Dezinformácie sa v Českej republike šíria sa na weboch aj v reťazových e-mailoch

V dnešnej digitálnej dobe sa šírenie dezinformácií stalo významným problémom pre spoločnosti na celom svete. Česká republika nie je výnimkou. Krajina zápasí so škodlivými vplyvmi falošných naratívov, ktoré zvyšujú nedôveru verejnosti k vláde, skepticizmus k vakcínam a oslabujú podporu vládnych politík.

Dezinformačné kampane zamerané na Českú republiku šíri 39 domácich webových stránok. Vyplýva to z výročnej správy o stave českej dezinformačnej scény za rok 2022, ktorú zostavilo Bezpečnostné centrum Evropské hodnoty (BCEH). Centrum taktiež uviedlo, že dané weby sa usilujú o finančné zisky aj o spoločenský vplyv.

Tieto platformy podľa BCEH vytvárajú neustály tok falošných informácií, čím podkopávajú legitímne spravodajské kanály a podporujú atmosféru nedôvery medzi vládou a voličmi. Patria medzi ne napríklad portály svobodny-svet.cz, veksvetla.cz alebo vipnoviny.cz.

Hoci sa do dezinformačných kampaní zapájajú aj externí aktéri, napríklad Čína a Rusko, značná časť hoaxov a dezinformácií pochádza podľa BCEH z vnútra krajiny. 

Vplyv dezinformácií na českú spoločnosť je všadeprítomný. Zvýšil sa napríklad skepticizmus voči očkovaniu, čo viedlo k zníženému využívaniu vakcín. Okrem toho sa konali protivládne demonštrácie, ktorých hnacím motorom boli naratívy naznačujúce, že podpora Ukrajiny je nadradená blahu českých občanov.

Proruské naratívy zohrali úlohu aj pri vyostrení sociálneho napätia medzi českými občanmi a ukrajinskými utečencami. Ukrajinskí občania sú prezentovaní ako tí, ktorým je prideľovaná sociálna pomoc od štátu a na Čechov sa údajne zabúda.

Proruský naratív má svoj pôvod aj v histórii

Silná náklonnosť českej spoločnosti voči proruským naratívom má korene v historických faktoroch, ako aj v úspechu dezinformačných kampaní založených na strachu. 

Komunistická minulosť krajiny do roku 1989 a prebiehajúca vojna na Ukrajine vytvorili prostredie priaznivé pre šírenie falošných naratívov.

Šéf českej Bezpečnostnej informačnej služby (BIS) Michal Koudelka tvrdí, že šírenie dezinformácií „predstavuje pre Českú republiku jedno z najväčších bezpečnostných rizík,“ pretože „je zamerané na pocity, obavy a strach určitých skupín spoločnosti“.

K zvýšeniu polarizácie prispela aj kandidatúra bývalého českého premiéra Andreja Babiša na prezidenta. Babiš svoju kampaň založil na emóciách a strachu. Ten vyvolával napríklad prostredníctvom billboardov, na ktorých tvrdil, že jeho vtedajší protikandidát Petr Pavel zatiahne Česko do vojny.

Okrem toho populistický líder opakovane napadol súčasný český kabinet za to, že údajne poskytuje príliš veľkú pomoc ukrajinským utečencom a „zanedbáva“ vlastných občanov.

Proti šíreniu dezinformácií nepomohli ani kroky vlády

Úsilie bojovať proti dezinformáciám a posilniť verejnoprávne médiá sa v Českej republike stalo kľúčovým sľubom kampane. Ukázalo sa však, že realizácia účinných politík je náročná. Koaličnej vláde premiéra Petra Fialu chýba konsenzus v otázke boja proti dezinformáciám a pokrok brzdia obavy z cenzúry a obmedzenia slobodného prejavu.

Vytvorenie funkcie splnomocnenca pre médiá a dezinformácie českou vládou bolo spočiatku sľubným krokom vpred. Avšak nejasnosti okolo efektívnosti tejto funkcie a obavy zo slabej transparentnosti ohľadom agendy danej pozície viedli k jej zrušeniu.

Stratégie navrhované vládou, ako napríklad zrušenie identifikovaných dezinformačných webových stránok a podpora protidezinformačných neziskových organizácií prostredníctvom zvýšeného financovania, sa stretli so skepticizmom a odporom.

Dezinformácie sa v Českej republike šíria rôznymi kanálmi. Voľne prístupné webové stránky pôsobia ako primárne zdroje nepravdivých informácií, ktoré sa ďalej šíria na platformách sociálnych sietí, ako je Telegram, na ktorom vzniká taktiež už veľké množstvo dezinformácií.

Okrem toho sa medzi staršími generáciami objavili reťazové e-maily, ktoré umožňujú obísť mainstreamové médiá a účinne manipulovať s náladami verejnosti.

Napriek živému spravodajskému prostrediu, ktoré zahŕňa televíznu a printovú žurnalistiku, sa istý počet Čechov nechal ovplyvniť dezinformačnými naratívmi. To predstavuje výzvu pre odolnosť spoločnosti. Podľa agentúry STEM, ktorá sa zaoberá verejnými prieskumami, približne 10 % Čechov verí ruskej propagande v otázkach vojny na Ukrajine.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Študent bakalárskeho stupňa Európskych štúdií na Univerzite Komenského v Bratislave. Počas svojho štúdia absolvoval výmenný pobyt na TalTech University v Estónsku. Zaujíma sa o aktuálne politické dianie, hybridné hrozby a medzinárodné vzťahy. Vo svojom záverečnom výskume pre bakalársku prácu sa venuje analýze výrokov prezidenta Zelenského.