Nadchádzajúce voľby v USA sa označujú názvom „midterm elections“, pretože obyčajne pripadajú na dátum približne v strede štvorročného funkčného obdobia prezidenta.
Američania si v nich volia väčšinu svojich zástupcov do Snemovne reprezentantov a Senátu, najvyšších orgánov zákonodarnej moci. Okrem toho budú vo viacerých štátoch občania hlasovať aj za guvernérov a starostov v komunálnych voľbách.
V súvislosti s touto politickou udalosťou sa pozornosť upriamuje na sociálne siete ako Facebook, Twitter a TikTok. Na týchto platformách totiž prebieha značná časť verejnej diskusie o voľbách, ktorá sa pravidelne vyznačuje kontroverziami.
Sprevádza ju totiž množstvo dezinformácií, zavádzajúce reklamné kampane a nevhodne nastavené algoritmy.
Hoaxy ako bežná predvolebná kampaň
Už pri prezidentských voľbách v USA v roku 2020 sme boli svedkami toho, ako sa médiá stali najdôležitejšími zbraňami politického boja pre oboch finálnych kandidátov. Najmä v radoch republikánov sa väčšina politickej reklamy sústredila na šírenie falošných správ a konšpiračných teórií. Cieľom bolo zdiskreditovať druhú stranu.
Donald Trump cez svoj twitterový účet nepodložene kritizoval aj hlasovanie poštou, ktoré označoval za „obrovský podvod“. Pomyselnou špičkou ľadovca bolo verejné spochybňovanie volebných výsledkov. Tými bývalý prezident podnietil protesty svojich prívržencov v budove Kapitolu vedúce k smrti piatich osôb.
Trumpovo meno síce nie je v nadchádzajúcich voľbách na žiadnom hlasovacom lístku, no pre jeho politickú budúcnosť sú kľúčové. To, či si vylepší svoj mocenský status, totiž závisí od potenciálnej výhry kandidátov, ktorým verejne vyjadril podporu.
A hoci je jeho účet na Twitteri stále zablokovaný, existujú dôvodné obavy, že si so svojimi podporovateľmi nájde iné cesty na rozpútanie informačného chaosu.
V USA aktuálne prebiehajú tzv. primárky, voľby, prostredníctvom ktorých občania vyjadrujú podporu konkrétnym kandidátom pred všeobecným novembrovým hlasovaním.
Americké médiá už informovali o 15 znepokojivých víťazstvách, keď priazeň voličov získali známi konšpirátori napojení na hnutie QAnon. Viacero z nich sa takisto teší podpore Republikánskej strany.
Za všetko hovoria osobné profily daných kandidátov. V štáte Arizona vyhrali štyri hlavné primárky politici, ktorí kategoricky popierajú legitimitu volieb v roku 2020.
Kandidát na ministra zahraničných vecí Mark Finchem je dokonca členom radikálnej pravicovej skupiny Oathkeepers. Tá spoločne s hnutím Proud Boys organizovala povolebný útok na Kapitol. Nečudo, že si spoločne s ostatnými arizonskými výhercami vyslúžil otvorenú Trumpovu podporu.
Meta recykluje staré opatrenia
Sociálne siete v novembri dostanú príležitosť ukázať, či za uplynulé dva roky zlepšili svoje politiky v oblasti kontroly a monitorovania politickej propagandy. Viaceré z nich začali podnikať mimoriadne kroky. Zároveň sľubujú, že sú na túto výzvu dostatočne pripravené.
Chýba medzi nimi napríklad platforma Telegram, od ktorej sa s najväčšou pravdepodobnosťou žiadnych kontrolných prostriedkov ani nedočkáme.
Spoločnosť Meta, pod ktorú spadá Facebook a Instagram, zamestnala stovky ľudí, ktorí sa v najbližších mesiacoch budú venovať príprave platforiem na zvyšujúci sa informačný tlak.
Nick Clegg, riaditeľ úseku Meta pre globálne záležitosti, uviedol, že tohtoročné opatrenia budú v súlade s tými, ktoré sa zaviedli pred americkými prezidentskými voľbami v roku 2020. Medzi nimi je napríklad zákaz umiestňovania politickej reklamy na Facebooku týždeň pred volebným hlasovaním.
