Indoktrinácia, paranoja a imperialistické zmýšľanie. Čím sa vyznačuje Rusko od začiatku invázie na Ukrajinu?

Už je to rok, čo Západ sleduje imperiálne kroky Putina, ktoré smerujú k vymáhaniu si moci a vplyvu na Ukrajine. Hlavným nástrojom Kremľa na šírenie svojich predstáv je propaganda.

Zdroj: Unsplash

Plnohodnotná invázia Kremľa na Ukrajinu predstavuje rozšírenie konfliktu na Kryme a na východe Ukrajiny z roku 2014. Navzdory tomu však moskovská propaganda šíri svoj vlastný falošný naratív o tom, ako vstúpil Západ do vojny proti Rusku a podporil nacistov. Tí na Ukrajine v roku 2014 údajne prevzali moc.

Indoktrinácia, paranoja a imperialistické zmýšľanie

Rusko si prechádza celospoločenským otrasom, vďaka ktorému je jeho kolektívny vodca dominantnejší než kedykoľvek predtým. Imperializmus Putinovho režimu kvôli tomu hlboko preniká do bežného života občanov.

Celoštátna kampaň napríklad nabáda deti, aby zbierali plechovky a vyrábali z nich sviečky pre vojakov do zákopov. V školách prebieha indoktrinácia prostredníctvom povinnej vlasteneckej výchovy. Počas hodín sa deti učia, že ruská armáda vždy bránila svoju krajinu pred agresormi.

V múzeách a divadlách, naopak, absentuje umelecká sloboda a protivojnové diela boli zlikvidované. Nové výstavy prezentujú iba takzvaný „NATOcizmus“, čiže exponáty, ktoré  západnú obrannú alianciu vyobrazujú ako existenčnú hrozbu.

Prezident Putin tiež podpísal zákon proti tzv. LGBTI+ propagande, ktorý domácim obyvateľom zakazuje propagovať vzťahy medzi obyvateľmi rovnakého pohlavia. Ľudia zároveň nemôžu naznačovať, že iná ako heterosexuálna orientácia je normálna.

Svoje celkové znechutenie zo Západu dal ruský prezident najavo aj počas nedávneho prejavu o stave krajiny: „Pozrite sa, čo robia vlastným ľuďom: ničenie rodín, kultúrnych a národných identít a zvrátenosť sú propagované ako norma… a kňazi sú nútení požehnávať manželstvá osôb rovnakého pohlavia.“

Ďalej v prejave pokračoval argumentom, že „Donbas bol z pohľadu ruskej verejnosti dlhodobo vystavený nenávisti kyjevského režimu“. Zároveň však obraňoval Kremeľ, ktorý „sa údajne pokúšal nájsť mierové východisko, avšak za jeho chrbtom pripravoval Západ úplne iný scenár“.

To, že vojna trvá už rok, umožnilo Putinovmu nacionalizmu zakoreniť sa do spoločnosti oveľa hlbšie, než by si mnohí mysleli. Invázia tak Rusko zmenila na impérium tradičných hodnôt bojujúce proti Západu.

Nový systém tradičných hodnôt

(V Rusku) sa vytvoril nový systém brutálnych a archaických hodnôt,“ povedal Aleksandr Daniel, ruský ľudskoprávny aktivista a odborník na sovietskych disidentov. Kremeľ tieto tvrdenia popiera a naratív o nových tradičných hodnotách štylizuje skôr do roviny konzervatíveho patriotizmu.

Samotnú agresiu na Ukrajine označil Putin v štátnych príhovoroch za „identitu moderného Ruska“, vďaka ktorej krajina postupne zmenila svoju tvár. Zábavné programy v národnej televízii tak nahradilo spravodajstvo a diskusné relácie o politike. Polícia zároveň začala prenasledovať ľudí za protivojnové správanie.

V hlavnom meste je táto nová ideológia Putina vystavená aj v Múzeu víťazstva venovanému Sovietskemu zväzu a jeho víťazstvu nad nacistickým Nemeckom. Falošné či vymyslené exponáty znázorňujú ideológiu svetovlády, nacizmus v Pluku Azov aj údajnú genocídu na ruskojazyčnom obyvateľstve, ktoré tvorili gro argumentácie pre začiatok invázie na Ukrajinu.

Nový systém podľa kremeľskej propagandy podnietil „očistu národa“ od Západu v oblasti obchodu. Bol to práve odchod svetoznámych značiek z krajiny, ktorý Putin označil za jedinečnú možnosť rozvoja domáceho priemyslu.

Podobný naratív o oživení domácich podnikov zaviedol aj v súvislosti s anektovanými územiami na Ukrajine, prístavmi Azovského mora a Krymom.

Slobodu a demokraciu Kremeľ vykresľuje ako totalitné idey

Ovplyvňovanie verejnosti však nekončí iba pri obchode zahraničných spoločností. Podľa ruského prezidenta sa totiž „západné veľmoci snažia odpútať pozornosť ľudí od korupcie a sociálno-ekonomických problémov tým, že na obranu totalitných hodnôt využívajú aj princípy demokracie a slobody“.

Jedným z podobných demokratických zariadení na šírenie nenávisti mal byť aj spolok na ochranu ľudských práv Memorial. Ten je laureátom Nobelovej ceny za mier roku 2022. Organizácia sa pre svoje „nekalé praktiky“ pri odhaľovaní zločinov spáchaných počas stalinského režimu stala majetkom štátu. V decembri 2021 bola oficiálne rozpustená.

Podľa Jana Račinského, predsedu Memorialu, však nie sú novodobé predpisy Kremľa ničím novým, pretože „Sovietsky zväz toho v minulosti zakázal toľko, že už nebolo čo zakazovať“.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Vyštudovala bakalársky stupeň odboru Európske štúdiá na De Haagse Hogeschool v Holandsku. Absolvovala stáže na Honorárnom konzuláte Holandského kráľovstva v Prešove, Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Prahe a v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky na Odbore medzinárodnej politiky. Zaujíma sa prevažne o politické a bezpečnostné dianie v EÚ, Rusku, Číne, o vplyv EÚ a NATO na medzinárodnú politiku, obranu a bezpečnosť.