V druhom kole prezidentských volieb bolo v slovenskom informačnom priestore zaznamenaných viacero manipulatívnych informácií a dezinformačných kampaní. Tie využívali vojnu na Ukrajine ako nástroj na budovanie strachu v mysliach slovenských voličov.
Ticho pred búrkou – sumarizácia prvého kola
V jednom z marcových reportov sme popisovali útoky na Ivana Korčoka počas prvého kola prezidentských volieb. Politickí aktéri súčasnej vládnej koalície sa zameriavali na diskreditáciu Ivana Korčoka s cieľom vykresliť ho ako neschopného kandidáta a vojnového štváča, ktorý pošle slovenských vojakov bojovať na Ukrajinu.
Naratív vykresľujúci Korčoka ako budúceho prezidenta vojny sa často objavoval u Ľuboša Blahu zo strany SMER-SSD, ktorý bol jedným z najaktívnejších šíriteľov tejto dezinformácie. Anna Belousovová zo strany Alternatíva pre Slovensko, ktorá momentálne kandiduje do Europarlamentu za stranu Republika ako nezávislá kandidátka túto nepodloženú informáciu tiež sporadicky šírila medzi svojimi sledovateľmi. Korčok pritom počas svojej kampane pravidelne uvádzal, že pre vyslanie slovenských vojakov na Ukrajinu nevidí žiaden dôvod.
V šiestej hlave Ústavy Slovenskej republiky sa navyše uvádza, že prezident môže vypovedať vojnu na základe rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky, ak je krajina napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu. Z toho vyplýva, že osoba prezidenta naozaj nie je taká dôležitá ako samotné rozhodnutie väčšiny poslancov slovenského parlamentu. V ústave sa zároveň opisuje iba prípad vojenského napadnutia Slovenskej republiky, nie vyslanie vojakov za hranice krajiny.
Vyslanie vojakov do bojových operácií mimo Slovenska by bolo možné v prípade, ak by došlo k útoku na členskú krajinu Severoatlantickej aliancie (NATO). Keďže Ukrajina nie je členom NATO, tieto tvrdenia sa dajú považovať za tendenčné a manipulatívne. Je dôležité zdôrazniť, že slovenskí vojaci môžu byť nasadení aj v rámci medzinárodných vojenských operácií, spoločných cvičení a podobných aktivít, avšak to je vždy podmienené konkrétnymi medzinárodnými dohodami a záväzkami. Zároveň toto vyslanie musí byť za každých okolností odsúhlasené vládou a parlamentom.
Napriek manipulatívnym antikampaniam sa Ivanovi Korčokovi podarilo v prvom kole prezidentských volieb zvíťaziť s celkovým počtom 958 393 hlasov. Na druhom mieste s počtom hlasov 834 718 sa umiestnil predseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini. Tretím najsilnejším kandidátom prvého kola prezidentských volieb sa stal Štefan Harabin, ktorý získal 264 579 hlasov.
Kvantitatívna analýza online príspevkov
Pre spracovanie tejto časti sme využili analytický nástroj Juno od slovenskej technologickej spoločnosti Gerulata Technologies. Časový harmonogram analýzy sme nastavili na obdobie kampane pred druhým kolom prezidentských volieb, teda od 23. marca 2024 do 4. apríla 2024. Z analýzy sme vynechali dva dni pred druhým kolom, keď prebiehalo predvolebné moratórium.
Pomocou Juno sme identifikovali 342 relevantných príspevkov, ktoré menovali Ivana Korčoka a venovali sa téme prezidentských volieb. Pre zmapovanie stavu na sociálnych sieťach (zoznam sledovaných platforiem menujeme nižšie) sme použili kľučové slová „Korčok“, „kandidát vojny“ a „zatiahne“. Z 342 zachytených príspevkov sme až 246 vyhodnotili ako manipulatívnych. Obsahovali totiž zavádzajúce tvrdenia, ktoré Ivana Korčoka vykresľovali ako kandidáta vojny, ktorý zatiahne Slovensko do vojny.
