Rusko je podozrivé z vytvárania falošných dát o lodiach NATO. V budúcnosti môžu slúžiť ako zámienka konfliktu

Elektronická mapa, ktorá monitoruje dianie na moriach, opakovane zobrazovala niekoľko desiatok falošných údajov. Hlavným podozrivým je Rusko, ktoré si týmto spôsobom môže vytvárať alibi v prípade konfliktu.

Organizácia SkyTruth v spolupráci s Global Fishing Watch (GWT) vypracovali analýzu zameranú na dáta zberané prostredníctvom Automatického identifikačného systému (AIS). 

AIS je najspoľahlivejším zdrojom údajov na monitorovanie a analýzu pohybu plavidiel po mori. Vysielač na lodi poskytne systému AIS informácie o aktuálnom kurze, polohe a rýchlosti. Následne sa tieto dáta zobrazia na elektronickej mape, čo pomáha predchádzať zrážkam plavidiel na mori.

Záhadná loď na púšti

Podnetom k hlbšiemu preskúmaniu údajov z AIS boli nevysvetliteľné prípady, kedy elektronická mapa zobrazovala lokalitu lode uprostred púšte či v strede Antarktídy. Cieľom bolo zistiť, či sú tieto zvláštnosti zapríčinené chybou v sledovacom systéme alebo do nich niekto úmyselne zasahuje.

Podľa výsledkov výskumu išlo niekoľkokrát naozaj o chybu, ktorá zapríčinila, že systém ukazoval nesprávnu polohu plavidiel. Objavil sa však aj iný druh skreslenia údajov, za ktoré nemohol systém a ktoré sa zdali úplne vymyslené. V systéme AIS boli totiž zobrazené polohy plavidiel, ktoré v tom momente žiadne dáta nevysielali.

Švédske vojnové lode v ruských vodách

Prvý prípad takýchto falošných dát si analytici všimli pri skupine plachetníc, ktoré sa podľa AIS mali nachádzať v Atlantickom oceáne stovky kilometrov od pobrežia. Ich polohu ale v tom istom čase zachytávali pobrežné prijímače, ktorých dosah je do 95 km od pobrežia.

Niečo tu teda výskumníkom nesedelo. Pri dohľadávaní týchto plavidiel následne narazili na webovú stránku online simulovaných plavebných pretekov, ktorých súčasťou boli aj inkriminované plachetnice.

Hoci sa môže zdať, že plachetnice nepredstavujú žiadne nebezpečenstvo, je znepokojujúce, že sa takéto falošné údaje do systému vôbec dostali.

Následné vyšetrovanie ukázalo ďalšie falošné dáta v systéme AIS. V blízkosti ruského pobrežia sa zobrazovalo deväť vojnových lodí švédskeho námorníctva. To však žiadne lode v tejto lokalite neevidovalo. Údaje o ich polohe v AIS tak neboli skutočné.

Falošné dáta sa týkajú desiatok lodí NATO

Výsledky ďalšieho skúmania boli alarmujúce. V priebehu necelého roka vykazovalo podozrivé dáta takmer 100 amerických a európskych lodí. 

Väčšina z nich sa objavila v Baltskom a Čiernom mori a severoeurópskych vodách. Pri 15 plavidlách zo 7 krajín sa podarilo potvrdiť, že išlo skutočne o falošné dáta a desiatky ďalších dát zostávajú naďalej v podozrení.

Tieto výsledky potvrdzujú aj satelitné snímky. Hoci sa lode v systéme AIS zobrazovali, na satelitných snímkach neboli vidieť žiadne zodpovedajúce plavidlá. V prípadoch, keď lode vysielali potvrdené a neskreslené dáta, boli viditeľné aj na satelitnej snímke.

Zaujímavé je aj zistenie, o ktoré sa s BBC podelil hlavný autor analýzy Bjorn Bergman. Ten priznal, že „Iba dve z takmer 100 plavidiel s podozrením na falošné údaje boli ruské. Ostatné boli z krajín, ktoré sú členmi NATO“.

Objavil sa aj HMS Defender, na ktorý Rusko vystrelilo

18. a 19. júna 2021 sa v ukrajinskom prístave v Odese pohybovali britský torpédoborec HMS Defender a holandská fregata HNLMS Evertsen. Systém AIS zobrazoval, ako obe plavidlá opustili prístav a zakotvili v Sevastopole na Ruskom okupovanom Kryme. V skutočnosti však Odesu v tom čase neopustili.

Stalo sa tak až 23. júna, kedy HMS Defender preplával okolo Krymu a pokračoval do Gruzínska. Keď bolo plavidlo v sporných vodách Krymu, ruské sily informovali, že naň vystrelili varovné výstrely.

Odborníci vyjadrujú názor, že ak by tieto výstrely HMS Defender naozaj zasiahli, Rusko by na základe falošných dát v systéme AIS mohlo argumentovať, že lode NATO už niekoľko dní provokatívne operovali v ruských vodách.

Rusko je hlavný podozrivý

Falošné stopy AIS, ako sú tieto, by tak bolo možné použiť na vytvorenie falošného príbehu ako zámienky na ospravedlnenie útoku na plavidlo alebo inej vojenskej akcie.

Aj keď Bjorn Bergman nenašiel žiadne dôkazy, ktoré by priamo spájali záplavu falošných údajov v AIS s konkrétnou krajinou, „údaje zodpovedajú dezinformáciám, do ktorých sa naši ruskí priatelia zvyknú zapojiť,“ tvrdí Todd Humphreys, riaditeľ rádionavigačného laboratória na Texaskej univerzite v Austine.

„Pokiaľ Rusko zaplaví systém dostatočným množstvom dezinformácií, môže spôsobiť situáciu, kedy nebude jasné, či ich agresia bola opodstatnená alebo nie,“ dodáva Humphreys.