Autori: Katarína Drevená, Štefan Ižák
Predvolebná kampaň na Slovensku skončila, ľudia si zvolili svojich zástupcov do parlamentu, z ktorých sa vyformovala nová vládna koalícia. Politické sily sa preskupili, ale prokremeľská propaganda sa rôznymi kanálmi na Slovensku šíri aj naďalej. Najbližšie roky ukážu, či nová vládna garnitúra bude proti tejto propagande bojovať, nerobiť nič, alebo ju bude sama šíriť. Zloženie vládnej koalície o niečom môže napovedať.
Nová vláda prináša aj nový prístup ku konfliktu na Ukrajine, ktorý sa už prejavuje na domácej aj zahraničnej úrovni. V takejto atmosfére bude narastať úloha občianskej spoločnosti, ktorá vo svojich aktivitách proti šíreniu prokremeľskej vojnovej propagande môže ostať osamotená. Napovedajú tomu aj vyjadrenia nových vládnych predstaviteľov na adresu médií a mimovládnych organizácií.
Ficov prvý samit EÚ po znovuzvolení: Dobré správy pre Rusko
Robertovi Ficovi sa po víťazstve v parlamentných voľbách, ktoré sa konali 30. septembra podarilo s pomocou strán Hlas-SD a SNS zložiť štvrtú vládu, v ktorej je premiérom. Proces skladania vlády stihol prebehnúť do 25. októbra, keď sa v Bruseli začal dvojdňový samit EÚ. Na tento samit tak Fico odcestoval ako čerstvý premiér pripravený dokázať, že svoje predvolebné sľuby o „suverénnom“ prístupe k Ukrajine, myslel vážne.
Novinky zo samitu publikoval Fico na svojom facebookovom profile. Dôležitých z pohľadu slovenského prístupu k ruskej agresii na Ukrajine bolo viacero jeho vyjadrení. Fico podľa vlastných slov oboznámil ostatných lídrov členských krajín a predsedníčku Európskej komisie (EK) Ursulu von der Leyenovú o tom, že Slovensko už nebude vojensky pomáhať napadnutej Ukrajine.
Hoci zastavenie vojenskej pomoci Ukrajine bolo jedno z kľúčových bodov Ficovej predvolebnej rétoriky, web eREPORT napísal: „Fico šokoval Ursulu Von der Leyenovú: Už nebudeme vojensky podporovať Ukrajinu!“ Ťažko hodnotiť, ako veľmi bola predsedníčka EK šokovaná, ale ak sledovala vyjadrenia Roberta Fica, tak pravdepodobne vedela, čo čakať.
Fico spolu s Orbánom na samite nateraz zablokovali prijatie finančnej schémy pre Ukrajinu vo výške 50 miliárd eur na roky 2024-2027. O detailoch schémy sa tak ešte bude musieť rokovať. Tento balík finančnej pomoci by mal Ukrajine pomôcť vyrovnávať sa s ekonomickými následkami vojny a pokryť výdavky na bežné fungovanie štátu. Vo svojom príspevku Fico hovoril o podmienkach, za akých je ochotný tento balík podporiť a potvrdil, že k jeho pôvodnej verzii mal výhrady.
Pri svojom zdôvodnení Fico neprepásol príležitosť vykresliť Ukrajinu negatívne: „Ukrajina patrí medzi najskorumpovanejšie krajiny na svete a jej brutálnu finančnú podporu podmieňujeme garanciami, že európske peniaze (vrátane slovenských) nebudú spreneverené a že časť z týchto zdrojov bude použitá na obnovu slovenskej infraštruktúry v prihraničných oblastiach a na podporu slovenských firiem pri obnove Ukrajiny.“
Podľa indexu vnímania korupcie od Transparency International za rok 2022 je Ukrajina na 116 mieste zo 180 krajín, a to so ziskom 33 bodov zo 100. Oproti roku 2021 si Ukrajina vylepšila postavenie o jedno miesto a jeden bod. Celkový trend na Ukrajine je pozitívny, hoci progres je pomalý. Od roku 2013 si Ukrajina v tomto indexe polepšila o 8 bodov a o 28 miest v rebríčku. Ukazuje sa, že Ukrajina má veľké problémy s korupciou, je však diskutabilné, či o nej naozaj môžeme hovoriť ako o jednej z najskorumpovanejších krajín na svete ako to tvrdí Fico. Ten navyše úplne ignoruje trend pozitívnych zmien na Ukrajine.
Slovensku v roku 2022 v tomto indexe patrilo 49. miesto s 53 bodmi. Počas vlád SMER-SSD v období 2012-2020 Slovensko v tejto oblasti skôr stagnovalo (46 bodov v 2012, 51 v rokoch 2015 a 2016 a 49 v 2020).
