K porušovaniu práv vo svete nepristupujeme rovnako, hovorí nová správa Amnesty International

Prístup k porušovaniu ľudských správ vo svete nie je univerzálny, píše sa v novej správe Amnesty International. Podľa nej by rýchla reakcia medzinárodnej komunity na vojnu na Ukrajine mohla byť príkladom, akým pristupovať k porušovaniu práv aj inde vo svete.

Podľa najnovšej správy ľudskoprávnej organizácie Amnesty International už vyše rok trvajúca vojna na Ukrajine odhalila dvojitý štandard v reakcii voči porušovaniu ľudských práv.

Počas pandémie, ale aj počas pretrvávajúcej vojny na Ukrajine raketovo vzrástli ceny potravín, energií a pohonných hmôt. Zvýšil sa tlak na zdravotníctvo a sociálne služby, čo zasiahlo hlavne najviac marginalizované skupiny obyvateľstva. Tým sa ešte viac prehĺbili globálne nerovnosti.

Dvojitý štandard pri porušovaní ľudských práv

Amnesty International vo svojej novej správe hovorí o dvojitom prístupe a neadekvátnych reakciách na porušovanie ľudských práv celosvetovo. Dvojaký štandard sa podľa organizácie prejavil najmä v reakciách na porušovanie ľudských práv v dôsledku ruskej agresie na Ukrajine. 

Reakcie na zločiny páchané ruskou armádou po celej Ukrajine na seba nenechali dlho čakať. Západ uvalil na Rusko tvrdé ekonomické sankcie, podporil Ukrajincov vojenským vybavením a začal vyšetrovať zločiny spáchané ruskou armádou. Samotný ruský prezident Vladimir Putin čelí medzinárodnému zatykaču za vojnové zločiny.

Rýchla a koordinovaná odpoveď na vojnu na Ukrajine je podľa správy ľudskoprávnej organizácie v kontraste s predošlými reakciami na porušovanie práv v Rusku, ale aj v iných krajinách, kde je takéto správanie skôr prehliadané. Na druhej strane je samozrejme potrebné zohľadňovať charakter súčasnej situácie na Ukrajine, kde došlo k narušeniu suverenity štátu iným, k čomu sa viaže veľké množstvo sankcií.

„Dvojité štandardy sa prejavili ohlušujúcim mlčaním Západu o porušovaní ľudských práv v Saudskej Arábii a Egypte a nejednotnými reakciami na vážny dopad iných konfliktov na ľudské práva, z ktorých niektoré sa rovnajú zločinom proti ľudskosti,“ uvádza správa.

Medzinárodná komunita napríklad nezaujala jednotný postoj ani voči stále silnejúcemu systému apartheidu v Izraeli. Otvorené dvere Európskej únie pre utečencov z Ukrajiny zostali pre utečencov utekajúcich pred vojnou v Sýrii alebo Afganistane zatvorené. Spojené štáty americké za pol roka vyhostili vyše 25-tisíc haitských občanov.

Toto je podľa organizácie len zlomok prípadov, v ktorých sa Západ nedokázal postaviť na stranu ochrany ľudských práv. Tá má byť univerzálna, a nie selektívna. Dvojitý štandard môžeme pozorovať aj v Číne, ktorá je sama zodpovedná za útlak voči moslimskej menšine Ujgurov v Sin-ťiangu.

Silná odozva v iných prípadoch chýba 

Ak nám prebiehajúca vojna na Ukrajine niečo ukázala, tak je to spôsob, akým sa proti masívnemu porušovaniu práv vo svete bojovať, keď na to existuje politická vôľa. „Videli sme globálne odsúdenie, vyšetrovanie zločinov, otvorené hranice pre utečencov. Táto odpoveď musí byť plánom toho, ako budeme riešiť všetky masívne porušovania ľudských práv,“ myslí si generálna tajomníčka Amnesty International Agnes Callamardová.

Riešenia porušovania práv nemôžu byť selektívne. Takýto prístup totiž podľa správy povzbudil krajiny ako Čína, Saudská Arábia alebo Egypt, aby odvracali kritiku a ignorovali upozornenia medzinárodných inštitúcií ohľadom deficitov v dodržiavaní ľudských práv.

Zabúda sa na práva žien 

Počas uplynulého roku sa vo svete zhoršilo aj dodržiavanie práv žien. Najvyšší súd v Spojených štátoch amerických zrušil právo žien ísť na potrat. Snaha obmedziť potraty bola častou témou aj na Slovensku. V Poľsku bola zase aktivistka za pomoc ženám s potratovými tabletkami odsúdená na osem mesiacov verejnoprospešných prác.

Iránske ženy zomierajú počas protestov, ktoré spustila smrť Mahsi Amini v zajatí mravnostnej polície za porušenie pravidiel nosenie hidžábu. V Afganistane ženy trpia pod krutou vládou Talibanu, ktorý im znemožňuje štúdium na školách a vytvára z nich „obyčajné predmety, ktorými sa má zaobchádzať akýmkoľvek spôsobom, ktorý si muž želá, a to úplne beztrestne“.

Napriek tomu sa podľa Callamardovej za celý uplynulý rok nenašli žiadne dôkazy o tom, že by reakcie na vojnu na Ukrajine poslúžili ako plán, ktorý by mohol byť aplikovaný aj na iné konflikty vo svete. „To, čo sa dá urobiť pre ukrajinských utečencov, sa určite dá urobiť aj pre sýrskych utečencov. Aké sú dôvody, prečo medzinárodné spoločenstvo neznásobuje to, čo urobila pre ukrajinský ľud a nerobí to aj pre iných ľudí?“ pýta sa Callamardová.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Je študentka magisterského stupňa Medzinárodnej politickej ekonómie na holandskej Univerzite v Groningene. Zaujíma sa o témy v oblasti geopolitiky, finančných trhov a ekonomických aj bezpečnostných aspektov migrácie. Vyštudovala bakalársky stupeň odboru Európske štúdia Univerzity Komenského v Bratislave, počas ktorého absolvovala študijný pobyt Erasmus+ na írskej Univerzite v Limericku.