9. až 11. júla sa 32 členov Severoatlantickej aliancie zúčastnilo samitu vo Washingtone. Zišli sa, aby si pripomenuli 75. výročie založenia NATO a prijali dôležité rozhodnutia o strategickom smerovaní Aliancie v budúcnosti. V najnovšom vyhlásení NATO spojenci odsúdili ruskú vojenskú agresiu, prisľúbili, že budú aj naďalej podporovať Ukrajinu, zaviazali sa posilniť vlastnú obranu a naliehali na ďalšiu spoluprácu medzi NATO a EÚ.
„Najlepšie sa nám darí, keď prijímame ťažké rozhodnutia s politickou odvahou a morálnou čistotou. A viem, že v NATO sme spoločne silnejší a bezpečnejší,“ vyhlásil na samite generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
Hlavné posolstvá a agenda tohtoročného samitu
Podľa slovenského bezpečnostného analytika a riaditeľa Adapt Institute Mateja Kandríka témy ako konflikt na Ukrajine, spolupráca EÚ a NATO a vzťahy s indo-pacifickými členmi Aliancie predstavovali najzásadnejšie body agendy.
Tohtoročné stretnutie Aliancie vo Washingtone reagovalo aj na nedostatočnú pripravenosť a reakcieschopnosť produkčných kapacít obranných priemyslov členských štátov. Štátni predstavitelia pritom volali po väčšej koordinácii a spolupráci medzi jednotlivými krajinami.
Tlačové spravodajstvo Bieleho domu vo svojej rešerši popísalo aj zvýšenú aktivitu členov Aliancie v oblasti kybernetickej a informačnej bezpečnosti. Podľa správy spojenci využívajú NATO ako platformu na zdieľanie informácií o kybernetických hrozbách v reálnom čase, čo umožňuje efektívnejšie identifikovať páchateľov, zmierňovať riziká a prijímať adekvátne opatrenia.
Tento rok sa vybraní partneri NATO prvýkrát zúčastnili tiež Konferencie o kybernetickej obrane NATO. Na tej si vymenili osvedčené postupy a skúsenosti v otázkach ochrany národnej infraštruktúry pred týmito hrozbami. Spojenci vzájomným zdieľaním know-how posilnili svoju schopnosť detegovať, predchádzať a reagovať na škodlivé kybernetické aktivity v rámci štruktúr Aliancie.
Dezinformačné naratívy spojené so samitom
Stretnutie NATO vo Washingtone hrá kľúčovú rolu v nastavovaní spoločnej obrannej a bezpečnostnej politiky Aliancie. Škodliví aktéri preto na seba nenechali dlho čakať. Spustili dezinformačné tornádo s cieľom démonizovať Alianciu, a to predovšetkým USA a EÚ ako celok.
Jedným z najčastejších dezinformačných naratívov bolo už tradičné vykreslenie Aliancie ako molocha vojny, ktorý baží po konflikte s Ruskou federáciou. Ruský propagandistický portál Sputnik vo svojom článku dokonca tvrdil, že NATO má v úmysle „expandovať bez vyhodnotenia dôsledkov“ a je na nezvratnej ceste k vojne tým, že sa postaví proti ruským ambíciám.
Ďalším z ruských mýtov je tvrdenie, že NATO je krachujúca a rozpadajúca sa aliancia, ktorá nemá šancu dlhodobo prežiť. Aliancia pritom v posledných dvoch rokoch získala dvoch nových členov – Fínsko a Švédsko, a to práve v dôsledku konania Ruska, ktoré agresívne zaútočilo na Ukrajinu.
Všetky tieto dezinformácie boli úzko spojené s vojnou na Ukrajine. Poľská mutácia ruského Sputniku s názvom Pravda PL vo svojom článku napríklad prehlásila, že NATO prehráva vojnu s Ruskou federáciou na Ukrajine.
Tento naratív je priamo prepojený s ruskými propagandistickými tvrdeniami, že NATO využíva Ukrajinu na naplnenie svojich mocenských cieľov v boji s Ruskou federáciou. Kremeľ sa týmto spôsobom dlhodobo usiluje o zničenie percepcie Ukrajiny ako suverénnej a samostatnej krajiny a jej vykreslenie ako bábky Západu.
Tohtoročný samit NATO vo Washingtone nielenže posilnil transatlantickú jednotu a podporu Ukrajiny v boji proti ruskej agresii. Zároveň sa ale stal terčom intenzívnych dezinformačných kampaní z ruských zdrojov. Snahy o diskreditáciu Aliancie a jej cieľov však nezmenili realitu – NATO je dnes silnejšie, väčšie a odhodlanejšie čeliť globálnym bezpečnostným výzvam. Dezinformácie tak iba zdôrazňujú význam jej poslania a pokračujúcej solidarity medzi členmi.
Článok vznikol s podporou NATO a Open Information Partnership.
CHCETE PODPORIŤ BOJ PROTI DEZINFORMÁCIÁM? POMÔŽTE NÁM CEZ DARUJME.SK.
