Väčšina západného sveta vníma ruskú inváziu na Ukrajine ako sériu brutálnych útokov občasne prerušovaných strategickými chybami. Naopak, ruské médiá sa snažia inváziu prezentovať v pozitívnom svetle.
Ruské naratívy sú však preplnené dezinformáciami a protichodnými tvrdeniami. Dôvodom šírenia dezinformácií nemusí byť len snaha prinútiť obyvateľov Ruska tomuto naratívu veriť.
Nižšie prinášame prehľad tém, pri ktorých sa dá sledovať protichodné naratívy ruských médií.
14. apríl 2022 – potopenie krížnika Moskva
Kremeľ utrpel potopením krížnika Moskva veľkú stratu. Podľa informácií z Ukrajiny bola loď zasiahnutá dvoma strelami Neptune, na následky čoho sa potopila. USA pomohli dodaním potrebných informácií na lokalizovanie krížnika. Nezávislá ruská redakcia Meduza, ktorá bola v Rusku zakázaná, hlásila, že z približne 500 mužov pracujúcich na lodi je 37 mŕtvych a okolo 100 zranených.
Prvé informácie z ruského ministerstva obrany hovorili o evakuácii všetkých mužov z lode. Novinári si však počas „rozlúčkovej ceremónie“ všimli na rozlúčkovej stuhe nápis „Pre loď a jej námorníkov“.
Ruská armáda tiež popiera, že dôvodom potopenia lode bola ukrajinská raketa. Ako dôvod uviedli vybuchnutie munície, po ktorom nasledoval požiar. Podľa ruských štátnych médií sa loď potopila, keď bola odťahovaná k pobrežiu počas búrky.
Časť ruského televízneho vysielania tiež obsahovala segment, v ktorom sa námorníci z krížnika Moskva stretli s vrchným veliteľom námorníctva Nikolajom Jevmenovom. Na týchto záberoch sa dalo spozorovať iba približne 100 námorníkov.
Od začiatku vojny sa Kremeľ snažil cez ruské médiá odmietať a bagatelizovať ukrajinské civilné straty. Stále väčším a očividnejším problémom sa však pre Rusko stávajú vlastné straty a trúchliaci pozostalí po mŕtvych vojakoch.
Rusko priznalo „celkový počet obetí“ prvýkrát v marci, a to v počte 9 861, no aj tieto čísla mohli byť značne skreslené. Podľa ukrajinského ministra vnútra bolo v tom čase zabitých už približne 17-tisíc vojakov.
2. apríl 2022 – Masaker v Buči
Po stiahnutí sa ruského vojska z regiónov okolo Kyjeva sa začali šíriť fotografie mŕtvych civilistov v uliciach Buče. Niektorí civilisti boli nájdení mŕtvi so strelnými ranami a s rukami zviazanými za chrbtom.
V ruských médiách bola situácia označená za hoax, pričom hlásatelia analyzovali fotografie a hľadali znaky falšovania. Jeden z ruských novinárov poukazoval na to, že oblečenie mŕtvych civilistov bolo príliš čisté na to, že ležali niekoľko dní na ulici. V nočnom spravodajstve Vremya sa ruské ministerstvo obrany vyjadrilo, že telá nevykazujú znaky rozkladu a že sa im v ranách nezrážala krv.
Rôzne západné médiá však zverejnili necenzurované fotografie z Buče, na ktorých bolo jasne vidieť aj rozkladajúce sa telá.
Rusi ďalej šírili dezinformácie o hýbajúcich sa telách na kamerových záznamoch z Buče, čo využívali ako dôkaz, že na videách boli len najatí herci. Ukázalo sa, že to čo sa mohlo zdať ako pohyb, bol len skreslený obraz v spätnom zrkadle auta.
Ruské médiá neskôr prišli s tvrdením, že civilisti v Buči boli vyvraždení ukrajinskou armádou. Toto tvrdenie je pritom v priamom rozpore s predchádzajúcim tvrdením, že na záberoch z Buče boli najatí herci. Ruský spravodajský kanál Pervyy kanal odvysielal reportáž, v ktorej predstavil alternatívnu časovú os na podporu tvrdenia, že civilisti boli zabití až po odchode ruských vojsk z regiónu.
Aj toto je jeden z príkladov, kedy Kremeľ využíval rôzne protichodné naratívy na manipuláciu divákov štátnych médií.
9. marec 2022 – bombardovanie pôrodnice v Mariupole
Svet obleteli záznamy z Mariupoľu, ktoré vyobrazovali zranené tehotné ženy, ktoré sa snažia dostať do bezpečia počas bombardovania pôrodnice. V Rusku bol aj tento útok označený za hoax.
V ruských médiách boli často využívané rovnaké zábery ako v tých západných, avšak za účelom vyvolávania pochybností o ich pravosti. Ako príklad môžeme uviesť dve fotografie žien, pričom jedna bola identifikovaná ako ukrajinská influencerka Marianna Vyshemirskaya, ktorá útok prežila a druhá, ktorá identifikovaná nebola a útok neprežila.
Ruské médiá sa snažili tvrdiť, že na oboch fotografiách je Marianna, no ona sama neskôr tieto špekulácie vyvrátila.
Na ďalších záberoch odvysielaných ruskou televíziou boli obete odnášané na nosidlách z nemocnice označené za vojakov z práporu Azov, ktorý je spájaný s ukrajinskými neonacistami a je často zneužívaný pre potreby ruského naratívu o denacifikácii Ukrajiny. Zábery zachytené západnými médiami však vyobrazujú na nosidlách ženy, pričom oblečenie niektorých z nich čiastočne pripomínalo vojenskú uniformu.
Ruské médiá neskôr začali pôrodnicu prezentovať ako úkryt pre prápor Azov. Tvrdenie však nebolo podložené žiadnymi dôkazmi. Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) klasifikovala útok na nemocnicu ako vojnový zločin.
4. marec 2022 – Útok na Záporožskú jadrovú elektráreň
Ruské vojsko obsadilo v marci najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe. Boje skončili požiarom v areáli. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj varoval pred hrozbou pre celú Európu. Oheň neskôr uhasili, no ukrajinská vláda obvinila Rusko z „jadrového terorizmu“.
V ruských médiách na situáciu opäť odznel iný pohľad. Incident v elektrárni vykreslili ako pokus ukrajinských sabotérov elektráreň podpáliť, pričom ruské vojsko ju bránilo.
Niekoľko týždňov po obsadení elektrárne boli publikované kamerové záznamy z dronov, ktoré ukazujú, že elektráreň funguje tak ako predtým. „I keď prebieha špeciálna vojenská operácia, jadrová elektráreň neprestáva fungovať, pričom ešte rastie na sile,“ povedal Aleksey Ivanov, ruský reportér spravodajstva Vremya.
Týmto sa snaží ruská vláda vytvoriť v ľuďoch pocit, že Ukrajina funguje lepšie pod ruským vedením a ruských vojakov na Ukrajinu poslali, aby ochraňovali Ukrajinských občanov.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
