Prečo je investícia 2 % HDP do obranných výdavkov tak dôležitá? A prečo je niekedy tŕňom v oku rôznych dezinformačných aktérov? Odpoveď na prvú otázku je relatívne jednoduchá – rozpočet NATO je počas roku 2024 na úrovni viac ako 1 185 miliárd (viac ako jeden bilión) amerických dolárov. Len približne štyri z nich minie aliancia na svoju organizáciu a chod, zvyšok poputuje do obranných kapacít členov.
Tí sa budovaním svojich vojenských kapacít snažia odstrašiť práve tie štáty, ktoré na oplátku NATO démonizujú alebo sa snažia o jeho diskreditáciu aj prostredníctvom dezinformácií.
Dvomi percentami k odstrašovaniu
Je sa však potrebné vyhnúť nedorozumeniam. Členské štáty neodovzdávajú 2 % svojho HDP Aliancii priamo do rozpočtu. Investujú ich do vlastných síl a spôsobilostí, ktoré môžu byť následne poskytnuté NATO napríklad na obranné či odstrašujúce činnosti. Inak povedané, ide o nepriame spoločné financovanie, ktorým si štáty rozdeľujú bezpečnostnú záťaž podľa svojich hospodárskych možností.
Na tomto princípe sa dohodli ministri členských štátov NATO už v roku 2006, no netrvalo to dlho a investície do obrany začali klesať kvôli celosvetovej finančnej kríze. Po nelegálnej anexii Krymu zo strany Ruska v roku 2014 bol prísľub 2 % HDP investovaných do obrany prijatý aj na samite vo Walese. Časť štátov napriek tomu túto podmienku dlhodobo ignorovala, vytriezvenie prišlo až po destabilizácii európskeho bezpečnostného prostredia v roku 2022.
Ruská agresia na Ukrajine nielenže revitalizovala význam NATO, ale aj prinútila jednotlivých členov prekročiť 2 % hranicu vo svojich obranných investíciách. Rozdiel je citeľný. V roku 2021 do obrany investovalo 2 % HDP len šesť členských štátov. O tri roky neskôr, aspoň podľa odhadov, už to bolo 23 krajín. Inými slovami, vojna na Ukrajine bezprecedentne podnietila členov NATO v roku 2024 k 18-percentnému zvýšeniu výdavkov na obranu.
Najráznejšie kroky spravilo Poľsko a pobaltské štáty, ktoré legitímne môžu zo strany Ruska cítiť hrozbu najviac. Paradoxne, USA, ktoré sú slovenským dezinformačným ekosystémom dlhodobo démonizované v úlohe vojnových štváčov, podľa údajov svoje obranné výdavky dokonca za posledné tri roky v pomere znížili.
Terčom klamstiev sú opäť USA
Predmetov šírenia mýtov sa stalo tvrdenie o tom, že USA vraj majú prostredníctvom NATO a 2 % príspevku snažiť o nastolenie vlastnej hegemónie v Európe. Tieto dezinformácie naznačujú, že menšie krajiny NATO len plnia príkazy USA, ktoré využívajú métu obranných výdavkov na zotročovanie európskych krajín pre svoje vlastné geopolitické záujmy.
Hoci sú USA kľúčovým hráčom v NATO, Aliancia funguje na základe konsenzu všetkých členov. Cieľ 2 % nie je diktátom zo strany USA, ale skôr kolektívnym rozhodnutím všetkých členov NATO s cieľom zabezpečiť spoločnú zodpovednosť v oblasti obrany.
Dominancia USA v rámci NATO je často zveličovaná práve ruskou propagandou, ktorá tak ignoruje, že mnohé európske krajiny majú silné armády a aktívne sa zúčastňujú na kľúčových operáciách NATO. Faktom tiež ostáva, že kolektívna obrana nepozostáva len z investícií do obrany, ale aj z ďalších rámcov (vojenskými aj nevojenskými prostriedkami, ako je zdieľanie spravodajských informácií, kybernetická obrana a diplomacia).
Na čo výdavky slúžia? Očami dezinformátorov
Netreba si ani mýliť účel týchto výdavkov – nie sú určené na agresiu a ani na nejakú násilnú expanziu Aliancie. Práve naopak, investície do obrany a zbrojenie členských štátov NATO veľmi úzko súvisia s jeho originálnymi cieľmi – sú založené na princípe kolektívnej obrany, ktorá má za ambíciu chrániť členské štáty pred vonkajšími hrozbami. Inak povedané, NATO je obranná aliancia, ktorá sa spolieha na odstrašovanie – a to by bez investícií nešlo.
Tie sú určené aj na to, aby si členské krajiny udržiavali primerané obranné kapacity na ochranu pred potenciálnymi hrozbami. 2 % HDP teda neslúžia v prospech militantných ambícií Západu či imperialistickým snahám o expanziu na úkor Ruska, ako sa to snažia niektorí dezinformátori prezentovať.
Práve naopak, NATO sa okrem výdavkov na obranu vo veľkej miere zameriava na diplomaciu, krízový manažment a kooperatívnu bezpečnosť. Investície do vojenských prostriedkov zároveň nemaju byť katalyzátorom konfliktu, slúžia presne opačnému zámeru – snahe odstrašiť nepriateľa od priameho konfliktu. Paradoxne, NATO častokrát zvyšuje svoje obranné výdavky v reakcii na agresívne kroky Ruska.
Príspevky do rozpočtu zohľadňujú ekonomické možnosti jednotlivých členov
Cieľom dezinformačného úsilia sa stáva aj verejná mienka v krajinách NATO, na ktorú sa častokrát útočí zdôrazňovaním údajne neopodstatnenej výšky výdavkov na obranu. Tie majú byť vynakladané na úkor iných, možno dôležitejších, potrieb obyvateľstva. Paradoxne, podobné naratívy sú šírené najmä z moskovských kuloárov, ktoré sú zároveň primárnou príčinou posledného zvyšovania obranných výdavkov v euroatlantickom priestore.
Naratív zahŕňa zveličovanie finančnej záťaže spojenej s plnením dvojpercentného cieľa a jeho vykresľovanie ako zbytočného výdavku. V skutočnosti spojenci prispievajú na financovanie NATO na základe dohodnutého vzorca podielu na nákladoch. Ten je odvodený od hrubého národného dôchodku členských štátov, a teda zohľadňuje možnosti jednotlivých členov. Princíp spoločného financovania pritom smeruje k prerozdeleniu záťaže.
Zároveň je NATO jednou z najtrasparentnejších vojenských organizácií na svete. V duchu transparentnosti NATO každoročne zverejňuje celkové sumy civilného a vojenského rozpočtu. Chod NATO bol v roku 2024 zabezpečovaný už spomínanými štyrmi miliardami amerických dolárov.
Spojenci sa o spoločne financovaných položkách rozhodujú predovšetkým na pôde Severoatlantickej rady, ktorá schvaľuje rozpočty a investície NATO a vykonáva dohľad nad finančným riadením NATO.
Článok vznikol s podporou NATO, Open Information Partnership a Veľvyslanectva Spojených štátov amerických na Slovensku.
