Civilné oblasti na Ukrajine sa opakovane stali cieľmi ruských raketových útokov. Za takmer desať mesiacov vojny na Ukrajine boli zničené obytné oblasti, parky, nemocnice, školy či ďalšie civilné objekty. V mnohých z nich zahynuli nevinní ľudia snažiaci sa skryť pred hrôzami vojny.
Denne vznikajú fotky a videá, ktoré ukazujú letiace rakety a následnú skazu, ktorú napáchali v civilných oblastiach. Novinári zároveň publikujú články, ktoré bilancujú predošlé útoky a varujú pred tými ďalšími.
Ruské raketové útoky zasahujú aj civilné ciele
Ukrajina od začiatku ruskej invázie čelí početným raketovým útokom na civilné oblasti. Do 13. novembra 2022 Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva zaznamenal 6 557 zabitých a viac ako 10-tisíc zranených civilistov.
V marci tohto roka sa terčom ruského raketového útoku stalo divadlo v meste Mariupoľ, pod ktorým bol zriadený provizórny úkryt, a to aj napriek tomu, že pri budove bol biely nápis „deti“ v ruskom jazyku. Presný počet obetí nie je známy, no odhady sa pohybujú medzi 300 až 600 civilistov, vrátane detí.
Na začiatku apríla ruská raketa zasiahla vlakovú stanicu v Kramatorsku, kde zahynulo viac ako 50 civilistov, ktorí sa snažili uniknúť z danej oblasti. Začiatkom júla Rusi zasiahli hotel a rezidenčné stredisko blízko Odesy. Zahynulo minimálne 21 ľudí. V tom istom mesiaci ruské rakety zasiahli mesto Vinnycia, kde za jediný deň zabili 27 civilistov.
Na konci augusta počas oslavy ukrajinského Dňa nezávislosti od Sovietskeho zväzu si ruský raketový útok na železničnú trať v Chaplyne vyžiadal minimálne 25 obetí.
Ľudskoprávna organizácia Amnesty International v auguste vydala správu so závermi, že ukrajinská armáda využívala obývané civilné objekty na vojenské účely v oblastiach, v ktorých boli dostupné aj vojenské budovy. Podľa správy tým v konečnom dôsledku ohrozila ukrajinských civilistov.
Správa Amnesty International však vyvolala aj vlnu kritiky a kontroverzie. Odborníci kritizovali najmä spôsob riadenia výskumu a nedostatok prezentovaných dôkazov. Organizácia tiež ignorovala fakt, že ukrajinská armáda využíva opustené civilné budovy. Správa tak nechcene podporila ruské ospravedlňovanie útokov na civilné objekty a ruský naratív, že ukrajinská armáda využíva civilistov ako ľudské štíty.
Jesenná eskalácia raketových útokov na Ukrajinu
Na jeseň tohto roka eskalovali ruské raketové útoky, ktoré zasiahli najmä civilné oblasti a energetickú infraštruktúru Ukrajiny.
10. októbra Ukrajina čelila dovtedy najväčším koordinovaným raketovým útokom od začiatku invázie. Tie zasiahli veľké mestá v najmenej 14 ukrajinských regiónoch – od mesta Ľvov na západe až po mesto Charkov na východe. Podľa ukrajinskej národnej pohotovostnej služby zahynulo najmenej 20 ľudí.
Rusko tvrdilo, že rakety úspešne zasiahli všetky určené ciele, ktorými boli údajne vojenské objekty a energetická infraštruktúra. Verejne dostupné informácie na internete však dokazujú, že rakety zasiahli aj civilné ciele, ako napríklad obytné budovy, ihriská či univerzity.
Taktiež existujú fotografie zvyškov rakiet z týchto útokov. Na ich základe mohli experti identifikovať, že išlo o moderné zbrane s vysokou presnosťou. Preto argument o použití starých a nepresných zbraní v tomto prípade nie je relevantný.
Raketové útoky pokračovali v niekoľkých vlnách aj nasledujúce dni, a to najmä na energetickú infraštruktúru v mestách. 15. novembra prišiel ďalší masívny raketový útok, pri ktorom bolo použitých približne sto rakiet, čo z neho robí doteraz najväčší ruský raketový útok od začiatku vojny. Opätovne pri ňom Rusi zasiahli obytné budovy a energetická infraštruktúra vo veľkých mestách.
Ukrajinský prezident Zelenskyj očakáva v nasledujúcich týždňoch ďalšie raketové útoky. V Čiernom mori sa totiž objavilo ruské vojnové plavidlo s ôsmimi raketami typu Kalibr.
Typy, presnosť a ciele použitých rakiet
Rusko vo vojne na Ukrajine využíva predovšetkým tri typy striel s plochou dráhou letu, ktoré boli po prvýkrát testované vo vojne v Sýrii.
Kalibr je systém ruských riadených striel odpaľovaných z mora. Existujú rôzne modifikácie, ktoré môžu zasiahnuť pozemné ciele, lode či ponorky do vzdialenosti 1800 km od miesta štartu.
Riadená strela Ch-101 je odpaľovaná zo vzduchu, zvyčajne zo strategických bombardérov Tu-160 či Tu-95MS. Vďaka absorpčnému povrchovému materiálu a letom v nižších nadmorských výškach sa efektívnejšie ako Kalibr vyhýba systémom protivzdušnej obrany. Operačný dosah má až 2800 km.
R-500 je ruská riadená verzia strely odpaľovaná zo zeme z raketového komplexu Iskander-M, ktorý je zvyčajne využívaný na odpaľovanie balistických rakiet. Má krátky dolet do 500 km, ale jej výhodou je rýchle a efektívne odpálenie.
Tieto rakety boli použité aj pri útoku 10. októbra. Ruské autority ich opisujú ako „zbrane s vysokou presnosťou“, ktoré zasahujú ciele s maximálnou odchýlkou päť až sedem metrov. Ruské štátne médiá informujú o odchýlke v rozsahu tridsať až päťdesiat metrov.
Všetky tri typy týchto rakiet možno zaradiť medzi vyspelú vojenskú technológiu s vysokou presnosťou. Využitie každého kusu vyžaduje individuálne a detailné plánovanie dráhy, kurzu a cieľov danej rakety.
Zásahy civilných objektov modernou a presnou vojenskou technológiou vyvolávajú na medzinárodnej scéne pobúrenie. Opodstatne sa tak ozývajú hlasy, ktoré obviňujú Rusko, že zámerne cieli na civilné oblasti, čím pácha vojnové zločiny.
Kremeľ tieto útoky ospravedlňuje nekonzistentnými tvrdeniami. Údajne sa Rusko zameriava len na vojenské ciele, ale ak zasiahnu civilný objekt, je to z dôvodu, že sa tam nachádzala ukrajinská armáda, zahraniční vojaci či vojenský materiál. Tieto útoky tiež označilo za vyfabrikované „fake news“ s cieľom eskalovať konflikt.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
