Žoldnierska skupina Wagner v poslednej dobe púta pozornosť verejnosti. V Srbsku s pomocou radikálnej pro-ruskej skupiny začala do svojich radov verbovať srbských občanov. To viedlo až k tlačovej konferencii srbského prezidenta, ktorý takéto konanie odsúdil.
Okrem toho túto súkromnú vojenskú spoločnosť označili Spojené štáty americké za medzinárodnú teroristickú organizáciu. Vďaka tomu môžu uvaliť prísnejšie sankcie na jej členov a spriatelené firmy. Americká spravodajská služba taktiež pomocou satelitných snímkov zistila, že Wagnerovci nakupujú muníciu od Severnej Kórey.
Jeden z bývalých veliteľov skupiny ušiel do Nórska pre obavy o svoj život a je pripravený vypovedať o vojenských zločinoch páchaných Wagnerovcami na Ukrajine. Popri tom rastie napätie medzi ruskou armádou a zakladateľom Wagnerovcov Jevgenijom Prigožinom.
Pre Srbsko je Donbas a Krym ukrajinský
Srbský prezident Alexander Vučič je znepokojený z verbovania srbských občanov ruskou žoldnierskou skupinou. „Prečo by niekto od Wagnerovcov volal bojovať ľudí zo Srbska, keď vedia, že to je proti pravidlám?“ reagoval nahnevane na otázku počas rozhovoru v štátnej televízii.
Vučič následne potvrdil, že Srbsko bude aj naďalej vnímať Krym a Donbas ako územie Ukrajiny. Zároveň požiadal Rusko, aby prestalo s akýmikoľvek aktivitami súvisiacimi s verbovaním srbských občanov, pričom odcitoval zákony, ktoré takéto konanie zakazujú.
V rozhovore pre britské médium Bloomberg povedal: „Od začiatku sme hovorili, že odmietame podporovať ruskú inváziu Ukrajiny. Pre nás je Krym Ukrajina, Donbas je Ukrajina, a tak to aj zostane.“ Belehrad sa vďaka týmto vyjadreniam začína dištancovať od Ruska hlavne kvôli oddeleniu Kosova a potenciálnej legitimizácii, ktorú by v Srbsku mohlo spôsobiť oddelenie Donbasu a Krymu.
Srbskí občania bojujú po boku ruských jednotiek na Ukrajine už od roku 2014. Ich počty však pravdepodobne nie sú veľké. Bojujú totiž nelegálne bez oficiálneho povolenia od svojej krajiny. Srbské súdy už odsúdili viac ako 20 ľudí za účasť na bojovej činnosti na území iného štátu.
Wagnerovcov však v Srbsku propagujú miestne extrémistické skupiny. V Belehrade napríklad pribudli graffiti, ktoré vyzývali ľudí, aby sa prihlásili k Wagnerovcom a pomohli Ruskej federácii v boji proti Západu.
Za grafitmi stáli členovia krajne pravicovej organizácie „Občianska hliadka“, ktorá dlhodobo podporuje Rusko a organizovala viaceré proruské demonštrácie. Okrem graffitov sa 22. januára objavilo množstvo plagátov s fotografiou Volodymyra Zelenského a nápisom „NATO terorista“.
USA označili Wagnerovcov za teroristickú organizáciu
Ako reakciu na zapojenie Wagnerovcov do ruskej invázie na Ukrajinu vydali USA vyhlásenie označujúce žoldnierske zoskupenie za medzinárodnú teroristickú organizáciu. „Páchajú ohavnosti a porušujú ľudské práva na Ukrajine a v iných krajinách,“ povedal hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby.
Zároveň dodal, že označenie za teroristickú organizáciu umožní širšie možnosti na ukladanie sankcií voči organizácii a jej členom, ktorá operuje aj v Sýrii, Líbyi, Stredoafrickej republike a ďalších afrických krajinách. Tu sa podieľa na rozsiahlom násilí a vojnových zločinoch. Podľa Kirbyho by malo byť v súčasnosti na Ukrajine približne 50-tisíc členov Wagnerovej skupiny.
Na vyhlásenie USA reagoval Jevgenij Prigožin, ruský oligarcha a zakladateľ Wagnerovcov. Na ruskej sociálnej sieti VKontakte publikoval cez účet svojej firmy Konkord otvorený list, ktorý adresoval Kirbymu. „Drahý pán Kirby, mohli by ste, prosím, upresniť, akých zločinov sa dopustila súkromná vojenská služba Wagner?“ napísal Prigožin.
