Ľudskoprávna organizácia Amnesty International už od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu monituruje jej priebeh, vydáva správy o situácii v krajine a upozorňuje na vojnové zločiny a porušovanie ľudských práv zo strany Ruska. Tentokrát sa však Amnesty International zamerala aj na Ukrajinu.
Využívaním škôl, nemocníc a obývaných oblastí porušila medzinárodné právo
Podľa nedávneho reportu Amnesty International bolo zistené využívanie rezidenčných domov, škôl a nemocníc na vojenské účely zo strany ukrajinskej armády.
To podľa správy ohrozuje život civilného obyvateľstva, keďže ruská armáda cieli práve na tieto objekty. Amnesty International argumentovala možnosťou použiť iné priestory vzdialené niekoľko kilometrov od obývaných oblastí.
Mnohým sa tak môže zdať, že organizácia nepriamo preniesla časť zodpovednosti za civilné obete na ukrajinskú armádu, hoci sa také obvinenie v reporte nenachádza.
Amnesty International síce odsúdila ruskú agresiu a poukázala na používanie nepovolených zbraní, no aj napriek tomu správa vyvolala silnú odozvu. Jednou z nich bola aj reakcia expertov, ktorí poukázali na to, že ukrajinská armáda mnohokrát nemá inú možnosť ako brániť mestá a obce, keďže je limitovaná priestorom, v ktorom bojuje.
Vyšetrovatelia Amnesty International zistili, že ukrajinská armáda útočila v blízkosti alebo priamo z rezidenčných objektov v 19 obciach. Taktiež zaznamenali prítomnosť ozbrojených zložiek v 22 z 29 škôl, ktoré navštívili.
Počas vyšetrovania ruských útokov niektorí obyvatelia spomínali prítomnosť ukrajinských vojakov, ktorí vykonávali vojenské aktivity v okolí obývaných obydlí. Príkladom môže byť útok z 10. júna. Južne od mesta Mykolajiv zasiahol ruský útok stavbu, v ktorej sa zdržiavali vojaci. Obeťou útoku sa ale stal aj 50-ročný muž schovávajúci sa v susednom dome.
Na správu reagoval prezident
Riaditeľka ukrajinskej sekcie Amnesty International Oksana Pokalčuková deň po uverejnení správy ohlásila svoje odstúpenie. V organizácii pôsobila sedem rokov. Podľa nej bola pred publikovaním reportu vynechaná konzultácia s ukrajinskou pobočkou a vyšetrovanie vykonávali iba ich zahraniční kolegovia.
„Argumenty nášho tímu o neprípustnosti a neúplnosti materiálov neboli brané do úvahy,“ napísala Pokalčuková. Podľa nej chceli ukrajinskí členovia Amnesty International, aby v správe mohlo reagovať aj ukrajinské ministerstvo obrany, no organizácia mu dala na odpoveď príliš málo času. Dodala tiež, že „v snahe ochrániť civilistov sa táto štúdia namiesto toho stala nástrojom ruskej propagandy“.
Obdobne reagoval aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Vo videu povedal: „Nie je a nemôže byť, ani hypoteticky, akýkoľvek stav, pri ktorom by mohli byť ruské útoky ospravedlnené. Agresia voči nášmu štátu je nevyprovokovaná, invazívna, a úprimne, teroristická.“ Taktiež dodal, že článok je snahou „presunúť zodpovednosť z agresora na obeť“.
Ignorovali mnohé faktory
Report sa dostal pod vlnu kritiky predovšetkým pre svoju tendenčnosť a absenciu dôkazov. Pozorovanie totiž nebolo pôvodne zamerané na ukrajinskú bojovú stratégiu, ale na ruské raketové útoky. Z toho dôvodu neprebehol ucelený výskum a pozorovanie.
Amnesty International neposkytla dostatočné dôkazy. Opiera sa predovšetkým o výpovede a osobné poznatky pozorovateľov a analýzu cez satelitné snímky od Laboratória Crisis Evidence. To vraj potvrdilo niektoré z incidentov, o ktorých píše Amnesty International, snímky však neboli k správe priložené.
V kontexte využívania civilných budov Amnesty International napísala: „Obranná pozícia neospravedlňuje ukrajinskú armádu od nerešpektovania medzinárodného humanitárneho práva.“
Správa ale ignoruje, že tieto miesta boli už vyľudnené, prípadne s minimálnym počtom obyvateľov, ktorí odmietli aj po opakovaných výzvach armády alebo miestnych úradov odísť.