Okrem toho plánujú venovať zvýšenú pozornosť aj falošným správam o logistike volieb, keďže dezinformátori často zavádzajú ľudí v otázkach týkajúcich sa miesta, času alebo spôsobu hlasovania.
Na overovaní faktov budú spolupracovať s desiatimi externými partnermi. Päť z nich sa bude venovať príspevkom v španielskom jazyku. V ňom sa na sociálnych sieťach šíri veľké množstvo dezinformačného obsahu.
Toto opatrenie bolo považované za nevyhnutné aj kvôli škandálu z roku 2020. Vtedy sa po spomínaných prezidentských voľbách prevalilo, aký obrovský vplyv mali neregulované dezinformácie v španielčine na amerických voličov.
Odborníci dodnes poukazujú na skutočnosť, že sociálne siete sa pri monitorovaní čistoty svojho online priestoru sústredia na obsah v angličtine aj na úkor ostatných jazykov.
Sociálne siete Twitter a TikTok dajú priestor overeným informáciám
Platforma Twitter sa vydala podobným smerom ako Meta a prisľúbila najmä starostlivé odstraňovanie tweetov s klamlivým obsahom, ktorých cieľom je ľudí odradiť od hlasovania alebo podkopať ich dôveru v demokratické voľby.
Používateľom ponúkne osobitnú kartu obsahujúcu dôležité informácie o voľbách od renomovaných spravodajských zdrojov dostupných v angličtine aj španielčine.
Čínska aplikácia TikTok už nepredstavuje len platformu na zdieľanie tanečných videí, ale stáva sa aj využívaným prostriedkom na vyhľadávanie informácií.
Tvorcovia aplikácie preto v súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami uvedú takzvané „Elections Center“, online stredisko, ktoré bude zhromažďovať relevantné informácie o voľbách.
Dodávať ich budú konkrétne spravodajské weby v 45 svetových jazykoch. TikTok tak zaručí, že v prípade, keď jeho používatelia vyhľadajú súvisiaci hashtag, v ponuke sa im ako prvé objavia overené fakty.
Špecifikom TikToku je aj jeho zákaz platenej politickej reklamy. Akýkoľvek obsah, ktorý bude identifikovaný ako spadajúci pod túto kategóriu, bude okamžite vymazaný.
Budúcnosťou dezinformátorov možno budú videá
Odborníci zaoberajúci sa online bezpečnosťou vyjadrili pochybnosti, či sú prijaté opatrenia sociálnych sietí naozaj dostatočné. Online prostredie sa mení každým dňom, no prístup veľkých hráčov k problematike dezinformácií zostáva viac-menej rovnaký.
Viacero sociálnych sietí recykluje podobnú bezpečnostnú politiku, akú zavádzali aj počas predchádzajúcich amerických volieb. Odborníci majú však vzhľadom na minulé udalosti niekoľko výhrad.
Jednou z nich je fakt, že platformy sa až príliš sústredia na monitorovanie a mazanie dezinformačného obsahu, pričom skutočným problémom niekedy býva jeho schopnosť mobilizovať ľudí k činom.
To bolo realitou aj pri útoku na Kapitol v januári 2020, kedy sa protujúci aktivizovali vďaka výzvam kolujúcim v uzavretých skupinách. „Ako sociálne siete moderujú uzavreté skupiny?“ rečnícky sa pýta Zeve Sanderson, riaditeľ Centra pre sociálne siete a politiku NYU.
Ďalší analytici sociálnym sieťam vytýkajú, že boj s falošnými správami sa stáva prioritou len počas veľkých volieb, pričom by si zasluhoval stálu pozornosť. Opatrenia zavádzané len pár týždňov či mesiacov pred hlasovaním nechávajú trollom pomerne dosť veľký priestor na včasné šírenie škodlivých naratívov.
Slabé miesta badať aj v oblasti kontroly video obsahu. Na tvorbe a zdieľaní krátkych videí je postavený celý TikTok a po novom sa stávajú čoraz populárnejšie aj na Instagrame pod názvom Reels.
Takýto obsah sa moderuje ťažšie ako textový či obrázkový formát a často naň nestačia automatizované systémy, ktoré platformy využívajú. Obavy plynú aj zo skutočnosti, že práve videá a fotografie vyvolávajú v ľuďoch najväčšie emocionálne reakcie, a preto sú najnebezpečnejšou zbraňou v rukách dezinformátorov.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
