Iránske kyberútoky na Albánsko nie sú náhodné

Albánsko sa stalo v roku 2022 trikrát terčom útokov, z ktorých krajina obvinila priamo iránsku vládu. Dôvody pre tieto útoky je možné nájsť v ich dlhodobej a aktívnej spolupráci s Izraelom a USA vo viacerých oblastiach.

Kybernetické útoky na Albánsko spôsobili balkánskej krajine problémy, avšak dôsledky môžu byť z pohľadu Teheránu skôr kontraproduktívne. Pri návšteve albánskeho premiéra v Izraeli došlo k verejnému oznámeniu prehĺbenia spolupráce týchto dvoch krajín práve v kyberpriestore.

Iránske kyberútoky na Albánsko

Albánsko sa v roku 2022 stalo terčom útokov v kyberpriestore pochádzajúcich z Iránu. Prvý útok sa odohral v máji. Jeho cieľom bol vládny server administrata.al, ktorý slúžil pre zefektívňovanie verejnej správy a správu ľudských zdrojov. Platforma po tomto útoku nie je dostupná.

Druhý útok sa uskutočnil v júli a bol zameraný na vládny portál e-Albania.al, albánsky ekvivalent k slovenskému ústrednému portálu slovensko.sk. V tomto prípade bola prevádzka platformy po hackerskom výpade obnovená a portál naďalej funguje.

Tento útok však krajine spôsobil vážne problémy, keďže ochromil fungovanie vládnych serverov mnohých inštitúcií. Podľa vyjadrení albánskeho premiéra sa hackeri pri útoku snažili zmazať citlivé vládné dáta, ale neboli úspešní.

V reakcii na tieto udalosti, z ktorých Albánsko po vyšetrovaní obvinilo Irán, zvažovala vláda obrátiť sa na NATO prostredníctvom článku 5 zmluvy o vzájomnej obrane pri útoku na jedného z členov. Predstavitelia krajiny si však tento krok napokon rozmysleli. Namiesto toho začiatkom septembra vyhostili iránskeho veľvyslanca.

Nasledoval posledný veľký útok, ktorý sa odohral 9. septembra 2022. Tentoraz sa hackeri zamerali na systém TIMS (Total Information Management System) albánskej polície. Ten obsahuje údaje o osobách, ktoré do krajiny vstúpili alebo ju opustili. Následne bol systém vypnutý po dobu 24 hodín, než sa následky hackerskej akcie podarilo odstrániť.

Dôvody útokov

Albánsko sa môže zdať na prvý pohľad ako neočakávaný cieľ iránskych hackerov, avšak Teherán má hneď viacero dôvodov pre takéto správanie voči tomuto balkánskemu štátu.

Podľa politického analytika Haruna Karcica môžu byť tieto útoky výsledkom albánskej zahraničnej politiky, v rámci ktorej sa krajina snaží aktívne spolupracovať s Izraelom a USA.

V októbri sa totiž albánsky premiér Edi Rama zúčastnil trojdňovej návštevy Izraela, kde sa stretol s izraelským premiérom, prezidentom, predsedom Knesetu (izraelský parlament), ministrom financií a šéfom izraelského Národného kybernetického riaditeľstva.

Obsahom rokovaní bolo okrem iného najmä posilnenie bezpečnostnej spolupráce v kybernetickej oblasti. Návšteva sa konala po septembrových útokoch, z ktorých Albánsko obvinilo priamo Irán.

Predstavitelia Izraela, ktorý je geopolitickým oponentom Iránu, sa ohľadom prehĺbenia spolupráce v oblasti kybernetickej obrany s Albánskom vyjadrili pozitívne, keďže politická a bezpečnostná spolupráca Tirany a Tel Avivu prebieha už niekoľko rokov.

Navyše, Albánsko, s cieľom prehĺbiť spojenectvo s USA, navyše akceptovalo návrh Washingtonu prijať na svojom území členov exilovej iránskej opozičnej skupiny Mudžahedíni iránskeho ľudu (MEK). Členovia tejto skupiny žijú na území Albánska od roku 2013, pričom ich počet sa pohybuje okolo 3-tisíc.

MEK pravidelne organizuje stretnutia, ktorých sa zúčastňujú aj poprední americkí Republikáni, ako napríklad bývalý minister zahraničných vecí Mike Pompeo. Kontakt s MEK udržiava aj Izrael prostredníctvom svojej ambasády. Ide o ďalšiu rovinu konfliktu medzi Albánskom a Iránom.

Albánsko nemá veľa možností

Poskytnutý exil pre iránsku politickú opozíciu predstavuje z pohľadu režimu v Teheráne dostatočný dôvod útočiť na Albánsko aspoň pomocou kybernetických útokov.

Rozšírená politická a bezpečnostná spolupráca s Izraelom predstavuje ideálny objekt pre prípadné propagandistické ospravedlnenie týchto útokov pred domácim publikom. Irán však zatiaľ všetky hackerské výpady voči Albánsku odmieta.

Pre Albánsko zostáva iba niekoľko možností, ako situáciu riešiť. Krajina môže prehĺbiť spoluprácu s Izraelom, USA, ako aj s ďalšími partnermi v NATO, a vybudovať si lepšiu kybernetickú obranu.

Ďalšia možnosť, ktorá je však pomerne nepravdepodobná, je zrušenie exilu pre MEK a odstúpenie od spolupráce s Izraelom, aby tak zo seba strhli terč pre iránske hackerské útoky. S najvyššou pravdepodobnosťou sa však Albánsko vydá tou prvou cestou.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Absolvent medzinárodný vzťahov a európskych štúdií. Zaujíma sa prevažne o politické a bezpečnostné dianie mimo Európskej únie, v regiónoch strednej či východnej Ázie, ale aj amerického kontinentu. Kontakt: richard.straka@infosecurity.sk