Formy manipulácie, ktoré sme sledovali, sú taktika falošnej dilemy a argument šikmou plochou. Technika falošnej dilemy spočíva v prezentovaní dvoch možností výberu ako jediných možných, aj napriek tomu, že existujú aj iné alternatívy. V tomto prípade aktéri šírili tvrdenia, že Ivan Korčok bude vždy za vojnu a Peter Pellegrini zase za mier. Argument šikmou plochou je zase klam, podľa ktorého malé kroky automaticky vedú k negatívnym výsledkom, pričom má ísť o reťazovú reakciu. Aktéri napríklad tvrdili, že zvolenie Ivana Korčoka za prezidenta Slovenskej republiky bude priamo viesť k zatiahnutiu Slovenska do vojny.
Zo spomínaných 246 manipulatívnych príspevkov pochádzalo 48 z profilov nominantov strany Hlas-SD, ako aj z oficiálneho profilu strany Hlas-SD. 40 príspevkov pochádzalo z profilov nominantov strany SMER-SSD, ako aj z oficiálneho profilu strany SMER-SSD.
Manipulatívne príspevky sme sledovali na viacerých sociálnych sieťach, konkrétne na Facebooku, Telegrame, Instagrame, TikToku a sieti Vkontakte. Najviac manipulatívnych príspevkov sa objavilo na sociálnej sieti Facebook s celkovým počtom 95. 82 manipulatívnych príspevkov sme zase zaznamenali na Telegrame a 41 na YouTube.
Najvyššiu mieru interakcií s manipulatívnymi príspevkami sme zaznamenali hneď po skončení prvého kola, konkrétne 23. marca (54 príspevkov) a následne štyri dni pred začiatkom moratória 2. apríla (taktiež 54 príspevkov).
K rastúcemu počtu dezinformácií o zatiahnutí Slovákov do vojny sa vyjadrila aj vtedajšia prezidentka Zuzana Čaputová. Bývalá hlava štátu vo svojom videu na sociálnych sieťach Facebook a Instagram pripomenula: „Ani Peter Pellegrini, ani Ivan Korčok nás do žiadnej vojny nezatiahnu.“
Príspevku sa chytilo dezinformačné médium Extra Plus, ktoré meno Ivana Korčoka z vyjadrenia bývalej prezidentky absolútne vynechalo a publikovalo článok s titulkou „ČAPUTOVÁ: PELLEGRINI NEZATIAHNE SLOVÁKOV DO VOJNY“. Manipulatívnym nadpisom sa Extra Plus snažilo navodiť dojem, že Peter Pellegrini je jediný kandidát, ktorý Slovensko nezatiahne do vojny. Okrem Extra Plus okomentoval vyjadrenie Čaputovej aj Ľuboš Blaha zo SMER-SSD. Ten vo svojom príspevku z 5. apríla na Telegrame napísal, že Korčok robí všetko pre to, aby eskaloval konflikt s Ruskom a nikdy sa údajne nevyhranil proti vyslaniu slovenských vojsk na Ukrajinu.
Najúspešnejší komunikátori naratívov
Príspevok s najväčším počtom interakcií je video publikované predsedom vlády Robertom Ficom o vyjadrení podpory pre Petra Pellegriniho. Hovorí v ňom o bombardovaní bývalej Juhoslávie v roku 1999. Ivan Korčok bol v tomto čase zástupcom slovenskej misie pri NATO, čo Robertovi Ficovi a ďalším podporovateľom Petra Pellegriniho umožnilo manipulatívne preniesť časť viny za vtedajšie udalosti na Korčoka, pričom zneužil jeho pozíciu a spojenie s NATO na posilnenie tohto naratívu. Video získalo na Facebooku 18-tisíc interakcií a malo 135-tisíc videní.
Druhým najúspešnejším príspevkom bolo video ministra vnútra a nominanta strany Hlas-SD Matúša Šutaja Eštoka. Vo svojom facebookovom videu Eštok kritizuje predošlé rozhodnutia Korčoka súvisiace s bombardovaním Juhoslávie a vojnou v Iraku z roku 2003. Korčokovými citáciami, ktoré boli vytrhnuté z kontextu, sa Eštok snaží navodiť dojem, že Korčokovi ide iba o vojnu bez akejkoľvek snahy riešiť konflikty mierovými spôsobmi. Príspevok mal 265-tisíc videní.
