prezentoval postoj, ktorý presadzuje obmedzenie ich práv.
Popri dianí v USA boli dezinformačnými aktérmi komentované aj udalosti v Gruzínsku. Koncom októbra sa v Gruzínsku odohrali parlamentné voľby, ktoré mohli byť podľa opozičných predstaviteľov aj nezávislých medzinárodných pozorovateľov zmanipulované. V súvislosti s hláseniami porušení volebných pravidiel, ale aj množstvom dezinformácií či AI obsahu zameraného na diskreditáciu opozičných kandidátov, sa v krajine odohrávali občianske protesty.
K situácii v Gruzínsku sa negatívne postavila aj EÚ, ktorá odsúdila možné zasahovanie do volieb, aj zneužívanie témy LGBTI+ v kampani na rozdúchavanie negatívnych emócií a nenávisti. Predstavitelia Európskej komisie (EK) volali predovšetkým po zrušení kontroverzných zákonov o zahraničnom vplyve a o rodinných hodnotách, ktoré v praxi slúžia na démonizáciu LGBTI+ komunity a okliešťovanie jej práv. Milan Uhrík tento postoj odsúdil ako nariekanie a tvrdil, že gruzínski občania odmietli proeurópske strany, pretože „majú zdravý rozum“. Preto vraj odmietajú dúhovú agendu Západu, ale aj Green Deal či zatiahnutie do vojny s Ruskom. Za to sa im údajne EK vyhráža a „už tam chcú progresívci rozdúchať ďalší Majdan“.
„Skutočné“ správy z Ruska hovoria o vítaní osloboditeľov a materiálnom dostatku
Proruský sentiment sa počas sledovaného obdobia snažila šíriť predsedníčka strany Alternatíva pre Slovensko a prokremeľská propagandistka Anna Belousovová. Tá sa po vzore Blahu, Gyimesiho či mimoparlamentného politika Pavla Slotu snažila v sérii videí prezentovať tzv. skutočný život v Rusku. Podobne ako jej predchodcovia, aj Belousovová natáčala videá v obchodnom centre, obchode s potravinami a mestskej tržnici, ktoré mali dokazovať, že v Rusku je dostatok zahraničných značiek a dosť potravín za nízke ceny.
Ani jedno z videí neobsahovalo informáciu, kde boli natáčané, údajne však nešlo o Moskvu. Belousovová pritom tvrdila, že západné sankcie sa Ruska nijako nedotýkajú, pretože má stále dostatok tovarov západných značiek, a to ako potravín, tak oblečenia či topánok. Ceny mali naznačovať, že všetky tovary sú dostupné bežným Rusom, k čomu však politička neuviedla žiadne ďalšie ekonomické ukazovatele a falošne argumentovala porovnaním ruských cien s tými slovenskými.
Vyššie spomínaný Pavol Slota, predstaviteľ politického subjektu DOMOV – Národná strana, zakončil svoju cestu po Donbase s Michalou Gánovskou, zakladateľkou portálu Televízia Veci verejné, zverejnením video dokumentu. Na ten upozornil vo facebookovom príspevku, v ktorom opakoval hlavné naratívy kremeľských propagandistov o údajnej snahe o genocídu rusky hovoriaceho obyvateľstva na Ukrajine či využívaní obyvateľov ako ľudských štítov ukrajinskými vojakmi v obci Avdijivka.
Hovoril tiež o ničení pamätníkov sovietskym vojakom bojujúcim v druhej svetovej vojne. Čin mali mať na svedomí banderovci, ktorí symboly nahrádzali pamätníkmi „nacistického zvera Banderu“. Staval tak predovšetkým na kartu údajného ukrajinského fašizmu, ktorý bol jednou z falošných zámienok ruskej strany na napadnutie Ukrajinu.