Dodávky zbraní zo Severnej Kórey
Americká spravodajská služba zaznamenala presuny ruských vagónov, ktoré smerovali do Severnej Kórey. Na mieste mali vyzdvihnúť rakety a inú muníciu, ktoré mali byť určené práve pre skupinu Wagnerovcov.
Dodávky munície zo Severnej Kórey by podľa spravodajskej služby nemali mať výrazný vplyv na priebeh bojov. USA odovzdali informácie o dodávkach zbraní zo Severnej Kórey Bezpečnostnej rade OSN. V prípade, že sa podozrenia potvrdia, znamenalo by to, že konanie Severnej Kórey je v rozpore s rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN, čo by mohlo viesť k ďalším sankciám.
Sankcie voči Wagnerovcom uvalila Európska únia ešte v roku 2021, pred začiatkom invázie na Ukrajinu. Dôvodom bolo podnecovanie násilia, drancovanie prírodných zdrojov, mučenie civilistov a aktivity cielené na destabilizáciu štátov. Na sankčnom zozname je Wagnerova skupina ako celok, ale aj osem jednotlivcov a tri spriatelené firmy.
Výpoveď poskytol veliteľ, ktorý od Wagnerovcov utiekol
Nové informácie zvnútra organizácie pravdepodobne čoskoro poskytne aj Andrey Medvedev, bývalý veliteľ jednotky Wagnerovej skupiny. 26-ročný Rus prekročil 13. januára rusko-nórske hranice pre obavy o svoj život po odchode z Wagnerovej skupiny. Vďaka pomoci organizácie Gulagu.net preto požiadal v Nórsku o azyl.
Podľa jeho slov slúžil ako vedúci jednotky na Ukrajine, do ktorej mu bolo každý týždeň dodávaných 30-40 nových vojakov. Po uplynutí jeho zmluvy s Wagnerovcami sa rozhodol utiecť do Nórska, keďže sa ho mali podľa jeho slov pokúšať zajať.
Po zatknutí nórskou policiou vypovedal o vojnových zločinoch proti ukrajinským civilistom. Taktiež potvrdil, že velitelia Wagnerovej skupiny na mieste strieľajú svojich podriadených v prípade nedodržania rozkazov alebo dezercie. V súčasnosti je už prepustený a umiestnený na tajnom mieste, aby bola zaručená jeho bezpečnosť.
„Nemáme v záujme ho očistiť. Urobil veľa zlých vecí, no uvidel svetlo a je ochotný spolupracovať s nórskymi a medzinárodnými autoritami ohľadom Wagnerovej skupiny a jej zakladateľa Jevgenija Prigožina,“ napísal na Facebooku zakladateľ Gulagu.net Vladimir Osečkin.
Nezhody s ruskou armádou
Vzťahy s Prigožinovou skupinou Wagner sa zhoršujú aj v rámci Ruska. Prigožin 26. decembra adresoval ruskému generálovi Valerij Gerasimovi, ktorý vedie ruské jednotky na Ukrajine, video. V ňom ho urážal pre nedostatok munície, predovšetkým delostreleckých granátov. Generál Gerasimov následne 29. decembra vydal vyhlásenie, že „skupina Wagner nepatrí do vojenských štruktúr Ruskej federácie“.
Spor medzi ruskou armádou sa naplno prejavil po bitke pri Soledare. V oficiálnom oznámení o dobytí mesta ministerstvo obrany nespomenulo zásluhy Wagnerovcov. Na to sa prostredníctvom sociálnych sietí posťažoval vyšší veliteľ Wagnerovcov Andrej Trošev, podľa ktorého ich ministerstvo oberá o úspechy.
Neskôr bolo vyhlásenie doplnené a Kremeľ v ňom spomenul aj heterogénnu skupinu, ktorá mala ruskej armáde asistovať. Aj tieto nezhody poukazujú na stupňujúce sa napätie medzi žoldniermi a ruským armádnym velením. Armáde Ruska sa pravdepodobne nepáči ich veľký vplyv na bojovú stratégiu a vývoj vojny.
Kremeľ zároveň tvrdí, že Ukrajina má spolu s tajnými službami USA v pláne zabiť Prigožina. Ten si je údajne týchto plánov vedomý. Komentátori špekulujú, že to môže byť Putinova príprava na odstránenie Prigožina, keďže v poslednej dobe slovne útočí nielen na západné štáty a inštitúcie, ale aj tie ruské.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
