Moskva sa už viac ako 14 mesiacov drží naratívu o tom, že bojuje s mocným a zlým protivníkom. Výnimkou nebol ani 9. máj, ktorý je pre Rusko symbolom víťazstva nad nacistickým Nemeckom a zároveň aj symbolom invázie na Ukrajine. Oslavy Dňa víťazstva však ovplyvnili nedávne dronové útoky, ktoré významne narušili bezpečnosť Ruska.
Rusko ako „mierotvorca“
Andrej Kolesnikov, analytik think tanku Carnegie Endowment for International Peace so sídlom v Moskve, pred 9. májom vyjadril predpoklad, že ruský prezident bude uvádzať historické paralely medzi nacistickým Nemeckom a Ukrajinou.
To sa nakoniec aj potvrdilo, keď Putin v prejave chválil ruských vojakov bojujúcich v tzv. „špeciálnej vojenskej operácii“ na Ukrajine. Podľa úradujúceho prezidenta totiž ruská armáda zabraňuje šíreniu fašizmu, medzinárodného terorizmu a bojuje za národnú bezpečnosť.
Putin vo svojom prejave tvrdil, že Rusko nemá nepriateľov, čo stojí v priamom rozpore s jeho argumentom, že západné elity svojim konaním ohrozujú samotnú existenciu Ruska. Hlavný ruský predstaviteľ napriek nezrovnalostiam pokračoval v rečnení o mierovej budúcnosti a svoju vlasť vykreslil ako osloboditeľa.
V dezinformačnej kampani pokračujú aj prokremeľské médiá, ktoré šíria vymysléný príbeh o „rusofóbii“ v Európe. Klamstvá a sťažnosti Ruska na Západ sa pravidelne objavujú v spravodajstve RT, TASS a Izvestija. Vo svojom obsahu kladú dôraz najmä na ruské tradičné hodnoty či odkaz sovietskeho dedičstva.
Odhliadnuc od prejavu bola tohtoročná vojenská prehliadka napokon skrátená. Program zahŕňal iba výstavy obrneného tanku T-34 z čias druhej svetovej vojny, obrnených vozidiel Tigr-M a VPK-Ural, systému protivzdušnej obrany krajiny S-400 a medzikontinentálneho balistického systému Yaris na Červenom námestí v Moskve.
Súčasťou osláv zvyčajne býva slávnostný sprievod s názvom Pochod Nesmrteľného pluku. Ide o sprievod ľudí s portrétmi ich príbuzných, ktorí boli veteránmi druhej svetovej vojny. Tento rok však bol pochod zrušený kvôli možnému vystavovaniu padlých ruských vojakov na Ukrajine.
Podľa ruského ministra obrany Sergeja Šojgua sa tohtoročnej prehliadky zúčastnilo približne 10-tisíc ľudí a predvedených bolo 125 rôznych typov zbraní a techniky. V minulom roku bolo zúčastnených niečo vyše 11-tisíc a vystavených 131 druhov zbraní.
Kult víťazstva
Oslavami 9. mája v Moskve si ľudia pripomínajú ukončenie tzv. Veľkej vlasteneckej vojny v roku 1945. Posolstvo víťazstva nad nacistickým Nemeckom sa odrazilo aj v 24-ročnom vládnutí Vladimira Putina. Ruskému prezidentovi sa totiž aj dnes darí aktívne prenášať svoju imperialistickú víziu do kolektívnej predstavy ruskej identity.
Zlom v glorifikácii kremeľského obrancu nastal v roku 2007. Putin vtedy v prejave na 43. Mníchovskej bezpečnostnej konferencii otvorene kritizoval vplyv Západu a dal jasne najavo, že Rusko sa nebude podriaďovať hegemónovi, akým je USA.
Následne si hlavný ruský predstaviteľ zvolil Deň víťazstva za symbol vlasteneckej propagandy na mobilizáciu verejnosti proti celému Západu. Po ruskej vojne v Gruzínsku sa mottom osláv stalo heslo: „Môžeme to zopakovať“. Od roku 2008 predstavuje 9. máj platformu pre manipulačnú a dezinformačnú kampaň Moskvy.
Prezentáciu vojenskej sily každoročne sprevádzajú výstavy letectva a vojenskej techniky. Sovietske symboly na oslavách, akou je aj výstava sovietskych vlajok, Putin nariadil doplniť o ďalšie symboly, akými sú aj oranžovo-čierne stuhy sv. Juraja.
Dôslednosť príprav podľa Andreja Kolesnikova naznačuje, že Deň víťazstva je pre hlavu ruského štátu najdôležitejšou udalosťou roka. Putin sa podľa Kolesnikova na oslavách považuje za priameho nástupcu armády, ktorá porazila nacistické Nemecko. Zároveň je to pre neho šanca dokázať, že má vývoj ruskej agresie na Ukrajine pod kontrolou.
Dronový útok na Kremeľ
Od začiatku ruskej agresie sa odohrali dva vražedné útoky na ultranacionalistického spisovateľa Vladlena Tatarskijeho a dcéru kremeľského ideológa Dariu Duginovú. V poslednom období sa tiež stalo niekoľko incidentov, ktoré výrazne narušili bezpečnosť v Rusku a v Ruskom okupovaných územiach. Patrí k nim niekoľko dronových havárií, zrážky vlakov aj požiare v skladoch pohonných hmôt na Kryme.
Bezpečnostné incidenty Moskva doposiaľ bagatelizovala. To sa ale zmenilo začiatkom mája, keď oslavám Dňa víťazstva predchádzal dronový útok na Kremeľ. Zábery bezpečnostných kamier, na ktorých dva drony preleteli ponad múry ruského mocenského sídla, odhalili bezpečnostnú zraniteľnosť Moskvy.
Sídlo ruského prezidenta je však jedným z najlepšie chránených objektov. Práve kvôli tomu sa objavili špekulácie, či nebol samotný útok operáciou ruských špeciálnych jednotiek, napríklad kvôli vnútornému boju o moc medzi Putinovou kanceláriou a žoldnierskymi skupinami.
Bezpečnostné zložky nakoniec po 12 hodinách od incidentu skonštatovali, že útok bol ukrajinským pokusom o atentát na Vladimira Putina. Neskôr z útokov obviňovali aj Washington. Oba štáty zodpovednosť za incident popreli.
Dokonca aj ruská štátna televízia túto verziu spochybnila. Jeden z analytikov v spravodajstve televíznej stanice Prvý kanál uviedol, že výbušná nálož, ktorú nesú takéto drony, je schopná spôsobiť iba zanedbateľné škody. „Tento útok bol zjavne len naoko,“ dodal.
Čo je ešte zaujímavejšie, je skutočnosť, ako bola informácia o havárii dronov odvysielaná v ruských médiách. Britská televízia BBC si totiž všimla, že dronová havária bola v hlavnom spravodajstve ruských verejnoprávnych televízií Prvého kanála a RT odprezentovaná bez záznamu výbuchu. V reportážach boli namiesto explózií použité zábery z knižnice Kremľa a Červeného námestia.
Napriek vážnosti incidentu, akú útoku pripisujú ruské úrady, sa ruské médiá snažili dronový výbuch nepriznať. Môže z toho vyplývať, že skutočné zábery dronovej zrážky nesedia do príbehu Kremľa o útoku zo Západu. Práve naopak, podporujú tvrdenia, že ide o operáciu pod falošnou vlajkou.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