Ešte horšie je na tom Ficov partner Orbán, s ktorým danú finančnú schému zablokoval. Maďarsko získalo v roku 2012 v indexe vnímania korupcie 55 bodov, ale od vtedy zaznamenalo klesajúci trend až na súčasnú hodnotu 42 bodov. Zo 46. miesta sa Maďarsko prepadlo na 77. V prípade nášho južného suseda bol však Fico proti tomu, aby EÚ pozastavila tok eurofondov do krajiny a zhoršujúci stav korupcie v Maďarsku mu neprekážal.
eREPORT zopakoval Ficove argumenty o ukrajinskej korupcii a Orbánove vyjadrenia o tom, že finančná pomoc Ukrajine nefunguje. eREPORT ďalej označil predstaviteľov EÚ za „hlupákov“, ktorí rozdávajú peniaze občanov Únie, a Ukrajinu za „bezodnú studňu“. Zároveň kritizoval prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského za to, že žiada od partnerov vojenskú a finančnú podporu.
Autor sa snažil navodiť dojem, že finančná pomoc Kyjevu je pre obyvateľov EÚ zbytočná investícia. Je to pritom Ukrajina, ktorá momentálne prináša najväčšie obete v snahe zastaviť expanziu Ruska ďalej do Európy. Investícia do Ukrajiny je tak investíciou aj do bezpečnosti Slovenska a EÚ, pretože zadržiava agresívny štát ďalej od slovenských hraníc.
Dokazujú to aj prepočty organizácie Globsec. Náklady Poľska, Slovenska, Maďarska a Rumunska na finančnú, humanitárnu a vojenskú pomoc (5,2 miliardy eur) sú v súčasnosti deväťkrát menšie ako by boli náklady, ktoré by pre dané krajiny vznikli v prípade ruského víťazstva na Ukrajine (44,2 miliardy).
K téme finančnej pomoci Ukrajine sa vyjadril aj web InfoVojna, ktorý tiež zdieľal Ficove slová. Druhú polovicu textu tvorili vyjadrenia Viktora Orbána. InfoVojna reprodukovala napríklad slová o tom, že Maďarsko už nechce a nemôže podporovať Ukrajinu alebo že stratégia EÚ, s ktorou k vojne pristúpila, bola zlá. EÚ vraj povzbudila Ukrajinu, aby začala otvorenú vojnu a poskytla jej financie a vojenské vybavenie.
Veci je však potrebné dať na pravú mieru. Otvorenú vojnu začal na Ukrajine Vladimir Putin, čím sa ani netají, akurát ju nazýva „špeciálna vojenská operácia“. Je to Rusko, ktoré na Ukrajine masakruje civilistov a ničí mestá a dediny. Ukrajina Rusko nenapadla a nebojuje sa na ruskom území. Vojna začala už v roku 2014, keď Rusko rozpútalo konflikt na východnej Ukrajine pomocou svojich tajných služieb a neskôr s podporou vlastnej armády.
Európski socialisti majú „vydierať“ dnes už slovenskú vládnu koalíciu
Strana európskych socialistov (PES) pozastavila stranám SMER-SSD a Hlas-SD ich členstvo. V oficiálnej tlačovej správe sa písalo: „K tomuto kroku sme pristúpili v nadväznosti na jasný odklon od hodnôt PES, ktorý prejavil líder Smeru-SD Robert Fico. A navyše v dôsledku obáv, ktoré sa objavili po ohlásení vládnej koalície Smeru-SD, Hlasu-SD a radikálnej pravicovej strany (SNS).“ Medzi hodnoty, od ktorých sa strany odklonili, patrí tiež kritika vojenskej pomoci Ukrajine či nepriateľská rétorika týkajúca sa migrantov a marginalizovaných komunít.
Toto rozhodnutie sa v slovenskom informačnom prostredí nezaobišlo bez výraznej negatívnej odozvy zo strany súčasných koaličných strán, ich reprezentantov, ale aj ďalších aktérov.
Podľa premiéra a predsedu strany SMER-SSD Roberta Fica európski socialisti týmto spôsobom trestajú stranu za úspech a za to, že nechce vytvoriť koalíciu s „bláznami a ideologickými pomätencami“. Vo videopríspevku tvrdil, že strana SNS nemá s krajnou pravicou nič spoločné a spochybňoval aj ostatné dôvody na pozastavenie členstva. Tvrdil napríklad, že strana nikdy nevystupovala voči LGBTI+ ľuďom v zlom. Jediné voči čomu sa SMER-SSD údajne vymedzuje je, aby sa „rodová ideológia“ vkrádala do škôl a učila malé deti, že zmena pohlavia je prirodzená, jednoduchá či dokonca vítaná vec a že je normálne, ak je muž tehotný.
