V septembri sa konal samit štvorstranného bezpečnostného dialógu, známeho aj ako Quad, spájajúceho Austráliu, Indiu, Japonsko a USA. Štáty sa v ňom zasadili o „otvorený, dostupný a bezpečný technologický ekosystém“. Ako upozorňujú Graham Webster zo Stanfordskej univerzity a Justin Sherman z organizácie Atlantic Council, ich vyhláseniam chýbalo slovo „globálny.“
Vystihli tak dôležitú zmenu vo vnímaní internetu. Čoraz viac štátov upúšťa od idey otvoreného, no najmä globálneho internetu. Ako narastá význam informačného prostredia, vnímanie internetu sa mení zo samostatného priestoru, ktorý zjednocuje ľudstvo a neexistujú v ňom hranice, na priestor, do ktorého sa hranice prenášajú a štáty v ňom súperia o dominanciu.
V súčasnosti sa najväčšie uzly internetovej premávky nachádzajú v USA a v Európe, čo niektoré štáty vnímajú ako narúšanie ich digitálnej suverenity a volajú po väčšej samostatnosti.
Rusko a Čína ako vzor?
Idea oddeleného bloku internetu nie je úplne nová. Už v roku 2013 ohlásili štáty zoskupenia BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína, Juhoafrická republika) konštrukciu podvodného kábla spájajúceho členské štáty, ktorý by odstránil ich závislosť na západných sieťach telekomunikácií. Najďalej s myšlienkou separácie zašli Rusko a Čína.
Ruským cieľom je vybudovanie samostatného segmentu internetu, tzv. RuNetu. Podľa zákona o „suverénnom internete“ z roku 2019 chce Kremeľ vytvoriť centralizované kontrolné uzly, ktoré by mu v prípade potreby umožnili odpojiť RuNet od globálneho internetu.
V roku 2019 sa tak už stalo, keď sa operátori, vybrané firmy a úrady v rámci testu odpojili od globálnej siete.
Zákon o suverénnom internete ďalej vyžaduje od poskytovateľov internetu nainštalovať vybavenie, tzv. hĺbkovú kontrolu paketov, ktoré je schopné identifikovať a filtrovať obsah.
Oficiálnym cieľom RuNetu je zaistenie digitálnej suverenity a zvýšenie kybernetickej bezpečnosti Ruska. Ľudskoprávni aktivisti však varujú, že zavádzané opatrenia ruskej vláde umožnia ľahšiu a efektívnejšiu cenzúru nepohodlných informácií a platforiem. Tvrdia, že Kremeľ sa inšpiroval „Veľkým čínskym firewallom“.
Čínsky systém sa zameriava na cenzúru a blokovanie IP adries, filtrovanie paketov, blokovanie DNS (Systému názvov domén), blokovanie kľúčových slov v URL adresách a blokovanie VPN sietí. Čínska sieť je na tú globálnu napojená prostredníctvom niekoľkých veľkých uzlov, čo umožňuje efektívny systém cenzúry informácií.
Vývoz cenzúry
Okrem Ruska a Číny pristúpilo minulý rok k cenzúre aj Bielorusko, a to v snahe zabrániť mobilizácii občanov počas protivládnych protestoch. Podľa organizácie Freedom House však ide o globálny jav.
Pre vlády mnohých štátov, v ktorých sa demokracia ešte nestihla ukotviť, je príťažlivý model štátom kontrolovaného internetu.
Viac a viac štátov sa uchyľuje k obmedzovaniu internetu napríklad v Afrike. Uganda a Tanzánia tak spravili počas volieb, Etiópia počas občianskych nepokojov. Toto obmedzovanie je pritom často sprevádzané čínskymi aktivitami v regióne.
Podľa organizácie Freedom House ovplyvnila Čína zavedenie reštriktívnych opatrení pre kyberpriestor a médiá práve v Ugande a Tanzánii. Vietnam zaviedol nový zákon o kyberbezpečnosti, ktorý úzko napodobňuje jeho čínsku verziu.
Internet sa však postupne snaží kontrolovať aj najľudnatejšia demokracia sveta. India tretí rok po sebe získala prvé miesto na pomyselnom rebríčku v počte prípadov vypnutia internetu (minulý rok pripadlo na Indiu 109 zo 155 vypnutí).
India vypína internet pri celoštátnych školských skúškach, protivládnych protestoch alebo voľbách. Niekoľkokrát ho na celé mesiace vypla obyvateľom provincie Džammú a Kašmír, sporného územia s Pakistanom.
Slobodný prístup k internetu, i napriek tomu, že ho OSN považuje za ľudské právo, je čoraz viac obmedzovaný po celom svete. Implementácia opatrení, aké propaguje Rusko a Čína v ďalších krajinách by znamenala jeho fragmentáciu na národne bloky a vládam by umožnila väčšiu kontrolu nad nepohodlnými informáciami.
A ak by sa štáty náhodou rozhodli plne odpojiť od globálnej siete, ľuďom by nepomohli ani tradičné riešenia na obchádzanie cenzúry ako VPN alebo Tor.
Zároveň sa dá očakávať, že čím fragmentovanejší bude internet, tým viac bude narastať počet kybernetických útokov. Štáty, ktorých internet bude nezávislý na globálnej sieti sa stanú asertívnejšími. V prípade odvetnej reakcie by sa totiž mohli od siete kedykoľvek odpojiť. V zápase o povahu internetu tak postupne začínajú mať navrch autokracie.
Demokracie sa musia rozhodnúť
Demokratický svet preto stojí pred dôležitým rozhodnutím. Ak chce zachovať otvorený a globálny internet, potrebuje ukázať svetu, prečo je lepšou alternatívou ku kontrolovanému internetu Ruska a Číny. Na to je dôležité, aby sa vyhradil voči praktikám autokratických režimov.
Vzhľadom na narastajúcu konfrontáciu v kyberpriestore sú isté opatrenia pre zachovanie národnej kyberbezpečnosti nevyhnutné. Avšak, akékoľvek obmedzenia otvorenosti, slobody a globálnosti internetu by mali byť čo najmenšie a v súlade s hodnotami liberálnej demokracie.
Demokratické štáty by mali klásť väčší dôraz na ochranu osobných údajov a zakázať neetický zber používateľských dát. Zároveň by mali tlačiť na väčšiu transparentnosť technologických gigantov a zmenu ich algoritmov, ktoré sú navrhnuté pre profit. Tým však vytvárajú ideálny priestor na šírenie (zahraničných) dezinformácií, propagandy a polarizujúcich správ podkopávajúcich integritu spoločnosti.
Mali by podporovať šifrovanie, ktoré je overeným prostriedkom pri ochrane citlivých dát a zároveň je tŕňom v oku autokratických režimov. Vytvára totiž priestor pre ich spochybňovanie, kritiku a disent.
Ak demokracie nechcú rozširovanie digitálnych autokracií, musia sa jednotne postaviť za internet umožňujúci slobodný prístup k poznatkom, spoluprácu výskumníkov a globálnu výmenu informácií. Alternatívou je len menej slobodný a menej otvorený internet, no za to so vztýčenými digitálnymi hranicami.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
