Rusko sa snaží udržiavať svoju prítomnosť v jednotlivých krajinách na Balkáne. Od invázie na Ukrajinu dokonca zvýšilo svoju diplomatickú prítomnosť v Srbsku, ktorá pravdepodobne súvisí s aktivitami hybridnej kampane.
Podľa autorov správy bulharského inštitútu Centrum pre štúdium demokracie (CSD) je nutné brať túto hrozbu vážne a uskutočniť protiopatrenia skôr než sa Moskve podarí svoje ciele dosiahnuť.
Dezinformácie na Balkáne
Balkán, rovnako ako všetky regióny Európy, bol a je zasiahnutý dezinformáciami pochádzajúcimi z Ruska. Nová správa CSD upozorňuje najmä na rastúce množstvo dezinformácií v regióne s pôvodom z Ruska. Ich cieľom je ovplyvňovať dianie v jednotlivých krajinách.
Podľa autorov správy región západného Balkánu spolu s Bulharskom zostáva jedným z najzraniteľnejších cieľov prebiehajúcej hybridnej vojny Kremľa voči Západu. Dôvodom je najmä kombinácia etnických rozporov medzi jednotlivými krajinami a historický vzťah k Rusku.
Okrem dezinformácií upozorňuje inštitút na nezákonné financovanie, pričom oba elementy oslabujú demokratické procesy v oblasti. Využívanie financovania a dezinformácií poskytlo úrodnú pôdu napríklad pre vplyv Číny.
Inštitút opisuje Srbsko ako hlavnú destináciu nelegálnych finančných tokov z Ruska a tiež cieľ dezinformačnej kampane. Lepšie však na tom nie je ani zvyšok krajín, a dokonca ani člen EÚ a NATO – Bulharsko.
Podľa dát, ktoré CSD zozbieralo, päť najsledovanejších spravodajských portálov v Bulharsku odkazovalo na ruskú propagandu za rok 2022 (RT, RIA Novosti, TASS, Sputnik) až v 3 242 prípadoch.
V Srbsku to bolo 2 667, v Čiernej Hore 1 405, v Chorvátsku 1 176, v Bosne a Hercegovine 931 prípadov. V Kosove sa vyskytlo 527, v Albánsku 412 a v Severnom Macedónsku 303 odkazov. Táto proliferácia ruskej propagandy priamo pomáha dezinformačným naratívom v oblasti.
Realita a hrozba ruských snáh o ovplyvňovanie diania v regióne si podľa CSD vyžaduje okamžitú reakciu a hlavne nový, efektívnejší prístup.
Prezidentské voľby v Čiernej Hore
Dňa 19. marca 2023 sa v Čiernej Hore konalo prvé kolo prezidentských volieb. Súčasný prezident Milo Đukanović sa uchádzal o znovuzvolenie a prvé kolo vyhral so ziskom vyše 35 % hlasov. V absolútnych číslach ho volilo takmer 120-tisíc voličov.
Na druhom mieste skončil Jakov Milatović so ziskom 97-tisíc hlasov, čo predstavuje bezmála 29 %. Obaja kandidáti pritom pochádzajú zo strán, ktoré zastávajú prozápadnú orientáciu,. Ruskú inváziu na Ukrajinu však verejne odsúdila iba strana súčasného prezidenta.
Čierna Hora oficiálne vstúpila do NATO v roku 2017. Pre krajinu bývalej Juhoslávie to bol veľký úspech z medzinárodného, ale aj domáceho pohľadu. Tento krok totiž rapídne zvyšoval nádej na vstup do EÚ, o ktorý sa Podgorica usilovala.
Vstup krajiny do obrannej aliancie sa však nestretol s pochopením v Moskve, ktorá sa mala dokonca v roku 2016 pokúsiť podporiť prevrat proruských síl, aby tomu zabránila. V roku 2021 boli ale všetky pôvodne zatknuté osoby zbavené obvinení.
Do druhého kola volieb, ktoré sa bude konať začiatkom apríla, nepostúpili otvorene proruskí kandidáti.
Súčasné vedenie krajiny však podpísalo kontroverznú dohodu o majetku so srbskou pravoslávnou cirkvou, ktorá plne neuznáva nezávislosť Čiernej Hory od Srbska a ani čiernohorskú pravoslávnu cirkev. Tento krok vyvolal dlhšie obdobie etnického napätia a politickej nestability – hlasovanie o nedôvere a blokovanie ústavného súdu.
Snahu Ruska ovplyvňovať verejnú mienku v krajine je možné vidieť na aktivite oficiálnej stránky ruskej ambasády na sociálnych sieťach, ktorá dokázala za rok 2022 zverejniť 1 199 príspevkov rôzneho charakteru. Táto aktivita mala s najväčšou pravdepodobnosťou viesť aj k lepším výsledkom proruských kandidátov. To sa však nestalo.
Ruská aktivita v regióne môže spôsobiť popri Ukrajine a Moldavsku ďalšie problémy
Región si na prelome tisícročí prešiel krvavým konfliktom, ktorý je stále prítomný v podobe etnického napätia či patovej situácie okolo medzinárodného postavenia Kosova alebo charakteru fungovania Bosny a Hercegoviny.
Práve napätie medzi Kosovom a Srbskom, alebo medzi existujúcimi entitami v rámci Bosny, môže Moskva využiť na vyvolanie nepokojov s cieľom presunúť pozornosť Západu, ktorá je aktuálne sústredená na Ukrajinu.
O aktivite ruských diplomatických zborov v regióne, ktorá spadá do oblasti hybridnej vojny, sa hovorí aktívnejšie od obdobia invázie vo februári 2022. Navyše, v prípade Srbska došlo aj k zvýšeniu diplomatickej prítomnosti, keďže sa v krajine ocitli osoby, ktoré boli predtým vyhostené z ambasád v iných štátoch za nekalé praktiky.
Na druhej strane, viacero krajín vyhostilo významnú časť zamestnancov ruských ambasád v ich krajinách. Napríklad Bulharsko takto poslalo domov až 82 ľudí, Čierna Hora 12, Chorvátsko 18 a Severné Macedónsko 11.
Vyhosťovanie zamestnancov ambasád je jednou z možností, ako bojovať proti ruskej hybridnej mašinérii, ktorá sa snaží destabilizovať región. Tento postup však sám o sebe nestačí a je nutné bojovať proti dezinformáciám na internete a v spravodajstve, kde sa im v regióne darí a sú prítomné vo väčšom množstve.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
