Rusko má zaočkované iba 4 % populácie, napriek tomu už plánuje vakcínový turizmus

Ruské mestá a regióny hlásia akútne nedostatky vakcín a počet zoačkovaných Rusov sa stále drží na 4 %, teda ďaleko za priemerom v EÚ, ale aj Británie a USA. Aj napriek tomu už ale Rusko začína s plánovaním vakcínového turizmu.

Obrázok: Flickr.

Očkovanie Sputnikom priamo v Rusku! Kto sa pridá?“ pýtal sa príspevok, ktorý zdieľal oficiálny twitterový a facebookový účet ruskej vakcíny Sputnik V.

Príspevok tiež dodal, že tí, ktorí Sputnik „sledujú na sociálnych sieťach, dostanú ako prví šancu nechať sa zaočkovať #VakcínouSputnik priamo v Rusku“.  Celý program by sa mal vraj „spustiť už v júli“.

Nápadu sa rýchlo chytila nórska cestovná kancelária World Visitor, ktorá ponúka štvordňové výlety spájajúce prehliadku pamiatok s očkovaním vakcínou Sputnik priamo v Rusku. Podobné zájazdy chce zaradiť do ponuky takisto talianska cestovka EurAsian Travel.

Očkovacie zájazdy už plánuje aj Ruský národný front, koalícia politických organizácií založená a vedená prezidentom Putinom. Na programe sú najskôr zájazdy pre ruských občanov žijúcich v zahraničí, neskôr sa však ráta aj s občanmi iných štátov. Podľa koordinátora Ruského národného frontu Valery Groyukhanova organizácia aktuálne pomáha so sprostredkovaním očkovania napríklad ruským občanom z Nemecka.

Doma vakcíny chýbajú, pre turistov je ich ale dostatok?

Rusko začína vakcínový turizmus plánovať v čase, kedy očkovanie domáceho obyvateľstva postupuje stále veľmi pomaly a čelí neustálym logistickým problémom. Zo 144 miliónov Rusov bolo doposiaľ zaočkovaných necelých 6 miliónov, čo sa rovná približne 4 % populácie. Rusko tak v porovnaní s USA (37 %), Britániou (48 %) či priemerom EÚ (15 %) stále zaostáva, aj napriek tomu, že začalo očkovať o štyri mesiace skôr. Vláda pritom chce do konca leta zaočkovať takmer 70 miliónov obyvateľov.

Ruské štátne médiá často poukazujú na rýchlosť očkovania v hlavnom meste. Najnovšia správa zo 14. apríla uvádza, že v Moskve sa podarilo zaočkovať už takmer milión obyvateľov. Tieto počty ale nedávajú do kontextu – v Moskve žije vyše 12 miliónov ľudí, milión zaočkovaných teda nie je ani desatina zo všetkých Moskovčanov.

Ďaleko horšia je však situácia v odľahlejších regiónoch, o ktorých pro-kremeľské médiá informujú len zriedka. V oblasti západoruskej Penze majú napríklad k dispozícii len tritisíc dávok vakcín. V regióne pritom žije viac než milión ľudí.

Prvého marca som sa zaregistrovala, ale pred pár dňami mi zatelefonovali a povedali, že moja registrácia sa ruší, pretože nie sú vakcíny. Kedy budú, to nikto nevie,“ povedala jedna z obyvateliek mesta. Pridal sa k nej aj muž, ktorý sa čudoval, prečo sa vakcíny posielajú do zahraničia, keď v Rusku chýbajú.

Podobne tomu je aj v miliónovej Samare, v ktorej v marci kvôli nedostatku vakcín očkovala iba jedna nemocnica. V Komijsku, Karelsku, Murmanskej a Volgogradskej oblasti a ďalších regiónoch museli v marci očkovanie úplne pozastaviť.

Mediálna kampaň na prvom mieste

Kremeľ síce pravidelne vyhlasuje, že domáce obyvateľstvo má v očkovaní prednosť, stále novými vývozmi Sputniku aj mediálnou kampaňou ale cieli na zahraničie. Už mesiace štátne médiá, a napríklad aj Ruská ambasáda u nás na Slovensku, pravidelne oznamujú, kde všade vo svete už dodávky Sputniku V pristáli.

Na rozdiel od agresívneho marketingu Sputniku miereného na zahraničné publikum, má domáca kampaň v Rusku ďaleko skromnejší charakter. Spočíva prevažne v niekoľkých billboardoch a plagátoch s fotkami lekárov, ktorí vyzývajú obyvateľov, aby sa dali zaočkovať.

Kremeľ má pritom pod kontrolou veľký počet médií, cez ktoré by mohol vakcinačnú kampaň efektívne spropagovať. Sám prezident Putin tiež nevyužil šancu povzbudiť Rusov k očkovaniu tým, že sa, na rozdiel od iných svetových lídrov, odmietol dať zaočkovať verejne. Zviditeľnenie vakcíny v krajine by ale malo byť prioritou, najmä vzhľadom k nízkej dôvere ruského obyvateľstva. Sputniku podľa výskumného centra Levada neverí až 60 % Rusov.

Prešlapy Kremľa v zahraničí

Dôvere vo vakcínu nepomáhajú ani prešľapy s exportom do zahraničia. Príkladom môže byť aj Slovensko. Spočiatku bol dovoz vakcín k nám Ruskom využívaný ako isté víťazstvo, keďže by Slovensko ako druhá krajina v rámci EÚ začalo Sputnik používať bez schválenia Európskej liekovej agentúry (EMA).

Neskôr sa ale celá situácia otočila a vakcínu a jej schvaľovanie sprevádzajú neustále kontroverzie. Sputnik sa na Slovensku stále nepoužíva, Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) zistil, že sa šarža dovezených dávok nezhoduje s tými z často skloňovanej štúdie magazínu Lancet a najnovšie Prezidentský palác informoval o ruskom zavádzaní ohľadom dôvodu, prečo má Slovensko nakúpené vakcíny vrátiť späť do Ruska.

Študentka bakalárskeho stupňa Medzinárodných vzťahov a magisterského stupňa Prekladateľstva a tlmočníctva anglického jazyka na Masarykovej univerzite v Brne | Zaujíma sa najmä o históriu a aktuálne politické dianie v anglofónnych krajinách, ako aj o politické a lingvistické aspekty propagandy a jej nástrojov. Kontakt: nikoleta.nemeckayova@infosecurity.sk