Dedičstvo Donalda Trumpa: šírenie dezinformácií, spoločenská polarizácia a oslabovanie demokracie v USA

Dezinformácie, polarizácia a federálne obvinenia budú s najväčšou pravdepodobnosťou sprevádzať budúce prezidentské voľby v USA. Hlavným problémom môže byť rétorika a správanie Donalda Trumpa.

Obrázok: Wikimedia

Bývalý americký prezident Donald J. Trump oznámil 15. novembra 2022 svoju kandidatúru na prezidenta USA vo voľbách v roku 2024. Podľa jeho vyjadrení sú USA priamo pred očami občanov ničené súčasným demokratickým prezidentom Joe Bidenom. Zároveň poznamenal, že jeho cieľom bude poraziť Bidena v nasledujúcich voľbách a vrátiť „zlatú éru USA“.

Prvýkrát v americkej histórii 

Podľa slov Kathleen Hallovej, riaditeľky Annenberg Public Policy Center na Pensylvánskej univerzite, budú nasledujúce voľby skúškou pre americkú spoločnosť. Dôvodom je predovšetkým polarizácia spoločnosti, ktorú posilňuje Trumpova rétorika a podpora hoaxov, ktoré šíri, jeho sympatizantmi. Problémom sa môžu stať aj Trumpove obvinenia z federálnych zločinov, ktoré môžu bývalému prezidentovi slúžiť na vytváranie obrazu martýra a šírenie ďalších polarizačných naratívov.

Trump počas svojho funkčného prezidentského obdobia v rokoch 2016 – 2020 svoje svetonázory a falošné správy efektívne komunikoval na sociálnych sieťach. Problematických tvrdení z úst Donalda Trumpa bolo toľko, že dokonca došlo k vytvoreniu samostatnej stránky na portáli Wikipedia, ktorá klamlivé alebo zavádzajúce vyjadrenia mapuje.

Mobilizačný účinok jeho verejného vystupovania podľa stratéga Republikánskej strany Craiga Fullera spôsobil to, že Republikáni sa stávajú čoraz otvorenejšími voči alternatívnej realite Donalda Trumpa.

Nebezpečenstvo predstavuje aj obnova jeho účtov na sociálnych sieťach X (pôvodne Twitter) a Facebook, ktoré bude pravdepodobne využívať na svoju politickú kampaň. Nemuselo by to byť problémom, pokiaľ by online platformy disponovali dostatočnou reguláciou vo vzťahu k dezinformáciám a inému problematickému obsahu. V opačnom prípade bude môcť Trump znova podnecovať spoločenskú polarizáciu.

Imran Ahmed, výkonný riaditeľ britskej mimovládnej organizácie Centrum pre boj proti digitálnej nenávisti (CCDH), skritizoval nedostatočnú reguláciu sociálnych sietí. Rovnako upozornil, že obnova Trumpových účtov môže byť hrozbou pre samotnú demokraciu. Na záver dodal, že pokiaľ bude americká demokracia čeliť viacerým po sebe nasledujúcim vlnám dezinformácií, nemusí to vydržať.

Trump má „eso v rukáve“

Bývalý americký prezident šíril počas posledných rokov množstvo dezinformačných naratívov. Mnohé z nich boli v konečnom dôsledku vyvrátené fact-checkermi. Išlo napríklad o falošné správy týkajúce sa hraničného múru s Mexikom, pandémie COVID-19, Islamského štátu, prezidenta Joe Bidena alebo Čínskej ľudovej republiky.

Najznámejšou Trumpovou dezinformáciou sa stal naratív o sfalšovaných voľbách, ktorý použil už vo svojej prvej predvolebnej kampani v roku 2016. V tomto období deklaroval, že jediný možný spôsob, akým môže voľby prehrať, je sfalšovaním volebných výsledkov v jeho neprospech.

Napokon naratív zoslabol, nakoľko Trump prezidentské voľby v roku 2016 vyhral. V roku 2020 sa mu však volebné víťazstvo nepodarilo zopakovať a naratív o údajnej volebnej manipulácii mu slúžil na mobilizáciu voličov.

Jeho povolebná kampaň a verejné vystúpenia podporovali naratív o ukradnutých voľbách, čo dokázalo zjednotiť jeho sympatizantov a ešte viac polarizovať spoločnosť. Dôsledkom toho bolo násilné vniknutie Trumpových voličov do budovy Kapitolu 6. januára 2021. Útok podnietil samotný Trump, keď tesne pred jeho uskutočnením vyzval svojich voličov, aby bojovali za „pravdu“.

Podľa verejne dostupných informácií Trump 6. januára 2021 dokázal zmobilizovať extrémistické skupiny, ako napríklad neofašistickú skupinu Proud Boys, pravicové antivládne hnutie veriace v druhú občiansku vojnu Boogaloo Boys či pravicové militantné hnutie Oath Keepers. Všetky tieto skupiny veria, že Donald Trump je záchrancom sveta pred pedofilmi, satanistickým sprisahaním a teroristami vo vnútri bezpečnostných inštitúcií USA.

Polarizácia aj napriek spoločným hodnotám

USA sú známe rozdielnymi postojmi voličov Republikánskej a Demokratickej strany k politikám, okolo ktorých sa tvoria dezinformačné naratívy. Podľa štúdie výskumnej organizácie NORC na Univerzite v Chicagu z júna 2023 zdieľajú voliči oboch politických strán rovnaké fundamentálne politické princípy.

Na druhej strane je to spoločenská polarizácia, ktorá prehlbuje vzájomnú nedôveru spomínaných politických strán. Práve boj proti hoaxom a hľadanie spoločnej reči v spoločnosti bude preto kľúčové pre zabránenie úpadku americkej demokracie.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Študent bakalárskeho stupňa Medzinárodných vzťahov na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde ďalej hodlá pokračovať na magisterskom stupni štúdia v odbore Bezpečnostné štúdie. Zaujíma sa o problematiku postkolonializmu, aktuálne dianie v medzinárodnom priestore a dopady klimatickej zmeny na medzinárodnú bezpečnosť. Vo svojom záverečnom výskume pre bakalársku prácu sa venuje otázke Západnej Sahary.