Putin ako „správca” ruského internetu: čo by znamenala izolácia ruskej siete pre medzinárodnú bezpečnosť

Ruská federácia vníma internet predovšetkým ako bojisko informačnej vojny v kontexte prebiehajúcej konfrontácie so Západom. Otvorenosť internetu je podľa Putina bezpečnostnou hrozbou, ktorej venuje náležitú pozornosť. Izolácia ruskej siete od globálneho webu je jednou z posledných stratégií Kremľa.

RuNet – ruský internet

V súvislosti s vyčlenením samostatného ruského segmentu internetu sa stretávame s pojmom RuNet, ktorý má viacero definícií. Niektorí vedci sa domnievajú, že RuNet je celá ruskojazyčná komunita na internete. Iní tento výraz používajú ako synonymum pre internet v geografických hraniciach Ruska.

Mnohí sa však zhodnú na tom, že tento pojem predstavuje súbor iniciatív zameraných na vytváranie unikátneho ruského internetu, odlišného od zvyšku webu.

Ruský model kontroly online prostredia

V súvislosti s ruským vnímaním západnej hrozby sú kroky zamerané na kontrolu informačného priestoru v posledných rokoch čoraz viac agresívne (ak oponemieme informačný monopol počas režimu komunistov).

Posledným veľkým „úspechom“ pre Rusko bolo prijatie zákona v roku 2019 s cieľom zabezpečiť izoláciu internetu v prípade bezpečnostného incidentu. Moskva má tak možnosť „v prípade núdze“ vypnúť prevádzku zahraničných stránok a presmerovať užívateľov na ruské servery. Je pritom na zvážení ruských predstaviteľov, čo všetko považujú za núdzovú situáciu.

Zákon ďalej poskytol Kremľu vyšší stupeň centralizácie kontroly nad internetovou infraštruktúrou vytvorením nových orgánov. Spoločnosti a firmy boli prinútené inštalovať zariadenia na hĺbkovú kontrolu dát prenášaných sieťami.

V praxi však Kremeľ naráža na technické prekážky a vysoké náklady. Práve preto tento proces postupuje pomaly a úspešná izolácia ruského internetu v blízkej budúcnosti nie je istá. Stratégia ruského vodcu, ak ide o bezpečnosť, je však jasná – nepoľaví, pokiaľ bude vnímať hrozbu.

Možné dôsledky zmeny ruského kybernetického správania

Naplnenie ruských snáh o izolovanie internetového prostredia by predstavovalo ďalšie obmedzenie slobody prejavu a ľudských práv v Rusku, umožnilo vyšší stupeň cenzúry informácií a poskytlo dodatočný priestor pre štátne propagandistické kampane.

Následky ale siahajú aj ďalej za hranice Ruskej federácie. Nedávna štúdia vypracovaná organizáciou Atlantic Council sa venuje možným dopadom zmien siete RuNet na medzinárodnú bezpečnosť.

Analýza naznačuje, že po dotiahnutí ruskej internetovej stratégie do úspešného konca môže Moskva pokladať Rusko za izolovanejšie a lepšie chránené od vonkajších kybernetických hrozieb. 

Kremeľ vie, že pre zahraničie môže byť technicky ťažšie nájsť spojenie s Ruskom, ak by existovalo menej zariadení v krajine priamo prepojených s globálnym internetom. 

Na druhej strane, snahy Kremľa môžu narušiť bezpečnosť samotného ruského kyberpriestoru. Bežné chyby a zlyhania centralizovaného systému by mohli ovplyvniť odolnosť internetového prostredia v Rusku. Je tiež možné, že kybernetické útoky pochádzajúce z izolovanej siete RuNet by bolo ľahšie identifikovať a pripísať Rusku.

Táto skutočnosť môže viesť k zvýšenej podpore neštátnych kybernetických zástupcov mimo ruského územia. 

Ruská vláda využíva na vykonávanie útočných internetových operácií nielen domácich aktérov, ale tiež zahraničných, pričom pôvod ruských kybernetických aktivít siaha napríklad do krajín ako Ghana, Nigéria či Mexiko. Zahraničné základne poskytujú lepšie globálny prístup k internetu a pripojenie mimo RuNet-u umožňuje poprieť účasť Ruska na operácii. 

Ostražitosť je namieste

Rusko už v súčasnosti agresívne využíva internetové operácie proti zahraničným cieľom na celom svete. Nedávny vývoj siete RuNet a potenciálna zmena v ruskom kybernetickom správaní môže zvýšiť riziká národnej bezpečnosti iných štátov.

Je preto nevyhnutné, aby globálni aktéri ako USA a EÚ naďalej monitorovali vývoj internetového prostredia Ruska a v prípade potreby zaujali súdržný postoj.