Portály ProPublica a The Washington Post spoločne analyzovali príspevky tisícok verejných skupín s politickou tématikou na sociálnej sieti Facebook. Zistili, že v období medzi voľbami amerického prezidenta (3. novembra 2019) a útokom na kapitol (6. januára 2020) na nich pribudlo viac ako 650-tisíc príspevkov, ktoré spochybňovali legitimitu výsledkov volieb. V priemere ich teda každodenne bolo okolo 10-tisíc.
Nejedná sa však o celé číslo, keďže výskumníci nezarátali komentáre alebo príspevky zverejnené na osobných profiloch či v súkromných skupinách. Presne spočítať celkový počet takýchto príspevkov by dokázal iba samotný Facebook.
Príspevky pritom obsahovali rôzne správy a výzvy: od bojkotovania výsledku volieb cez slová o občianskej vojne a strieľaní zradcov až po obrázky znázorňujúce šibenice. Taktiež boli menované konkrétny osoby, ktoré mali byť uväznené z dôvodu (vlasti)zrady.
Napriek vysokým číslam podobných príspevkov na sociálnej sieti, spoločnosť Meta (predtým známa ako Facebook) odmieta prebrať časť zodpovednosti za útok na Kapitol. Hoci v období medzi voľbami a 6. januárom dokázateľne poľavila v odstraňovaní skupín so škodlivým či nenávistným obsahom.
Facebook a dezinformácie
Pred časom však podľa interných dokumentov aj sám Facebook priznal, že algoritmy stránky zdanlivo podporujú kontroverzný obsah. Bývalá pracovníčka sociálnej siete Frances Haughen potvrdila, že tímy kontrolujúce nenávistné príspevky neboli dostatočne financované. Platforma teda nerobila dosť, aby šírenie nenávistných a nebezpečných správ zastavila.
Pracovníci sociálnej siete nedokázali adekvátne reagovať na lavínu pribúdajúcich príspevkov. Nejednoznačnosť pravidiel, nedostatok zamestnancov a stagnujúca infraštruktúra proti dezinformáciám na platforme teda spôsobovala chaos.
Tieto skutočnosti neznamenajú, že Facebook je hlavným strojcom nepokojov. Je však nutné dodať, že jeho chabá reakcia prispela k šíreniu klamlivých informácií.
Republikáni vs Demokrati
Udalosti zo 6. januára v spoločnosti rezonujú dodnes. Nie všetci však zastávajú názor, že sa jednalo o „útok“ alebo „povstanie“. Americký prezident Joe Biden pripísal vinu za nepokoje predošlému prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Súčasný prezident označil útok na Kapitol za útok na demokraciu samotnú.
Veľké množstvo Republikánov sa však snaží navodiť dojem, že sa nič významné nestalo. Tvrdia, že opisy vtrhnutia do budovy Kongresu sú prehnané alebo sa tieto udalosti dajú porovnať s bežnou návštevou turistov. Ich snahou je teda zľahčiť celú situáciu, pri ktorej bolo zranených okolo 150 členov policajného zboru a na následky ktorých prišlo o život desať ľudí.
Aj v radoch republikánskych politikov sa však našli takí, ktorí útok odsudzujú. Napríklad Mitch McConnell, senátor štátu Kentucky, obvinil Donalda Trumpa z provokácie davu, ktorý násilne vtrhol do budovy Kongresu.
Senátor pre štát Texas Ted Cruz označil útok prívlastkom „teroristický“. Neskôr, keď bol konfrontovaný moderátorom Fox News Tuckerom Carlsonom s otázkou, prečo klame keď sa o teroristov nejednalo, však začal Cruz toto označenie zľahčovať. Spomínaný moderátor taktiež podporuje naratív, že Demokrati o nepokojoch zveličujú.
Ozvena nepokojov
Dalo by sa povedať, že útok na budovu Kapitolu znamenal prekročenie istej pomyselnej hranice. Výsledky volieb amerického prezidenta z roku 2020 boli napádané ešte pred samotným súčtom hlasov a ich výsledok nebol rešpektovaný všetkými. A to aj napriek tomu, že pochybnosti boli vyvrátené.
Zanechalo to však stopy, ktoré Spojené štáty pociťujú aj v súčasnosti. Mnohí Republikáni dodnes tvrdia, že víťazstvo v posledných voľbách im bolo ukradnuté a ani rok od incidentu svoju rétoriku nezmiernili.
Rastúce nepokoje si všimla aj organizácia Freedom House, ktorá mapuje stav demokracie a slobody vo svete. Spojené štáty v tomto indexe klesli o niekoľko priečok z dôvodu problémov s rasovou diskrimináciou alebo rastúcim extrémizmom v dôsledku intenzívnejšej politickej polarizácie spoločnosti.
Európska únia predložila návrh o Akte o digitálnych službách (Digital Services Act), ktorý má platformy, ako napr. Facebook, viesť k zodpovednosti. V dôsledku sa má zvýšiť transparentnosť, ochrana spotrebiteľov/užívateľov, dodržiavanie vlastných pravidiel a odstraňovanie nezákonného obsahu. Cieľom je teda aj zamedzenie šírenia škodlivého alebo nebezpečného obsahu.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
