Termíny ako recesia, finančná či banková kríza alebo inflácia sa v informačnom priestore skloňujú už od začiatku pandémie koronavírusu. Globálna pandémia totiž oslabila ekonomiky bohatých, ale aj rozvojových krajín po celom svete.
V roku 2020 sa hrubý domáci produkt (HDP) znížil globálne o 3,4 %. Hospodárska aktivita sa v tom istom roku znížila až v 90 % krajín sveta, čo je viac ako v prípade dvoch svetových vojen, veľkej hospodárskej krízy v polovici 30. rokov minulého storočia aj globálnej finančnej krízy v roku 2008.
Len o pár rokov neskôr čelíme rekordnej inflácii. Problém s prudkým rastom cien sa však začal už počas pandémie. Prispeli k tomu hlavne vysoké ceny energií, zatváranie podnikov, ale aj nadmerné fiškálne výdavky. Vysoké vládne stimuly zvýšili dopyt v ekonomike s obmedzenou ponukou, keďže viaceré služby boli kvôli karanténnym opatreniam zatvorené, čím sa následne začali zvyšovať aj ceny.
Výške cien nepomohlo ani množstvo vytlačených peňazí, ktoré centrálne banky pumpovali do ekonomík po celom svete. To viedlo k prebytku peňazí a nedostatku tovaru, čo malo za následok ďalší rast cien.
Najvyššia inflácia od roku 1982 je terčom ruskej propagandy
Informácie o inflácii sa začiatkom minulého roka začali čoraz viac objavovať aj na sociálnych sieťach. Zvyšovanie cien potravín a energií sa rýchlo stalo terčom dezinformácií. Napriek tomu, že sa téma inflácie stala populárnou a do istej miery vystriedala konšpirácie o koronavíruse, faktory poháňajúce infláciu sú komplikovanejšie.
Ruský prezident Vladimir Putin tvrdí, že to boli práve sankcie Západu po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu, ktoré spustili inflačnú vlnu a globálnu ekonomickú krízu. Týmto tvrdením vytvára dezinformačný naratív, ktorý z rastu cien a vysokých energií viní Ukrajincov a sankcie. Tie však Západ uvalil na Rusko v reakcii na začiatok agresie voči suverénnemu štátu.
Podľa slov slovenského ekonóma Juraja Karpiša však za rastúcimi cenami nie je len vojna na Ukrajine. Ceny na komoditných trhoch rástli už na začiatku roku 2021, počas stále prebiehajúcej pandémie koronavírusu, a teda predtým ako Rusko napadlo Ukrajinu. Vojna na Ukrajine bola podľa Karpiša len katalyzátorom, ktorý začatý inflačný proces len urýchlil. „Keby to nebola Ukrajina, tak sa stane niečo iné,“ dodal.
Banková kríza a sociálne siete
Na možnú finančnú krízu Svetová banka upozorňovala už na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. „Vojna na Ukrajine, lockdown v Číne, narušenie dodávateľského reťazca a riziko stagflácie brzdia ekonomický rast. Pre mnohé krajiny bude ťažké vyhnúť sa recesii,“ povedal prezident Svetovej banky David Malpass.
Pred krátkym časom obleteli svet správy o kolapse amerických bánk Silicon Valley Bank (SVB) a Signature Bank. Za ich kolapsom je takzvaný run na banku, teda náhle rozhodnutie väčšieho počtu zákazníkov banky vybrať peniaze zo strachu, že sa banka o ich peniaze nedokáže postarať.
Takýto run na banku sa spustil oznámením SVB o zvýšení kapitálu o 1,75 miliardy dolárov, čím potrebovala pokryť svoje stratové dlhopisové portfólio. Boli to práve dlhopisy, ktoré spôsobili obom americkým bankám problémy.
Napriek tomu, že investície do dlhopisov sa považujú za bezpečné, pri rýchlo zvyšovaných úrokových sadzbách sa stávajú rizikovými. „To, čo sa deje teraz v Spojených štátoch, je najagresívnejšie zvyšovanie úrokových sadzieb za poslednú dekádu. A toto spôsobilo problémy. Nikto totiž nečakal, že úrokové sadzby pôjdu tak vysoko,“ okomentoval pád bánk finančný analytik X-Trade Brokers Lukáš Lipovský.
Zákazníci, ktorých v prípade SVB tvoria hlavne startupy, sa zľakli, že banke chýba kapitál a začali hotovosť hromadne vyberať, čo banka nezvládla, keďže hotovosti nemala dostatok.
Podľa analytikov hrali v tomto prípade veľkú úlohu aj sociálne siete, najmä príspevky na Twitteri. Na sociálnych sieťach sa totiž masový strach – správanie, ktoré spôsobuje run na banku – môže šíriť rýchlejšie. To komplikuje prácu regulátorom a bankovým úradníkom efektívne riešiť vzniknutú situáciu.
Regulačné orgány bánk by tak podľa profesorky práva Patricie McCoyovej mali viac monitorovať prípadné šírenie nepodložených klebiet a narastajúcej panike na sociálnych sieťach.
Krach dvoch bánk v USA, „na rade sú naše“
Po správach z USA sa na slovenských aj českých sociálnych sieťach rýchlo objavili dezinformácie nabádajúce ľudí na výber peňazí z bánk predtým, ako začnú krachovať. To však podľa hovorcu Národnej banky Slovenska Petra Majera na Slovensku nehrozí.
Slovenské banky sa tým americkým totiž nepodobajú, sú oveľa konzervatívnejšie, viac diverzifikované a podliehajú oveľa väčším reguláciám ako tie americké. Banky na Slovensku dosahujú aj väčšiu mieru kapitálu, kvality úverov a ziskovosti, čo potvrdzuje aj posledná Správa o finančnej stabilite zverejnená v novembri 2022.
Problémom pre banky by však mohla byť práve zbytočná panika šíriaca sa na sociálnych sieťach. „Horšie je, že teraz, keď sa vo svete šíri panika, tak ľudia môžu začať hromadne vyberať peniaze z bánk a aj relatívne zdravá banka sa tak môže dostať do problémov,“ varuje Lipovský.
Okrem toho sú bankové vklady do výšky 100-tisíc eur vo väčšine európskych štátov, vrátane Slovenska, poistené. Znamená to, že v prípade, keď si banka už nedokáže plniť svoje finančné povinnosti, Fond ochrany vkladov (FOV) poskytuje občanom SR náhradu do výšky 100-tisíc eur.
Umelo vyvolávaná panika z krachu slovenských bánk a nutného výberu nasporenej hotovosti, ktorú v slovenskom informačnom priestore šíri napríklad bývalý sudca, neúspešný prezidentský kandidát a dezinformátor Štefan Harabin, je tak neopodstatnená.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
