V súvislosti s nedávnymi parlamentnými voľbami na Slovensku a voľbami v Poľsku sa do stredobodu pozornosti dostala aj narastajúca podpora krajnej pravice. Články publikované viacerými dôveryhodnými médiami poukazujú na rastúcu podporu krajnej pravice a populizmu po celej Európe.
Väčšej podpore krajne pravicových strán nepochybne pomohli krízy, ktorým sme čelili a stále čelíme. Celosvetová pandémia COVID-19, vojna na Ukrajine, globálne otepľovanie, dlhotrvajúce vojny v rozvojových krajinách a s tými spojená migrácia a vysoké nárasty cien posilnili podporu nacionalistických a populistických strán v Európe.
Tie často zneužívajú strach a neistotu obyvateľstva vyplývajúce z daných hrozieb a súvisiaceho poklesu životnej úrovne. S rastom populizmu ide ruka v ruke aj odpor voči migrácii, podpore Ukrajiny, potratom či právam LGBTQ+ ľudí.
Z krajnej pravice sa stáva mainstream
To, že krajná pravica a populizmus sú na vzostupe, nie je evidentné len vo východnej Európe, ale aj na Západe. V Taliansku napríklad vládu zložila Giorgia Meloniová a jej politická strana, ktorá má neofašistické korene. Táto strana bojuje napríklad proti migrantom alebo právam LGBTQ+.
Krajná pravica je súčasťou vlády aj vo Fínsku. Na vzostupe sú taktiež krajne pravicové strany v Rakúsku, kde sa voľby majú konať budúci rok. Podľa prieskumov sa pravicovému extrémizmu darí ďalej v Nemecku, a to hlavne u mladých.
„Zdá sa, že mladí účastníci prieskumu, ktorí väčšinou nezažili vojnu ani reálnu hrozbu diktatúry vo svojom živote, ale prešli mnohými krízami, sa viac prikláňajú k názoru, že viac diktatúry a menej demokracie by mohlo pomôcť dosiahnuť pokrok,“ povedala výskumníčka Franziska Schröter z inštitútu Friedrich Ebert Foundation.
Schröter zároveň poznamenala, že medzi mladými narastajú aj homofóbne a sexistické postoje, ktoré dlhodobo presadzuje práve krajná pravica.
Uprednostňovanie populizmu pred efektívnym vládnutím
Za posledné roky mnohé európske extrémistické a krajne pravicové strany namiesto efektívnych riešení uprednostňovali populizmus a dezinformácie. Tie často zosilnejú hlavne pred voľbami.
Inak tomu nebolo ani v nedávnych parlamentných voľbách na Slovensku. Do parlamentu sa síce nedostala strana Republika, ale zvolení boli viacerí politici, ktorí na získanie popularity neváhajú vytvárať a šíriť dezinformačné či konšpiračné naratívy. Mnohým z nich nie je cudzie klamať a zavádzať, zneužívať strach a polarizovať spoločnosť.
Popularita extrémistických strán rastie aj v susednom Poľsku, kde sa 15. októbra 2023 konali parlamentné voľby. Na čele predvolebných prieskumov bola vládna strana z predchádzajúceho volebného obdobia Právo a spravodlivosť (PiS). Tá má za sebou už dve volebné obdobia. Strana je známa populistickými krokmi, pričom jedným z nich je aj obmedzenie práva na potrat.
PiS napokon vo voľbách skončila ako víťazná (získala 35,38 % hlasov oprávnených voličov), avšak nedokáže zostaviť vládu. Tú bude pravdepodobne tvoriť druhá najúspešnejšia strana, proeurópska Občianska koalícia (utŕžila 30,7 % hlasov).
Napriek tomu sú výsledky volieb znepokojivé, keďže okrem PiS bola do dolnej komory parlamentu zvolená aj krajne pravicová Konfederácia (Konfederacja Wolność i Niepodleglość). Rovnako ako podobné hnutia v iných krajinách sa aj Konfederácia vezie na vlne rastúcej podpory nacionalistov v Európe. Takéto strany svoju popularitu budujú hlavne na odpore voči migrácii, vakcinácii a právam LGBTQ+.
Hrozba pre demokraciu
Rovnako ako na Slovensku, aj v Poľsku existuje riziko, že krajina skĺzne z demokratickej cesty. Svoju obavu z nedemokratickej a protieurópskej vlády vyjadrilo až milión demonštrantov vo Varšave. V hlavnom meste štátu sa 1. Októbra 2023 konal takzvaný Pochod milióna sŕdc, ktorý zvolal líder opozície Donald Tusk. Ľudia v rámci udalosti vyjadrili nesúhlas s obmedzovaním slobôd a volali po návrate právneho štátu.
Napriek tomu, že v prípade Poľska pripadne zostavenie vlády prodemokratickému a proeurópskemu straníckemu subjektu, výsledky volieb potvrdzujú trend rastúcej pravicovej orientácie voličov.
Vzostup krajne pravicových a extrémistických politických strán poháňaných populizmom, dezinformáciami a antidemokratickou rétorikou predstavuje pre spoločnosti na celom svete obrovskú výzvu. Lídri takýchto strán často sľubujú rýchle a jednoduché riešenia zložitých problémov, ktoré manipulujú a rozdeľujú spoločnosť.
Narastajúci hnev v spoločnosti podporený populizmom politických lídrov je dôvodom na vážne zamyslenie sa nad budúcnosťou demokracie. Je na nás, občanoch, ale aj demokratických lídroch, aby sme nepodľahli dezinformačným naratívom a antidemokratickej rétorike, ale spoločne pracovali na ochrane hodnôt demokracie a právneho štátu.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
