Demonštrácie v Latinskej Amerike a Karibiku sú mobilizované na sociálnych sieťach

Takmer žiaden protest v Latinskej Amerike a Karibiku sa v súčasnosti nezaobíde bez sociálnych sietí. V poslednej dobe však sledujeme snahu o obmedzovanie ich používania či vypínanie internetu.

Protestujúci v Latinskej Amerike a Karibiku používajú aplikácie na posielanie správ, vymýšľajú kreatívne hashtagy, či dokonca dokumentujú policajnú brutalitu v živom vysielaní. Na druhej strane, v tomto regióne je veľmi rozšírené obmedzovanie slobody slova či prejavu, aj prostredníctvom vypínania internetu, cenzúry, či reštriktívnych zákonov. 

Od roku 2019 sa pravidelne v Latinskej Amerike a Karibiku opakuje rovnaký obraz. Davy ľudí v uliciach Čile, Kolumbie, Ekvádoru, Peru či Venezuely, protestujú proti politickej elite, nedostatočnej sociálnej starostlivosti, porušovaniu ľudských práv, nedostatku potravín, paliva, či proti iným problémom. 

Veľmi často sa tieto protesty stretli s negatívnymi reakciami vlád.

Začiatok nepokojov v Čile

Medzi prvými protestmi v regióne boli nepokoje v Čile v roku 2019. Protestovalo sa proti hlbokým sociálnym rozdielom v spoločnosti, ktoré sa pokladali za pozostatok diktátorskej vlády Augusta Pinocheta (1973-1990).

Tieto demonštrácie viedli k základom novej ústavy. Cesta k nej však bola tŕnistá – okolo 30 ľudí zomrelo, cez 2 500 ľudí bolo zranených. Niektorí dokonca oslepli kvôli slznému plynu použitému políciou, a skoro 3-tisíc ľudí bolo zatknutých.

Organizácia Datos Protegidos vytvorila webstránku, kde mohli ľudia nahlasovať porušovanie ľudských práv policajtmi, ale taktiež prípady, kedy došlo k zmazaniu fotografií či videí z protestov zo sociálnych sietí. 

Sociálne siete v prednej línii 

V druhej polovici apríla 2021 sa vlna protestov, tentokrát kvôli daňovej reforme, preniesla aj do Kolumbie. Hlavne mladí ľudia z nižšej triedy sa vyzbrojili kameňmi a improvizovanými štítmi, ktorými chránili protestujúcich pred políciou. Táto skupina sa stala známa ako Primera Linea, alebo Predná línia.

Na Facebooku a Twitteri sa stali virálnymi videá, ktoré ukazovali aj neprimerané použitie sily bezpečnostnými zložkami.

V júni sa podobné protesty odohrali aj v Havane, hlavnom meste Kuby. Ľudia demonštrovali proti ekonomickej a politickej kríze, nedostatku jedla, a neefektívnym opatreniam proti COVID-19. 

Na sociálnych platformách bolo možné nájsť videá či fotografie s preplnenými ulicami, pod ktorými boli hashtagy #SOSCuba a #11J (deň začatia protestov bol 11. jún).

Kolumbijská aj kubánska vláda označila protestujúcich za vnútorných nepriateľov, teroristov, a vulgárnych zločincov. Poukazovali pritom aj na aktivitu sympatizantov, ktorí sa k protestom pridávali online. 

V obidvoch krajinách štát niektorých demonštrantov stíhal. Primere Linei sa pripísal takmer všetok vandalizmus a kriminalita, ktorá sa odohrala počas protestov.

Ruben Acosta, právnik z Primera Linea Juridica, národnej siete právnikov zastupujúcich demonštrantov, hovorí: „obávame sa, že mladí ľudia, ktorí uplatňujú svoje právo na protest, sú zatýkaní v rámci kriminalizácie sociálnej mobilizácie. Vláda hľadá nepriateľa, ktorý by im umožnil konať svojvoľne, a našla ho v Primere Linei.“

Okrem toho bol v obidvoch krajinách obmedzený aj prístup k internetu. NetBlocks, organizácia pre digitálne práva monitorujúca blokovanie internetu v reálnom čase, potvrdila prerušenie internetových služieb na Kube a v Kolumbii v čase protestov.

„Nepriatelia revolúcie“ podľa Dekrétu 35

Len mesiac po vypuknutí protestov zverejnilo kubánske Ministerstvo spravodlivosti Dekrét 35 uznesenia 105. Ten umožňuje prenasledovanie ľudí využívajúcich informačné a komunikačné technológie na socio-politické účely.

Námestník ministra komunikácií Wilfredo Gonzalez obhajoval zákon tým, že má „chrániť súkromie Kubáncov“ a zabezpečovať, „aby nikto nemohol skresľovať pravdu, aby nikto nemohol očierniť predstaviteľov našej krajiny alebo náš revolučný proces“.

Podľa Josého Miguela Vivanca, amerického riaditeľa Human Rights Watch (HRW), zákon umožňuje prerušiť prístup na internet na základe vládnej interpretácie falošných správ.

Sociálne siete dokážu byť prostriedkom na podporu demokracie, a takisto vedia zmobilizovať celý región. Síce si vyžadujú reguláciu, ale je potrebné dávať pozor na to, ako k nim pristupuje štát. Predovšetkým v prípade režimov ako je ten kubánsky.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/