Fico ďalej tvrdil, že jeho strana nemá proruské názory, ale údajne iba zastáva mier. SMER-SSD má zároveň odmietať „politiku jediného správneho názoru“. V rámci obhajoby svojich „nie proruských názorov“ Fico zopakoval mnohokrát vyvrátené tvrdenia Kremľa, že korene vojny siahajú do roku 2014, keď „ukrajinskí fašisti vraždili obyvateľov ruskej národnosti“.
Podľa Eduarda Chmelára je správanie európskych socialistov „účelové a neférové“. Uviedol tiež, že za ním vidí „predovšetkým agresívny nátlak na Petra Pellegriniho, aby si to ešte rozmyslel a zmenil koaličného partnera“.
Reprezentantov SNS pobúrilo predovšetkým označenie ich strany za radikálnu krajnú pravicu. Podľa SNS ide o „výplod Strany európskych socialistov, ktorá sa snaží na základe umelej nálepky podsunúť verejnosti obyčajnú nenávisť“.
Europoslanec Miroslav Radačovský sa taktiež zastal členov a predstaviteľov SNS, ktorí „extrémistami ani pravicovými radikálmi neboli“. Podľa Radačovského ide o „nelogické“ rozhodnutie. Predsedu SNS Andreja Danka napríklad obhajoval, že sa „dehonestujúco ani nenávistne nevyjadroval o osobách inej sexuálnej orientácie, o Rómoch, ani iných národoch a národnostiach“.
Ako sme však už informovali, Danko a jeho strana niekoľkokrát použili škodlivú terminológiu proti LGBTI+ ľuďom, porovnávali to s pedofíliou, pokusy o zrovnoprávnenie prezentovali ako „gender ideológiu“ importovanú zo Západu, problematicky sa vyjadrovali o migrantoch, iných národoch a národnostiach alebo opakovane šírili proruské sentimenty namierené aj proti Ukrajine.
Rozhodnutie PES sa nezaobišlo ani bez útokov na EÚ. Poslanec SMER-SSD Marián Kéry prisľúbil, že „sa končia časy, keď Slovensko v Bruseli submisívne presadzovalo európsku politiku, keď sme boli len poslušnými vykonávačmi krokov Nemecka alebo Francúzska“. Podľa europoslankyne za stranu SMER-SSD to pre Slovensko údajne neznamená nič, iba to, že na našom čele nestoja „politici, ktorí sa nepoklonkujú a nedoprosujú, stoja za svojou krajinou a jej suverénnymi hodnotami“.
S Beňovej tvrdením však nesúhlasia napríklad europoslanci Vladimír Bilčík či Peter Pollák. Podľa Bilčíka týmto krokom európskych socialistov prišiel SMER-SSD zásadným spôsobom o vplyv v Európskom parlamente. Pollák dodal, že to „poškodí záujmy Slovenska“, keďže pre Fica bude omnoho náročnejšie vyrokovať niečo pre krajinu. Pripomenul tiež, že jednotlivé frakcie napríklad koordinujú svoje postupy pred summitmi, z čoho budú teraz slovenské vládne strany vylúčené.
Útoky a nenávistná rétorika voči mimovládnym organizáciám a médiám
Dôležitou súčasťou predvolebnej kampane boli útoky na mimovládne organizácie a médiá, čo sa premietlo aj do prvého povolebného mesiaca. Úsilie diskreditovať tieto subjekty sa v októbri ešte zintenzívnilo.
Premiér a predseda strany SMER-SSD Robert Fico na úvod svojho vládnutia deklaroval, že „skončila éra, kedy v tejto krajine vládli mimovládne organizácie“. Ďalej uviedol, že má v pláne použiť „americký zákon“, vďaka ktorému by mimovládne organizácie, ktoré sú financované zo zahraničia, museli byť označené za „zahraničných agentov“.
Aj keď konkrétne kroky, ako by mala potenciálna nová legislatíva vyzerať zatiaľ nepoznáme, Fico v skutočnosti nevyzdvihuje americký zákon, ale ten ruský. USA zaviedli zákon o zahraničných agentoch (FARA) v roku 1938 v snahe brániť sa nacistickej propagande. Dnes zákon slúži na podporenie transparentnosti a úradom sa kvôli nemu musia registrovať organizácie venujúce sa špecifickým aktivitám v priamom záujme inej zahraničnej vlády. V registri tak nájdeme napríklad České centrum v New Yorku, ktorého úlohou je prezentovať českú kultúru v USA. FARA nie je namierená voči mimovládnym organizáciám (tvoria približne 5 % registra) a subjekty po registrácii nie sú nálepkované ako „zahraniční agenti“.
Z toho, čo Fico zatiaľ deklaroval, sa dá usúdiť, že si želá zákon, ktorý by nútil mimovládne organizácie financované zo zahraničia nosiť nálepku „zahraničný agent“. Takéto praktiky sú typické pre autoritárske krajiny ako Rusko, ale aj Venezuela či Nikaragua. Mimovládne organizácie na Slovensku pritom už dnes musia byť registrované na Ministerstve vnútra SR, sú riadne kontrolované a musia spĺňať prísne podmienky.