Správa taktiež spomína možnosť využívať zalesnené plochy alebo stavbu zákopov. Takéto tvrdenie ale ignoruje spôsob bojov, ktoré prebiehajú. Pre ukrajinskú armádu je totiž nemožné sústrediť sa výhradne vo svojich základniach, otvorených priestranstvách alebo v lesoch, ak potrebuje získať pod svoju kontrolu zastavanú obec alebo ju brániť.
Odborná verejnosť s Amnesty International nesúhlasí
Na článok ľudskoprávnej organizácie reagoval aj Marc Garlasco, vyšetrovateľ vojnových zločinov pre OSN, ktorý sa špecializuje na znižovanie ohrozenia obyvateľstva.
Garlasco tvrdí, že Amnesty International si nesprávne vyložila medzinárodné právo: „Ukrajina môže umiestňovať svoje sily na miesta, ktoré bráni – predovšetkým v mestských bojoch.“
Dodal aj to, že ukrajinská armáda má stále povinnosť ochraňovať svoje obyvateľstvo, napríklad presídlením. Taktiež sa obáva opačného efektu správy. Tá totiž podľa neho môže spôsobiť viac civilných strát kvôli neúmyselnému ospravedlneniu útokov na tieto ciele.
Kritika sa vzniesla aj pre naivitu textu. Riaditeľ mimovládnej organizácie TruthHounds Roman Avramenko argumentoval: „Prítomnosť civilistov nikdy nezastavila Rusov od útoku.“
Je totiž evidentné, že ruská armáda útočí na civilné ciele častokrát nezávisle od prítomnosti ukrajinských vojakov. Príkladom môže byť masaker v Buči alebo delostrelecké ostreľovanie a bombardovanie Charkova.
To potvrdila aj samotná správa Amnesty International, ktorá taktiež dospela k záveru, že mnoho útokov sa odohralo aj bez prítomnosti akýchkoľvek ukrajinských vojenských zložiek.
Stojí si za pôvodnou správou
Tri dni po vydaní pôvodného reportu vydala organizácia dodatočné vyhlásenie. Aj napriek kritike, ktorú zožala, si však za svojou správou stojí.
Vo vyhlásení organizácia vyjadrila ľútosť nad rozrušením, ktoré jej správa vyvolala. Taktiež dodala, že report nemal za cieľ preniesť zodpovednosť za obete na ukrajinskú armádu, ale dospieť k zvýšenej bezpečnosti obyvateľstva.
„Nič, čo sme zdokumentovali o konaní ukrajinskej armády, žiadnym spôsobom neobhajuje ruské páchanie násilia. Za násilie spáchané na ukrajinských civilistoch je zodpovedné iba Rusko. Práca Amnesty za posledných šesť mesiacov a mnohé naše tlačové besedy a správy o ruskom násilí a vojnových zločinoch odzrkadľujú ich rozsah a závažnosť ich dopadu na civilistov,“ napísala organizácia v dodatočnom vyhlásení.
Podľa českej pobočky Amnesty International bol nedostatkom správy chýbajúci kontext. „V predchádzajúcich správach je situácia popísaná v nejakom kontexte. Sú tam spomínané doterajšie reporty alebo informácie týkajúce sa porušovania práva zo strany Ruska a ruských vojnových zločinov a my si trochu myslíme, že to nebolo v správe dostatočne zdôraznené a pripomenuté… Väčší kontext tam asi chýbal,“ povedal hovorca českej pobočky Amnesty International Erik Bartoš.
Rusko správu Amnesty International zneužilo
Ruské médiá správu Amnesty International využili a pomocou nej dnes ospravedlňujú obete na civilnom obyvateľstve. Ukazujú pritom práve na Ukrajincov, ktorí podľa nich môžu za civilné straty.
Hovorca ruského ministerstva zahraničných vecí použil správu ako potvrdenie toho, že Ukrajina používa v bojoch civilistov ako ľudské štíty.
Slovenské a české dezinformačné médiá sa taktiež rýchlo adaptovali. Dezinformačné médiá Aeronet alebo Hlavné správy kopírovali ruskú rétoriku. Obe médiá napísali, že ukrajinskí vojaci používajú civilistov ako živé štíty, čo odporuje pôvodnému zámeru reportu, ktorý mal apelovať na zvýšenú opatrnosť.
Aj napriek nedostatkom, ktoré správa má, Amnesty International nikdy nevyslovila, že by zámerom ukrajinských vojakov bolo skrývať sa za civilné obyvateľstvo a zneužívať ho pre dosiahnutie svojich cieľov.
Účelom bolo poukázať na možné nedostatky v boji, ktoré môžu mať za následok zbytočné obete na životoch. Pôvodný úmysel sa ale istej miery stratil, keďže správa ponúkla argumentačnú muníciu agresorovi, ktorý ju aj patrične využíva.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
