Na začiatku augusta stanovil Andrzej Duda, súčasný poľský prezident, dátum parlamentných volieb na 15. októbra. Poliaci si budú voliť zástupcov do oboch komôr parlamentu, 460-členného Sejmu (dolná komora) a 100-členného Senátu (horná komora).
Volebným prieskumom aktuálne dominuje terajšia vládna koalícia (Zjednoczona Prawica) na čele so stranou Právo a spravodlivosť (Prawo i Sprawiedliwość – PiS). Občianska koalícia (Koalicja Obywatelska – KO), ktorej najvýraznejším predstaviteľom je Občianska platforma (Platforma Obywatelska – PO), sa nachádza hneď v závese.
Pri zostavovaní budúcej vlády však môže byť dôležitým hráčom Konfederácia (Konfederacja Wolność i Niepodległość) pohybujúca sa v prieskumoch na treťom mieste. V prípade, že sa PiS nepodarí získať dostatok hlasov na samostatné zostavenie vlády, bude sa musieť zamýšľať nad dohodou. Hodnotovo najbližším partnerom by bola práve Konfederácia. Podľa najnovšieho prieskumu však jej voliči akúkoľvek koalíciu odmietajú.
Kým sa otvoria volebné miestnosti
PiS má za sebou dve štvorročné vládne obdobia. Profiluje sa ako ochranca štátnej suverenity a konzervatívnych hodnôt. Známa je tiež svojimi väzbami na cirkev a podkopávaním nezávislosti súdnictva. Za porušovanie princípov právneho štátu je Poľsku tiež pozastavené čerpanie eurofondov.
Doterajšie vládnutie strany PiS podporuje aj prezident Duda. Podľa prieskumov PiS momentálne dosahuje 38 % podporu obyvateľstva.
Jednou z najkontroverznejších politík PiS je obmedzenie práva na potrat, ktoré v krajine spôsobilo rozsiahlu vlnu protestov. Potrat je dnes možný len v prípade znásilnenia alebo vážneho ohrozenia zdravia a života matky. Kvôli zákonu už v krajine prišlo o život niekoľko žien.
Známym populistickým krokom PiS je schválenie konania referenda spoločne s parlamentnými voľbami. Podobne tomu bolo aj v minuloročných maďarských voľbách. Občania budú v referende odpovedať na otázky týkajúce sa predovšetkým migračnej politiky a ekonomického sektora. Vláda referendum považuje za nevyhnutné, opozícia poukazuje na možnú manipuláciu volieb.
Okrem toho vláda stihla chváliť aj tzv. Lex Tusk – zákon umožňujúci vyšetrovanie ruského vplyvu na poľských politikov. Ten má byť namierený práve proti lídrovi liberálnej PO a bývalému predsedovi Európskej rady Donaldovi Tuskovi.
V politickom boji však nezaháľa ani opozícia – v snahe zaistiť si väčšinu aspoň v Senáte uzavrela dohodu väčšina opozičných strán. V každom volebnom obvode predstavia iba jedného kandidáta, ktorému spoločne vyslovia podporu. Parlamentné voľby v Poľsku využívajú proporčný volebný systém pre Sejm, a princíp prvého volebného lístka (volený je jeden kandidát, vyhráva ten, s najvyšším počtom hlasov) pre Senát. Do Sejmu občania volia v 41 volebných obvodoch, a do Senátu v 100.
Dohody sa neúčastní Konfederácia, ktorá predstaví vlastných nominantov.
Extrémista sem, extrémista tam
„Grilovačka, rodina, dom, dve autá, bezpečné Poľsko bez imigrantov, slobodné podnikanie a krajina, ktorá umožňuje každému pracujúcemu Poliakovi uspieť,“ – to je poľská budúcnosť podľa Michała Urbaniaka, jednotky na kandidátke Konfederácie v distrikte Gdańsk. Okrem toho strana láka voličov na zníženie daní, peňažné odmeny, uvoľnenie prístupu k strelným zbraniam, zákaz interrupcií, či boj proti údajnej expanzii moci Bruselu v krajine.
„Konfederácia sa dlhodobo stavia do pozície antisystémovej sily, ktorá sľubuje zmeniť poľskú politiku a spochybniť status quo,“ hovorí Jakub Jaraczewski, koordinátor výskumu pre mimovládnu organizáciu Democracy Reporting International. Kritika vládnej PiS, libertariánske vízie a dravá politika, ktorá dokáže imponovať aj mladému vodičovi, však stoja na pochybnej minulosti strany.
Počas pandémie Covid-19 boli jej členovia častými účastníkmi protestov proti lockdownom alebo odmietali pravidlá pre nosenie rúšok. Za komplikovanú situáciu, v ktorej sa krajina ocitla počas pandémie, otvorene vinili premiéra Mateusza Morawieckého a jeho kabinet.
Značná časť členov Konfederácie má za sebou antisemitské, xenofóbne či misogynistické vyjadrenia. Napríklad, súčasný líder strany Sławomir Mentzen počas predvolebnej kampane do Európskeho parlamentu v roku 2019 prehlásil: „Nechceme Židov, homosexuálov, potraty, dane ani Európsku úniu.“
Ďalší z vedúcich predstaviteľov strany Grzegorz Braun prirovnával povinné nosenie rúšok k nacistickým označeniam židovského obyvateľstva.
Janusz Korwin-Mikke, ktorý bol v minulosti za svoje výroky pokutovaný, prehlásil nasledovné: „Som proti volebnému právu žien. Toto je biológia. Žena vo veku 55 rokov, keď estrogén prestáva pôsobiť, dosiahne vek, keď môže konečne voliť.“
Bez povšimnutia by však nemali ostať ani PiS a PO. Robert Bąkiewicz bol kedysi otvoreným kritikom PiS, no dnes je na jej kandidátke. Taktiež je predsedom organizácie Pochod nezávislosti (Marsz Niepodległości), ktorá každoročne organizuje v uliciach Varšavy rovnomennú „oslavu“ dňa poľskej nezávislosti. Pochod je známy výtržnosťami a popularitou v neonacistických a extrémistických kruhoch.
Roman Giertych je rešpektovaným právnikom, glosátorom a súčasne kandidátom proeurópskej liberálnej PO. V minulosti však predsedal krajne pravicovej Lige poľských rodín (Liga Polskich Rodzin – LPR), ktorá bola Kaczyńského vládnym partnerom.
Odstrašujúci európsky trend?
Orbán v Maďarsku, Meloniová v Taliansku, FPÖ v Rakúsku – nárast krajne pravicových síl je viditeľný naprieč Európou. Paralelu medzi politickou realitou v Poľsku a na Slovensku nemožno poprieť.
Zložitá geopolitická situácia je zneužívaná na posilnenie antidemokratických a euroskeptických nálad. Nestabilitu následne využívajú extrémistické sily vo svoj politický prospech.
Lídri popredných politických strán sú známymi tvárami s rozsiahlou kariérou plnou silných momentov. Obaja v istom čase spôsobili silnú vlnu spoločenskej aktivizácie.
V Poľsku to bol Strajk Kobiet v reakcii na sprísnenie interrupčného zákona. Na Slovensku protesty po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Napriek tomu sú dnes PiS aj Smer – SSD na prvotných priečkach volebných prieskumov.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