Na treťom mieste sa umiestnilo video YouTube kanálu Rozhovory s Mimi Šramovou. V ňom Šramová diskutuje so spisovateľom a bývalým politikom Jozefom Banášom. Mimi Šramová je známa tvár dezinforscény, ktorá sa profiluje ako nezávislá moderátorka, reálne však dáva priestor najmä vládnym politikom a konšpirátorom. V súčasnosti tiež pracuje ako poradkyňa poslanca SNS Ivana Ševčíka. V 40-minútovom videu odznelo viacero tém, ako napríklad politizácia hokeja alebo diplomatická minulosť Korčoka, ktorú Banáš označil za „váľanie si šuniek na ambasádach“. Video, ktoré vyšlo len pár hodín pred moratóriom, malo 247-tisíc videní.
Štvrté a piate miesto získal samotný Peter Pellegrini s identickými videami na sociálnych sieťach Facebook a Telegram. Videom Pellegrini podporil svoju zavedenú rétoriku založenú na téme mieru. Spomenul, že nikdy nedovolí, aby bolo Slovensko zatiahnuté do vojny a pozýval voličov, aby 6. apríla prišli k volebným urnám. Video získalo 9-tisíc interakcií na TikToku a 6-tisíc interakcií na Facebooku.
Najviac diskreditačných a manipulatívnych príspevkov na Ivana Korčoka (6) sa objavilo na telegramovom účte Ľuboša Blahu. Ten svojimi príspevkami získal na sociálnej sieti viac ako 20-tisíc interakcií. Najúspešnejším komunikátorom sa však napokon stal premiér Robert Fico, ktorý dvoma videami na Facebooku získal viac ako 30-tisíc interakcií.
Retušované fotky vojakov a podvodné stránky
Jedným z kľúčových momentov antikampane bola falošná webová stránka ivankorčok2024.sk. Stránka kopírovala vizuál oficiálnej stránky kandidáta Ivana Korčoka, a to s použitím rovnakých farieb a fontov. Na podvodnej stránke sa však nachádzalo viacero vymyslených citátov Korčoka, ktoré mali za cieľ manipulovať vnímanie prezidentského kandidáta.
Stránka Hoaxy a Podvody, ktorá sa venuje vyvracaniu dezinformácií, informovala, že v zdrojovom kóde uvedenej stránky sa nachádzali metadáta smerujúce k reklamnej agentúre Creo Advertising. Tá dlhodobo poskytuje reklamné a marketingové služby strane Hlas-SD, ako aj jej lídrovi Petrovi Pellegrinimu. Riaditeľ reklamnej agentúry Radovan Kuchynka poprel akékoľvek prepojenia s podvodnou stránkou ivankorčok2024.sk.
Napriek existencii metadát smerujúcich k reklamnej stránke Creo Advertising sa k stránke nakoniec prihlásil podnikateľ a bývalý sponzor Štefana Harabina Igor Cako. Organizácia Transparency International, ktorá monitoruje transparentné financovanie kampaní, vo svojom vyjadrení popísala, že Cako skrz agentúru Erste Consulting do propagácie podvodnej stránky investoval viac ako 4 900 eur.
Diskusia o tom, kto bol skutočným tvorcom tejto stránky, je založená na špekuláciách. Je však zrejmé, že stránka sa snažila manipulovať verejnú mienku v rámci volebnej kampane, nakoľko zverejňovala falošné informácie, ktoré mali budiť dojem oficiálnej kampane prezidentského kandidáta.
Tesne pred druhým kolom prezidentských volieb sa v slovenskom informačnom priestore začala tiež masívne šíriť vyretušovaná fotka vojaka, ktorý sa lúči so svojou starou mamou. Stránka Hoaxy a Podvody odhalila, že ide o fotku ruského vojaka. V tej pôvodnej mal vojak na ramene ruskú vlajku, ktorá bola slovenskými dezinformátormi odstránená. Na upravenej fotke sa nachádzal aj falošný rozhovor medzi vojakom a jeho starou mamou, ktorý naznačoval, že každý, kto bude voliť Ivana Korčoka, bude povolaný na vojnu.
Podobný prípad možno vidieť aj v oficiálnej komunikácii strany Hlas-SD. Deň pred voľbami strana uverejnila upravenú fotografiu ukrajinského vojaka, ktorý objímal starú ženu. Rovnako ako v prvom prípade, aj z tejto fotky bola vlajka na rukáve vojaka odstránená. Strana Hlas-SD ju uverejnila na Facebooku s popisom „Voľte MIER, nie vojnu“.