To však neprekáža mnohým politickým aj nepolitickým aktérom, ktorí aj tak útočia na mimovládne organizácie, a to bez žiadnych dôkazov alebo na základe zavádzajúcich informácií. V informačnom priestore sa na mimovládny sektor počas októbra často objavovali označenia „Sorosove mimovládky“, ktoré údajne „okrádajú štát“ a mali by byť „hnané rezkým krokom zo Slovenska“.
Mimoriadne aktívni boli v tomto smere aj kandidáti za strán SNS a Republika. Tomáš Taraba z klubu SNS, ktorý je zároveň aj novým ministrom životného prostredia, po podpise koaličnej zmluvy napríklad napísal: „Časy kedy mimovládky skladali vládu a politici im zobali z ruky, sa dnešným dňom na Slovensku skončili!“ Ide podľa neho o hlavný odkaz tejto koalície. V ďalšom príspevku Taraba zase uviedol: „Politické mimovládky už kvília na všetky strany. Boja sa, že konečne Slovák a jeho záujmy budú na prvom mieste.“ Tým naznačil, že mimovládne organizácie konajú proti slovenským záujmom.
Taraba tiež tvrdil, že mimovládne organizácie doteraz „hojne finančne benefitovali na systéme“. S tým sa stotožnil aj Marek Géci kandidujúci za stranu Republika, keď uviedol: „Nastrčené politické mimovládky, ktoré sa montujú do politiky a ešte vyciciavajú štátny rozpočet, treba konečne prestať financovať! Slovensko nemôže riadiť partia mimovládok!“ V ďalšom príspevku zase tvrdil, že mimovládne organizácie nerešpektujú výsledky volieb tým, že protestujú proti vymenovaniu niektorých ministrov. Géci však zabúda, že Slováci a Slovenky si však v slobodných voľbách nevolili ministrov, ale poslancov, a takéto vyjadrenie nesúhlasu je legitímne v každej demokratickej spoločnosti.
Zaujímavosťou je, že Géci sa pustil aj do nového ministra školstva Tomáša Druckera, ktorý uviedol, že sa chce naplno venovať školstvu a nie vytváraniu problémov, ktoré tam nie sú. Za takýto vymyslený problém označil strašenie mimovládnymi organizáciami, ktoré údajne prinášajú ideológiu do škôl. Géci preto napísal: „Drucker sa ukazuje ako prvý problém vo Ficovej vláde a dúfam, že to bude krátky proces…Pre Druckera nie sú mimovládky v školstve žiaden problém! To teda sú a pred voľbami sme na to poukazovali!“
Informačný priestor na Slovensku nebol posledný mesiac však len plný útokov na mimovládne organizácie, ale aj médiá. Označované boli za neobjektívne a že spolu s „pofidérnymi“ mimovládnymi organizáciami „kádrujú, špinia a manipulujú verejnosť“.
Strana SMER-SSD na svojom facebookovom profile napísala: „Liberálno-progresívne médiá majú vo všetkom jasno. Len oni rozhodujú, kto je demokrat, nie voliči vo voľbách. Len oni chcú rozhodovať, kto môže ísť na niektorú z pozícií, a nie strana, ktorá uspela a dostala mandát od ľudí. Len oni si dovoľujú prekračovať hranice vecnosti, dehumanizovať iných, a ešte potom útočia na tých ostatných, že to oni sú tí, ktorí rozširujú nepravdy (či moderne hoaxy) a najmä nenávisť.“
Veľkou aktivitou v útokoch na médiá sa počas októbra vyznačoval aj Eduard Chmelár. Médiá podľa neho „vytvárajú alternatívnu realitu“, šíria „nepríčetné hlúposti a klamstvá“ a len „špinia, koľko vládzu“. V inom príspevku demokraticky sa tváriaci Chmelár uviedol: „Naozaj sa už treba vážne začať zaoberať otázkou, ako donútiť médiá, aby si seriózne plnili svoje informačné povinnosti a nezavádzali ľudí.“Diskreditácia médií sa navyše neodohráva len v online, ale aj v offline priestore. Strana SNS napríklad nepustila na svoju tlačovú konferenciu zástupcov denníkov Aktuality.sk, Denník N a SME. Niektorí politici vládnej koalície tiež avizovali, že nebudú poskytovať informácie tradičným médiám, ale len tým „alternatívnym“. Náznaky, že by to tak skutočne mohlo byť, sa už prejavujú. Napríklad, prvý web, ktorý prišiel s niektorými dôležitými informáciami ohľadne zostavovania vlády, bol portál širiaci problematický obsah Hlavné správy.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