Aby tento naratív ešte posilnil, Slota v príspevku hovoril o ruskom oslobodení Donbasu, kde obyvatelia vidia nádej na dobré, mierové a pokojné časy. Mestá na Donbase podľa neho „vstávajú z popola“ a vítajú Rusov. Opakovanie propagandistických naratívov Kremľa doplnil o výroky o tom, že počas svojej návštevy územia Donbasu videl skutočnú pravdu: „Nestretli sme tam jediného človeka, ktorý by Rusko považoval za agresora či okupanta a chcel, aby sa Donbas opäť dostal pod vládu Kyjeva.“
Divadlo opozičných poslancov a „kandidát vojny“
V rámci domácich tém v uplynulých dvoch týždňoch dominovali príspevky zamerané na oslavy 17. novembra, teda Dňa boja za slobodu a demokraciu, ktorý pripomína výročie Nežnej revolúcie z roku 1989. Keďže na tento deň neboli vládou či inými inštitúciami oznámené oficiálne podujatia na oslavu revolúcie, opozičné strany Progresívne Slovensko (PS), Sloboda a solidarita (SaS) a Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) zorganizovali spomienkové zhromaždenia vo viacerých slovenských mestách.
Zhromaždenia do istej miery pripomínali protivládne protesty, keďže odkazovali napríklad na aktuálne témy policajného násilia, útoky koaličných politikov na nezávislé médiá či snahu vlády obmedzovať slobodu prejavu. Na druhej strane však zahŕňali aj prejavy pamätníkov demonštrácií z roku 1989 a sprievodných politických a spoločenských zmien. Každopádne, ich zorganizovanie a priebeh sa stal vodou na mlyn dezinformátorov, ktorí podujatia manipulatívne interpretovali ako nedôstojné a nevhodné protivládne protesty.
Podľa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka išlo o „divadlo opozičných poslancov, samozvaných nositeľov jedinej pravdy“. V príspevku na Facebooku pritom odkazoval na transparent, ktorý sa objavil na bratislavskom opozičnom mítingu, a ktorý obsahoval tvrdenie, že atentát na premiéra Roberta Fica v Handlovej sa nestal. Napriek tomu, že išlo pravdepodobne o jediný takýto plagát na zhromaždení, ho Šutaj Eštok prezentoval ako dôkaz toho, že opozícia pretláča „politiku klamstva, zavádzania a popierania faktov“.
Na transparent poukázali aj predstavitelia SMER – SSD Juraj Gedra, Erik Kaliňák a Richard Glück. Tí vo videu na Facebooku tvrdili, že neexistuje žiadna téma, ktorú by opozícia nechcela zneužiť vo svoj prospech. Údajne išlo o hyenizmus, proti ktorému sa nikto nevyslovil a médiá taktne mlčia. Opoziční politici sa podľa nich rozhodli Deň boja za slobodu a demokraciu pošpiniť nedemokratickými heslami a údajne hecovali davy k agresivite prirovnávaním demokraticky zvoleného premiéra k diktátorovi. Reagovali tak na prejav opozičného lídra Michala Šimečku (PS) na zhromaždení v Bratislave, kde sa vyjadril, že „v dnešnom svete víťazia diktátori, populisti, extrémisti, politici ako Orbán a Fico“. Zároveň Gedra, Kaliňák a Glück klamlivo poukazovali na údajné potláčanie demokratických práv a slobôd zo strany opozície – vraj to v minulosti „boli oni, čo vypínali občianske médiá, kriminalizovali opozíciu a ukradli ľuďom referendum“.
Na opozičné mítingy verbálne zaútočil aj Eduard Chmelár, keď tvrdil, že išlo o „mítingy frustrovaných strán, ktoré sa sťažujú, že nie je po ich vôli a úplne zavádzajúce debaty o tom, či môže za naše súčasné problémy Fico, Mečiar alebo komunisti“. Chmelárov príspevok tiež útočil na mimovládne organizácie – predovšetkým Platformu pre demokraciu, – ktoré podľa neho veria, „že demokracia je, keď vládnu oni a demokratmi sú zasa len oni a kto sa im vzoprie, toho treba zatvoriť, zakázať, umlčať, ostrakizovať ako nepriateľa demokracie“. Chmelár tak živil podobné konšpiračné naratívy o údajnej kriminalizácii a cenzúre iných názorov aké prezentujú predstavitelia SMER – SSD.
Útokom na opozíciu poslúžilo aj oficiálne ohlásenie vstupu Ivana Korčoka, bývalého nominanta SaS, ministra zahraničia a neúspešného prezidentského kandidáta, do štruktúr PS. Udalosť kritizoval predovšetkým Blaha v príspevku na Telegrame, ktorý prebrala aj oficiálna facebooková stránka strany SMER – SSD. V texte osočoval Korčoka, ale aj Šimečku a ďalších členov PS. Strane prognozoval „ovládnutie neoliberálnymi cudzopasníkmi“ či „prevalcovanie robustným miklošovským neoliberalizmom“.