Fotku následne zdieľali viacerí poslanci strany Hlas-SD, ako napríklad minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši, ministerka hospodárstva Denisa Saková či šéfka rezortu zdravotníctva Zuzana Dolinková. Saková neskôr vyhlásila, že nevidí žiadny problém v digitálnej úprave fotografie ukrajinského vojaka, ktorú zdieľala počas obdobia moratória ako výzvu k účasti vo voľbách.
Offline kampane: dezinformačné časopisy a letáky
Online komunikácia Petra Pellegriniho a jeho podporovateľov bola iba jedna časť dezinformačnej mozaiky. K dotvoreniu kompilácie o vyobrazení Ivana Korčoka ako molocha vojny sa do veľkej miery pričinili rôzne offline kampane a iniciatívy.
Spomínaný konšpiračný portál Extra Plus, ktorý v minulosti propagoval Vladimíra Mečiara alebo Roberta Fica, bol aktívny aj v prvom kole prezidentských volieb. V marcovej publikácii sa objavili viaceré vyjadrenia súčasných aj bývalých politikov, ktorí podporovali kandidatúru Petra Pellegriniho a kritizovali Ivana Korčoka.
Okrem klasickej online formy bol časopis hromadne distribuovaný naprieč celým Slovenskom. Organizácia Transparency International Slovensko na svojom Facebooku informovala, že mesačník sa v tlačenej podobe s názvom Extra Plus Premium dostal do každej piatej domácnosti. Práve označenie prémiového obsahu vyvolalo pochybnosti o financovaní vzhľadom k skutočnosti, že konkrétne prémiové vydanie bolo domácnostiam dodané bezplatne. Organizácia tiež odhadla, že celkové náklady spojené s produkciou a distribúciou manipulatívnych časopisov Extra Plus Premium sa mohli pohybovať vo výške 90-tisíc eur.
V prvom kole prezidentských volieb Peter Pellegrini odmietal, že by mohol stáť za financovaním distribúcie Extra Plus Premium. Avšak v prezidentskom dueli pred druhým kolom Pellegrini poprel svoje predošlé vyjadrenie a priznal, že finančne prispel na vyhotovenie a následné rozšírenie časopisu. Obsah oboch vydaní evokoval jasnú politickú kampaň Pellegriniho, napriek tomu že neskôr podporu priznal, nebol časopis oficiálne vo výdavkoch na kampaň uvedený.
Ďalším významným zásahom do kampane bola séria dezinformačných letákov a pamfletov. V tých sa objavoval dezinformačný naratív, že v prípade víťazstva Ivana Korčoka bude Slovensko zatiahnuté do vojny. Pred zavádzajúcimi letákmi vo svojom statuse varovala aj stránka Hoaxy a Podvody. Autor letákov ani množstvo materiálov distribuovaných do slovenských miest však nie sú známe.
Paralela s českými prezidentskými voľbami
Podobným dezinformačným kampaniam v minulom roku čelil aj súčasný prezident Českej republiky Petr Pavel. Pavlovi bola vytýkaná jeho minulosť v armáde, ktorá poslúžila na vytvorenie naratívu, že ako prezident zatiahne Česko do vojny. Tento naratív šíril aj Pavlov protikandidát Andrej Babiš. Ten po Českej republike rozmiestnil niekoľko billboardov, v ktorých hlásal, že Česko do vojny nezatiahne, keďže je diplomat, nie vojak. Babiš po ostrej vlne kritiky v druhom kole prezidentských volieb označil billboardy za chybu.
Podobnosť medzi kampaňami Pellegriniho a Babiša sa dá pravdepodobne čiastočne vysvetliť aj zapojením českého marketéra Mareka Hanča do slovenskej kampane. Ten v minulosti pracoval pre stranu ANO Andreja Babiša.
Napriek silným manipulatívnym kampaniam voči Petrovi Pavlovi obyvatelia Českej republiky preukázali značnú mieru mentálnej odolnosti. Petr Pavel pôsobí vo funkcii prezidenta viac ako rok a Česko nevyslalo svojich vojakov na Ukrajinu.
České prezidentské voľby tak mohli poslúžiť ako poučenie a zároveň inšpirácia pre slovenských voličov. Slováci, na rozdiel od Čechov, však podľahli manipulatívnym kampaniam, nakoľko sa zdá, že emócia strachu bola hlavným faktorom v rozhodovaní slovenských voličov.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
