Koncom novembra 2022 sa poľský premiér Mateusz Morawiecki spoločne s premiérkou Litvy Ingridou Šimonytėovou zúčastnil návštevy Kyjeva. Stretnutie prebiehalo v rámci formátu Lublinský trojuholník medzi Poľskom, Litvou a Ukrajinou. Ten vznikol v roku 2020 s cieľom posilniť vzájomné partnerstvo v hospodárskej, ekonomickej a politickej oblasti.
Počas oficiálnej návštevy sa poľský premiér stretol aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Krátko po Morawieckeho príchode do Kyjeva sa internetom začala šíriť digitálne upravená fotografia. Na nej poľský premiér kladie kvety pri pamätníku kontroverzného ukrajinského nacionalistu Stepana Banderu.
Postava premiéra bola vystrihnutá z inej fotografie
Morawiecki si po príchode na Ukrajinu uctil pamiatku obetí hladomoru z obdobia 1932 – 1933 položením kukuričných klasov k pamätníku v centre Kyjeva. Hladomor na Ukrajine bol výsledkom krutých snáh Stalina o presadenie kolektivizmu a potlačenie ukrajinského nacionalizmu, ktoré si vyžiadali odhadom 3,9 milióna mŕtvych.
Po návšteve pamätníka sa internetom začala šíriť digitálne upravená snímka Morawieckeho z tohto miesta. Falzifikát vznikol vystrihnutím a zrkadlovým otočením tela poľského premiéra, ktoré bolo vložené do fotky z webovej encyklopédie Wikipédia, na ktorej sa nachádza socha Stepana Banderu.
Pri obrázku sa navyše zobrazoval falošný citát, ktorý údajne pochádzal od Morawieckeho: „Spomienka na tohto veľkého bojovníka proti Rusom zostane navždy v našich srdciach. Bandera bol vždy veľkým priateľom poľského ľudu.“
Kancelária poľského premiéra v rovnaký deň zverejnila autentické zábery zhotovené počas Morawieckeho návštevy pamätníka, na ktorých sa socha Banderu nenechádza. Položenie kvetov k buste ukrajinského nacionalistu sa navyše v Kyjeve odohrať nemohlo. Busta sa totiž nachádza v obci Kozivka vzdialenej od hlavného mesta približne 500 kilometrov.
Fotomontáž vznikla s cieľom zhoršiť vzťahy medzi oboma národmi
Cieľom falošnej fotografie bolo vyvolať v Poľsku verejné pobúrenie. Následkom neho by pod tlakom verejného odsúdenia mohla poľská vláda znížiť svoju podporu Ukrajine.
„Sme mimoriadne kritickí voči akýmkoľvek krokom na oslavu Stepana Banderu, tu nemôžu byť žiadne nuansy,“ povedal Morawiecki.
Propagandisti v príspevku s falošnou fotografiou spomínajú udalosti, ktoré sa odohrali vo Volyni v štyridsiatych rokoch minulého storočia a prostredníctvom tejto tragédie sa snažia oba národy rozoštvať.
Príslušníci Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) totiž medzi rokmi 1943 až 1945 zmasakrovali tisíce Poliakov po celom regióne Volyni, ktorý bol v nacistami okupovanom Poľsku a dnes je súčasťou Ukrajiny. Ruská propaganda týmto spôsobom presúva pozornosť od skutočných cieľov návštevy.
Dezinformáciu sa podarilo včas zachytiť
Upravená fotografia spolu s falošným citátom sa šírila informačným priestorom vo viacerých jazykoch. Včas sa ju však podarilo vyvrátiť napríklad poľským fact-checkerom z Konkret24 či slovenskej polícii.
„Policajný zbor a ďalšie bezpečnostné zložky zachytili informačnú operáciu, ktorá sa v týchto chvíľach snaží ukotviť v prostredí slovenského internetu. Medzi hlavného importéra hoaxu patrí stránka blízka Veľvyslanectvu Ruskej federácie na Slovensku,“ informovala hovorkyňa policajného zboru Denisa Bárdyová.
Podľa polície ide o stránku na Facebooku s názvom Brat za brata, ktorá stála aj pri šírení dezinformácií v rámci informačnej operácie „Ladomirová“. Išlo o dezinformáciu šírenú ruskou ambasádou v polovici septembra 2022, podľa ktorej malo dôjsť k zneváženiu hrobov ruských vojakov v obci neďaleko Svidníka. Na dezinformáciu v tom čase upozornila aj slovenská polícia a informáciu označila za hoax.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
