Vzorec správania Číny: vyhrážky, cenzúra a propaganda

Asertivita Pekingu zažila v posledných mesiacoch značný nárast, k čomu dopomohla aj súčasná pandemická situácia a tzv. „rúšková“ a „vakcínová diplomacia“. Čína je však známa aj svojimi propagandistickými kampaňami, intenzívnou cenzúrou zahraničných aj domácich správ a digitálneho priestoru, a tiež dezinformačnou sieťou. Iba v priebehu posledných dní sa na povrch dostalo niekoľko informácií, ktoré ukazujú, aká rozsiahla čínska „diplomacia“ skutočne je.

Výhody pre domáce firmy

Fungovanie západných firiem v Číne je podmienené miestnymi politickými náladami a pravidlami. Je tu taktiež riziko, že tu bude zahraničným spoločnostiam zakázané podnikanie, ak sa čínska vláda rozhodne, že je to v jej záujme. O tom sa presvedčila aj švédska spoločnosť Ericsson, ktorej bolo oznámené, že jej fungovanie v Číne bude možno značne oklieštené novými podmienkami. Konflikt medzi Čínou a firmou Ericsson spôsobilo švédske rozhodnutie vylúčiť Huawei a iné čínske spoločnosti z výstavby 5G sietí vo Švédsku. Peking toto rozhodnutie pokladá za pokrytecké a neférové – najmä ak chce Ericsson naďalej nerušene pôsobiť a zarábať na čínskom trhu.

S čínskymi obchodnými podmienkami sa oboznámila aj spoločnosť Apple. Kontroverziu vyvolal najmä spôsob ukladania osobných informácií čínskych užívateľov využívajúcich ich produkty. V dátovom centre v čínskom Guijangu sa mali podľa výkonného riaditeľa Apple Tima Cooka bezpečne ukladať informácie o užívateľoch bez rizika ich zneužitia. Ako sa však ukázalo, Apple musel v tomto ustúpiť čínskej vláde, ktorá dostala neobmedzený prístup k databázam šifrovaných informácií – ako aj kľúč ich odšifrovaniu. Čínski pracovníci tak efektívne získali prístup k osobným údajom a príspevkom, vrátane e-mailových adries, dokumentov, kontraktov a fotografií miliónov užívateľov.

V mojom dome nie…

Obvinenia z podľahnutia čínskemu tlaku a nespravodlivého konania v prospech Pekingu zasiahli aj spoločnosť Microsoft. Vlna kritiky sa zniesla najmä na rozhodnutie ich platformy LinkedIn cenzurovať obsah bývalého anglického žurnalistu Petera Humphreyho, v ktorom označoval Čínu za represívnu diktatúru. Nejedná sa o prvú kauzu ohľadom cenzúry na LinkedIn – už v minulosti boli zablokované nielen Humphreyho príspevky, ale aj profil pracovníčky medzinárodnej nevládnej organizácie Human Rights Watch. 

Čínska vláda už v tomto roku dokonca LinkedIn za nedostatok cenzúry „pochybného politického obsahu“ pokutovala. LinkedIn je jednou z mála zahraničných sociálnych platforiem, ktorým je dovolené operovať na čínskej pôde – obnáša to však mnoho podmienok. Cenzúra obsahu zahraničných používateľov vyvoláva obavy z toho, že postupne dôjde ku globálnej cenzúre obsahu kritizujúceho čínsky režim.

… v tvojom áno

Peking výrazne navýšil aj rozpočet alokovaný na svoju zahraničnú propagandu a ovplyvňovanie verejnej mienky. Obrovský nárast financovania ich zahraničných agentov vyšiel na povrch potom, ako niekoľko čínskych spoločností pristúpilo k podmienkam amerického Zákona o registrácii zahraničných agentov (FARA). FARA vyžaduje, aby sa osoby alebo spoločnosti zastupujúce záujmy iných štátov zaregistrovali ako oficiálni zahraniční agenti a pravidelne poskytovali správy o ich aktivitách na území USA a ich financovaní zo zahraničia. 

Najnovšia správa ukazuje, že iba za posledný rok sa čínsky rozpočet pre svojich agentov v USA 5-násobne navýšil – z približne 10 miliónov až na 64 miliónov dolárov. Čínski agenti pomáhajú šíriť nielen pro-štátnu propagandu, ale aj rozsiahle dezinformačné kampane. Títo agenti zohrali nezanedbateľnú úlohu pri šírení masových poplašných správ ohľadom pandémie koronavírusu a údajných plánov vlády uzavrieť celú krajinu, ktoré v polovici marca obehli USA.

Dôležitým nástrojom čínskej zahraničnej propagandy sa stali aj vakcíny, ktoré Čína poskytuje zadarmo alebo za „prijateľnú cenu“ chudobnejším krajinám v Afrike a Ázii. Hoci čínska vláda vyhlasuje, že koná z altruistických dôvodov a snaží sa byť iba „dobrým susedom“, otvorene obviňuje svojich rivalov – Indiu a USA – z egoizmu a oportunizmu, keď si ponechávajú vakcíny pre seba a preferujú očkovanie svojich vlastných občanov. Čínska vláda sa vyjadrila, že „priateľ v núdzi je skutočným priateľom,“ čím sa priamo snaží narušiť vzťahy odberateľov vakcín s Indiou a USA podporiť tak svoj plán na masívne očkovanie vo svete.