Čoraz viac ľudí čerpá informácie zo sociálnych sietí. Nevyhnutná je vyššia mediálna gramotnosť

Mladí ľudia na Slovensku aj v zahraničí opúšťajú tradičné médiá a informácie o dôležitých témach získavajú stále viac zo sociálnych sietí. Vzdelávanie v oblasti mediálnej gramotnosti bude dôležitejšie než kedykoľvek predtým.

Sociálne siete sa počas uplynulých dvoch dekád stali neoddeliteľnou súčasťou našich každodenných životov. Využívame ich na komunikáciu s blízkymi, zdieľanie významných udalostí či sledovanie obľúbených celebrít. Okrem toho sa však najmä pre mladšie generácie stávajú primárnym zdrojom informácií. Mediálna gramotnosť je preto dôležitejšia ako nikdy predtým.

Cieliť treba najmä na mladých ľudí

Portál The New York Times nedávno priniesol príbeh o francúzskom youtuberovi Hugovi Traversovi. Ten je na platforme známy pod prezývkou HugoDécrypte. Mladý absolvent prestížnej parížskej univerzity Sciences Po sa preslávil svojím kanálom, na ktorom prináša rovesníkom správy o politickej situácii doma aj v zahraničí.

YouTube, na ktorom nazbieral približne 1,6 milióna sledovateľov, však nie jedinou platformou, na ktorej láme rekordy. Na Instagrame sledujú jeho spravodajstvo 2 milióny ľudí, na sieti TikTok je to až 2,4 milióna používateľov.

Hugov úspech prichádza v čase, keď záujem mladých Francúzov o klasické spravodajstvo klesol na najnižšiu úroveň za posledných 20 rokov. Mladí ľudia vo veku 18-24 rokov si taktiež omnoho častejšie než staršie ročníky myslia, že tradiční novinári nerobia dobrú prácu pri overovaní faktov či pokrývaní dôležitých tém.

Tradičné médiá verzus sociálne siete

Situácia na Slovensku sa od tej francúzskej v zásade príliš nelíši. Podľa prieskumu agentúry Focus pre MEMO 98 z januára 2020 sociálne siete primárnym zdrojom informácií o domácej politike až pre 65 % mladých ľudí vo veku 18-24 rokov.

Z prieskumu organizácie Globsec z novembra 2018 vyplynulo, že internet je primárnym zdrojom informácií pre 56 % respondentov v danej vekovej kategórii. Pritom až 88 % z nich uviedlo, že informácie získavajú z Facebooku.

YouTube, Facebook či Twitter sú často využívané tradičnými spravodajskými portálmi, ktoré na platformách zdieľajú svoje články alebo dodatočný obsah. V súčasnosti však narastá počet viac či menej serióznych žurnalistov, ktorí celý svoj obsah sústreďujú na sociálnych sieťach.

Nízke vstupné náklady v kombinácii so stále lacnejšími technológiami umožňujú takmer komukoľvek vytvoriť si vlastnú „redakciu“ či „televízny kanál“.

V mediálnom prostredí pôsobia poctiví žurnalisti aj šarlatáni

Podľa francúzskych odborníkov na médiá je Hugov YouTube kanál príkladom toho, že aj takýto tvorcovia dokážu produkovať seriózny obsah a držať sa pravidiel novinárskej etiky. Na Slovensku však máme skúsenosť aj s odvrátenou stránkou takéhoto formátu spravodajstva na sociálnych sieťach.

Typickým príkladom môže byť krajne pravicový Kulturblog, ktorý drvivú väčšinu svojho obsahu zdieľa a promuje práve na sociálnych sieťach. Stránka Kulturblogu bola prednedávnom z platformy Facebook už po druhýkrát odstránená. Spoločnosť AFP, ktorá pre platformu zabezpečuje fact-checking, totiž Kulturblog označila za extrémistickú organizáciu s napojením na stranu Mariana Kotlebu.

YouTube kanál, ako aj samotný webový portál Kulturblogu však naďalej fungujú a získavajú nových sledovateľov. Zároveň sa celkom úspešne presúvajú na takmer neregulovanú platformu Telegram. 

Ďalším príkladom „alternatívnych“ médií fungujúcich primárne na sociálnych sieťach je internetová televízia TV Slovan. Jej tvorcovia si počas pandémie Covid-19 pozývali do svojich relácií napríklad doktora Jána Lakotu, od ktorého sa pre šírenie nepravdivých informácií o vakcínach a víruse dištancovali jeho kolegovia zo Slovenskej akadémie vied. 

TV Slovan si renomé buduje najmä na tom, že dáva priestor „odborníkom“ s inými než „mainstreamovými názormi“ na dôležité spoločenské témy. Napriek tomu, že sa snaží pôsobiť dojmom tradičnej televízie ponúka priestor falošným autoritám.

Mediálna gramotnosť v boji proti informačnému chaosu

Zjavný trend presúvania sa od tradičných médií k tvorcom na sociálnych sieťach prináša výhody, ale taktiež množstvo výziev. V informačnom prostredí, do ktorého môže vstupovať takmer ktokoľvek, hrozí riziko chaosu a dezorientácie. Podľa odborníkov je práve takéto prostredie najvhodnejšie na šírenie dezinformácií a hoaxov.

Práve z tohto dôvodu je nevyhnutné venovať pozornosť vzdelávaniu v oblasti mediálnej gramotnosti. Vďaka nej sa ľudia dokážu zorientovať v informačnom priestore, kriticky vyhodnotiť ponúkané informácie a overovať si fakty.

Výskum organizácie Člověk v tísni prebiehajúci na českých stredných školách ukázal, že mediálna gramotnosť českých stredoškolákov je na nízkej úrovni a študenti nemajú dostatok znalostí o médiách. Člověk v tísni preto v rámci svojej iniciatívy Jeden svet na školách ponúka stredným školám kurzy mediálneho vzdelávania pre študentov aj vyučujúcich.

Podobne ako u našich susedov, tak aj u nás zostáva vzdelávanie v oblasti mediálnej gramotnosti v rukách mimovládnych organizácií, dobrovoľníkov či iniciatívnych učiteľov. Pre vyriešenie tohto problému je však potrebné systémové riešenie. To by malo zaradiť základy mediálnej výuky do vzdelávacích osnov základných a stredných škôl.

Podľa prieskumu z júna 2019 však považuje približne polovica slovenských učiteľov „alternatívne“ spravodajské portály za dôveryhodný zdroj informácií. Zároveň by ich odporučili aj svojim žiakom. Pre zvládnutie výziev spojených s radikálnou zmenou charakteru a štruktúry informačného prostredia tak bude kľúčové nielen vzdelávanie žiakov, ale aj samotných vyučujúcich.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Je študent bakalárskeho stupňa Bezpečnostných a strategických štúdií a Sociológie na Fakulte sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne. Zaujíma sa o islamský radikalizmus, výskum organizovaného zločinu a autoritárskych režimov. Kontakt: adam.mazuch@infosecurity.sk