Orbán sa pripravuje na ďalšie voľby. Kampaň začína útokmi na západ a médiá

Viktor Orbán sa pripravuje na nastávajúce parlamentné voľby. Obviňuje Brusel a Washington zo snahy ovplyvniť voľby v roku 2022 v prospech opozície. Stavil na rovnakú rétoriku, ktorú používa od roku 2010.

Obrázok: Wikimedia Commons

V Maďarsku sa blížia parlamentné voľby. Konať sa budú 22. apríla 2022 a predvolebná kampaň je už v plnom prúde. Voľby predstavujú zatiaľ najväčšiu hrozbu pre vládnucu stranu Fidesz.

Súčasný premiér Viktor Orbán preto na politickom zhromaždení obvinil Európsku úniu (EÚ), Spojené štáty americké (USA) a Georga Sorosa zo snahy ovplyvniť ich výsledok. 

Okrem maďarských vlajok mali priaznivci aj transparenty s nápismi ako „Brusel = diktatúra“. Keď sa však pozrieme na Orbánovu rétoriku posledného desaťročia, môžeme si všimnúť že jej dominujú stále rovnaké témy. Tieto sa medzi sebou obmieňajú podľa potreby usmernenia verejnej mienky. 

Prostredníctvom médií a finančnej podpory sa menovaní aktéri majú snažiť dosadiť do vlády šesť-člennú koalíciu (Párbeszéd, DK, LMP, Momentum, MSZP a Jobbik), ktorú vedie Péter Márky-Zay. Koalícia sa skladá zo širokého názorového spektra, čím chce osloviť širokú verejnosť a dosiahnuť víťazstvo.

Opakované obavy

Maďarský premiér konšpiroval ohľadom ovplyvňovania najbližších volieb viackrát. V rozhovore pre známeho amerického hlásateľa televíznej stanice Fox News Tuckera Carlsona Orbán vyhlásil, že „medzinárodná ľavica urobí všetko čo môže, a zrejme ešte viac, aby zmenili vládu tu v Maďarsku“.

Je ťažké určiť, na čom sú tieto tvrdenia viacnásobného premiéra založené. Ich pravdivosť je teda prinajmenšom sporná a môže byť len opakovanou snahou zaujať stále rovnakou témou. 

Ako ľavicu označil aj klub Európskej ľudovej strany (EPP) pri odchode Fidesz z tejto frakcie Európskeho parlamentu. Je však náročné usúdiť, čo vo svojich výrokov myslí „ľavicou“, resp. kto konkrétne ju má predstavovať.

Nejedná sa o prvý prípad, kde sa Orbán vyjadruje negatívne či už voči EÚ, médiám alebo Sorosovi. Už v roku 2015 počas migračnej krízy sa miliardár pôvodom z Maďarska stal terčom útokov kvôli obhajobe práv utečencov. 

Líder vládnej strany Fidesz je známy svojím radikálnym postojom k migrantom. Európu označil ako cieľ „invázie“ z moslimských krajín, ktorú vraj riadi George Soros.

Premiérovo nedávne vyhlásenie tak potvrdzuje, že ide o tému, ktorú považuje za stále aktuálnu. Pravdepodobne sa prostredníctvom nej opäť snaží získať politickú podporu. Tieto naratívy sa cyklicky opakujú a nie sú v repertoári strany Fidesz novinkou.

Do sporov s EÚ sa Maďarsko dostáva často, a to najmä kvôli nedodržiavaniu nariadení Únie alebo kontroverzným zákonom, ktoré stoja v rozpore so spoločnými hodnotami členských štátov. Orbán ovplyvňuje verejnú mienku prostredníctvom euroskepticizmu a vytváraním fiktívneho vonkajšieho nepriateľa – viz. vyššie spomenuté subjekty.

Nástroje populizmu a demagógie

V Orbánovej rétorike sa často vyskytujú znaky populizmu a demagógie. Nástrojom populistov je polarizácia spoločnosti. Delia ju na „dobrých“ ľudí (ktorých populisti zastupujú) a „ostatných“, ktorí údajne ohrozujú základné hodnoty a stabilitu krajiny. Túto skupinu môžu predstavovať napríklad bohaté elity alebo utečenci.

Demagóg je osoba, ktorá zneužíva strach a hnev ľudí na získanie moci. Za týmto účelom je časté vytváranie „obetných baránkov, ktorí sú zodpovední za problémy ľudu. V tomto kontexte sa teda tiež môže jednať či už o migrantov, integračnú platformu akou je EÚ, alebo zahraničného miliardára.

Okrem spomínaných atribútov stavia Orbán aj na nacionalistických a konzervatívnych hodnotách. Snaží sa zjednocovať maďarskú komunitu doma, aj na juhu Slovenska a vytvoriť tak závislosť na domovskej krajine. Naratívy majú ovplyvňovať verejnú mienku a upriamiť pozornosť na témy, v ktorých môže premiér voličov osloviť. 

Pokiaľ sa teda pozrieme na rétoriku Fideszu cez optiku týchto fenoménov, môžeme vidieť, že sa nejedná o nič nové. Uvidíme, ako účinná bude táto stratégia pri nasledujúcich voľbách.

Voľby 2022

Otázkou teda ostáva, či sa maďarskej vládnej strane podarí udržať pri moci štvrté voľby v poradí, alebo si po 12 rokoch sadne do opozície. Konzervatívny líder spojenej opozície má potenciál osloviť aj nerozhodnutých voličov.

Politické tlaky medzi EÚ a Maďarskom môžu anti-EÚ rétorike pomôcť. Je dôležité poznamenať, že podobné konflikty sú živnou pôdou pre strany, ktoré stavajú svoju politickú kampaň na boji proti európskym inštitúciám. Práve strana Fidesz dlhodobo robí z Maďarska „neposlušného člena EÚ.

Autor: Samuel Záhradník

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/