Korčoka obviňoval – podobne ako v minulosti, – že je americkým agentom a na jeho účet používal mimoriadne nevhodný slovník. Častoval ho prívlastkami ako „samoľúby hochštapler“ či „slizký had“, ktorý už „bol strčený v anále každému od Mečiara po Matoviča“ a ktorého úlohou bolo ovládnuť slniečkarsku stranu. Na dosiahnutie tohto cieľa bol podľa Blahu líder PS Michal Šimečka zneužitý: „Šimečku zneužili ako handru, s ktorým si teraz vytrú podlahu.“ Na záver príspevku europoslanec konšpiračne konštatoval, že PS už nie je politickou stranou, ale „projektom temných sorosovských síl v pozadí, ktoré vyhlásili nábor žoldnierov, lebo chcú získať moc“.
Na vlne kritiky voči Korčokovi sa zviezli aj niekoľkí ďalší politici. Medzi nimi nechýbal minister vnútra Šutaj Eštok. Ten sa vrátil ku klamlivej rétorike o Korčokovi ako „kandidátovi vojny“, ktorá bola silne prítomná počas predvolebnej kampane v úsilí o diskreditáciu Korčoka ako kandidáta za prezidenta SR. Podobne ako Blaha, aj Šutaj Eštok sa snažil Korčoka diskreditovať útokmi na jeho politickú minulosť, ale aj zavádzaním a prekrúcaním faktov.
O Korčokovi hovoril ako o bývalom Matovičovom a Hegerovom ministrovi, ktorý „oddane slúžil pri všetkých covidových opatreniach, rozvrate financií či darovaní zbraní na Ukrajinu“. Vo videu tiež tvrdil, že práve Korčok „nesie priamu zodpovednosť za všetok ten chaos, nezvládnutie pandémie, rekordné zdražovanie, zneužívanie polície a prokuratúry, protiústavné rozdávanie našich zbraní na Ukrajinu a prepad obrovského množstva ľudí do pásma chudoby“. Šutaj Eštok mu veľmi zavádzajúco pripísal vinu za veľké množstvo negatívnych javov, ktoré úmyselne zdramatizoval. Priniesol pritom veľmi zjednodušenú paralelu, keď tvrdil, že prijatím Korčoka do PS sa strana prihlásila ku všetkému, čo urobili predchádzajúce vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera.
Urážky adresované na účet Ivana Korčoka sa objavili aj v príspevku Györgyho Gyimesiho, mimoparlemtntného politika a člena strany Aliancia – Szövetség. Ten Korčoka vyobrazoval ako „podržtašku“, teda politika, ktorý je ochotný „slúžiť“ takmer komukoľvek: „Ak by mal Kotleba preferencie na úrovni 20% slúžil by aj jemu.“ Takmer identické tvrdenie priniesol aj Eduard Chmelár, ktorý Korčoka označil za „Šimečkovu podržtašku“ a uviedol, že jeho vstup do PS „nehovorí o jeho schopnosti viesť, ale slúžiť“.
Projekt Infosecurity.sk, organizovaný skrze Adapt Institute, ktorý je podporovaný pražskou kanceláriou Friedrich Naumann Foundation for Freedom, nepretržite monitoruje aktivity slovenských aj zahraničných dezinformačných aktérov, no zameriava sa najmä na slovenských. Aktivity projektu sú postavené na každodennom monitorovaní nových dezinformácií, hoaxov a konšpiračných teórií v online informačnom priestore. Tento prístup umožňuje analytikom identifikovať dezinformačné príspevky a naratívy, ktoré najviac rezonovali u verejnosti, ako aj zistiť, odkiaľ pochádzajú a ako sa šírili a vyvíjali na sociálnych sieťach. Správa má formu dvojtýždenného súhrnu vznikajúcich trendov v šírení škodlivého informačného obsahu online. Na základe toho môže Infosecurity.sk informovať verejnosť o vznikajúcich a aktuálnych trendoch v oblasti dezinformácií, manipulácie a propagandy.
