Počas ruských útokov boli na Ukrajine zasiahnuté mnohé civilné ciele ako nemocnice, parky, ihriská, školy, divadlá, obchodné centrá, obytné domy či bytovky.
Rusko oficiálne deklaruje, že sa zameriava len na vojenské ciele, masívne rozmery invázie však spôsobujú aj početné civilné obete. Kremeľ má však ku každému prípadu pripravené výhovorky.
Útoky na civilné ciele vraj nie sú úmyselné
Rusko používa aj staršie a menej presné zbrane, ktoré môžu svoj cieľ minúť aj o stovky metrov. Tento argument však neplatí pre všetky zásahy civilného obyvateľstva. Ruskí vojaci totiž viaceré spôsobili aj modernejšou, a tým pádom výrazne presnejšou výbavou.
Kedykoľvek ruská armáda zasiahne civilný cieľ, Kremeľ útok obhajuje tvrdením, že na mieste sa nachádzal sklad munície, veliteľstvo či základňa zahraničných vojakov alebo nacionalistických jednotiek. Sú aj prípady, kedy zásahy označí za vymyslené alebo z nich rovno obviní ukrajinskú armádu.
Ruský naratív rezonuje najmä medzi domácim obyvateľstvom. Rusi v dôsledku masívnej propagandy a pravidelnej dehumanizácie Ukrajincov do istej miery akceptujú, že na Ukrajine zomierajú aj civilisti. Tento naratív býva často prehĺbený aj provojnovými komentátormi, ktorí ruské naratívy propagujú, aby ospravedlnili páchané násilie.
Nezávislí zahraniční pozorovatelia a medzinárodné organizácie spolu s ukrajinskými expertmi však podobné tvrdenia vyvracajú a dokumentujú cielené ruské zásahy civilného obyvateľstva.
Zásah hotela, obchodného centra či vlakovej stanice
Začiatkom júla 2022 zasiahli ruské rakety hotel a rezidenčné stredisko sídliace neďaleko Odesy. Pri útoku zahynulo 21 osôb a mnoho ďalších bolo zranených.
Dmitrij Peskov, hovorca Kremľa, povedal, že „ruské bezpečnostné zložky cielili na sklad zbraní a munície a na továrne, ktoré slúžia na výrobu a opravu vojenského materiálu, ako aj na základne so zahraničnými bojovníkmi a nacionalistickými elementami.“
Koncom júna zasiahli ruské rakety taktiež obchodné centrum v Kremenčuku, dôsledkom čoho zahynulo 20 osôb a ďalšie desiatky boli zranené.
Ruské ministerstvo obrany na obvinenie reagovalo tvrdením, že rakety zasiahli priemyselný komplex vedľa obchodného centra, ktoré slúžilo ako sklad zbraní, a nie civilné ciele. Výbuch skladu mal následne spôsobiť požiar v neďalekom obchodnom centre.
Dmitrij Poljanskij, zástupca ruského veľvyslanca pri OSN, na Twitteri dokonca naznačoval, že explózia bola spôsobená Ukrajinou ako provokácia. Jej cieľom malo byť zaistenie medzinárodnej pozornosti či zabezpečenie dodávok zbraní zo Západu. Práve preto vraj výbuch prebehol deň pred summitom NATO.
V apríli zasiahla ruská raketa vlakovú stanicu v Kramatorsku a zabila viac ako 50 ľudí, ktorí sa snažili utiecť z vojnovej zóny.
V tomto prípade Rusko vinu poprelo a z útoku obvinilo Ukrajinu. Ako dôkaz uviedlo, že raketa, ktorá zasiahla civilistov, bola typu Točka-U a tú údajne nemajú ruské ozbrojené sily v arzenáli, Ukrajina ich však používa.
Aj keď sa nedá presne určiť, odkiaľ raketa pochádzala, ruský argument, že rakety typu Točka-U ruské ozbrojené sily nepoužívajú, nie je pravdivý.
Útoky v Mariupole
Podľa odhadov približne 300 až 600 civilistov zahynulo po zásahu krytu, ktorý bol provizórne zriadený v divadle v meste Mariupoľ. Vedľa budovy stál biely nápis „deti“ napísaný v ruskom jazyku.
Rakety zasiahli v meste aj nemocnicu, v ktorej sa nachádzali pacienti. Svet obleteli zábery tehotnej ženy, ktorú odnášajú z nemocnice na nosidlách. Žena so svojím novonarodeným dieťaťom následne zomreli.
Ruskí predstavitelia na tieto útoky reagovali nekonzistentne a svoje vyjadrenia často menili. Mária Zacharovová, hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí, zodpovednosť za útok na divadlo poprela. Zábery z miesta činu označila za vyfabrikované dielo NATO.
Ruské ministerstvo obrany pritom len deň predtým z útoku obvinilo ukrajinský pluk Azov a útok označilo za krvavú provokáciu.
Poljanskij zase označil útok na nemocnicu s pacientmi za fake news. Namiesto toho tvrdil, že v nemocnici mali sídliť ukrajinskí „radikáli“.
Masaker v Buči
Jedným z doposiaľ najväčších masakrov civilistov na Ukrajine sa odohral v Buči. Na uliciach ležali telá desiatok popravených civilistov, Moskva však obvinenia z vojnových zločinov klasicky odmietla.
V ruských médiách sa šírili dezinformácie o hýbajúcich sa telách na kamerových záznamoch z Buče. Malo ísť o dôkaz, že na videách neboli reálne mŕtvoly, ale najatí herci. Neskôr došlo k obviňovaniu ukrajinskej armády, ktorá mala vlastné obyvateľstvo zmasakrovať. Obe tvrdenia sú vzájomne protichodné a nepravdivé.
Aj ruský prezident Vladimir Putin označil masaker v Buči za zinscenovaný. Obrázky a videá z mesta prirovnal k dôkazom o chemických útokoch režimu Bašára al-Assada v Sýrii, ktoré mal podľa neho údajne sfalšovať Západ, aby získal zámienku na vojnu (casus belli).
Vinu vždy poprieť a ukázať prstom na protivníka
Rusko na Ukrajine pravidelne zasahuje objekty s civilným obyvateľstvom, no jeho predstavitelia akúkoľvek vinu popierajú. Ruská armáda teda podľa kremeľskej propagandy nikdy nechybuje a „špeciálna vojenská operácia“ postupuje s minimálnymi stratami na civilnom obyvateľstve.
V rámci svojej propagandy pritom Rusko často používa ačohentizmus. Pochybenie neprizná, ale na obvinenia reaguje protiobvinením alebo poukázaním na slabosti iného aktéra, väčšinou armády Spojených štátov amerických či NATO ako celku.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
