V roku 2007 sa estónska vláda rozhodla presunúť sochu vojaka v uniforme Červenej armády postavenú sovietskymi úradmi v hlavnom meste. Socha sa mala premiestniť z centra mesta na vojenský cintorín na okraji.
Ruskojazyčné médiá začali toto rozhodnutie odsudzovať a šíriť nepravdivé správy o tom, že socha a neďaleké sovietske hroby boli zničené. Napätie v spoločnosti viedlo k dvom nocam nepokojov a rabovania v uliciach Tallinu. Dezinformačná kampaň prerástla až do kybernetického útoku.
Prvý závažný kybernetický útok v histórii
Estónske vládne orgány, banky, médiá či podniky boli útokom paralyzované. Počas vyše trojtýždňového obdobia nemohli vykonávať či poskytovať svoje služby v štandardnom režime.
Útoky z roku 2007 pochádzali z ruských IP adries, inštrukcie boli v ruskom jazyku a estónske výzvy na pomoc smerujúce do Moskvy boli ignorované. Kybernetické útoky boli okrem toho sprevádzané nepriateľskou politickou rétorikou ruských predstaviteľov, ekonomickými opatreniami a odmietnutím spolupráce pri vyšetrovaní.
Neexistuje konkrétny dôkaz, že tieto útoky skutočne vykonala ruská vláda. Pod podmienkou anonymity sa však predstaviteľ estónskej vlády vyjadril, že dôkazy naznačujú, že útok „zosnoval Kremeľ“ spolu s ďalšími skupinami.
Ako škodlivé aktivity zmenili Estónsko
Tieto útoky odhalili zraniteľnosť Estónska a slabý level kybernetickej bezpečnosti v krajine. Incident, na druhej strane, predstavoval potrebné precitnutie a slúžil ako impulz na posilnenie obrany voči takýmto útokom. V konečnom dôsledku doviedol Estóncov až k tomu, že sa ich krajina stala lídrom v oblasti kybernetickej bezpečnosti.
Estónsko začalo postupne rozvíjať stratégie kybernetickej bezpečnosti na národnej úrovni. Tie kládli dôraz na ochranu kritickej infraštruktúry a boj proti počítačovej kriminalite. Rozvíjalo sa aj legislatívne zabezpečenie kybernetickej bezpečnosti.
Krajina taktiež začala posilňovať medzinárodnú spoluprácu s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany. Tak sa postupne dostala na čelo vedenia globálnych iniciatív v rámci medzinárodnej kybernetickej bezpečnosti.
Dôraz na cestu vzdelávaním
S cieľom ochrániť sa pred digitálnou agresiou vsadila pobaltská krajina aj na zvyšovanie povedomia u svojich občanov. Vzdelávanie v oblasti mediálnej gramotnosti a rozlišovania kvality informácií je „rovnako dôležité ako matematika, písanie alebo čítanie“, vyjadril sa Siim Kumpas, bývalý poradca estónskej vlády pre strategickú komunikáciu.
Od roku 2010 sa tak v estónskych školách vyučuje mediálna gramotnosť, najmä ako súčasť iných predmetov. Na hodinách matematiky sa žiaci naučia aj to, ako môžu byť štatistické údaje neobjektívne prezentované. Učitelia dejepisu môžu okrem samotnej histórie vysvetľovať, čo znamená pojem vojnová propaganda.
Na stredných školách existuje povinný kurz s názvom „Médiá a ovplyvňovanie“, kde sa študenti učia, ako fungujú sociálne médiá, kto sú to trollovia, či ako rozlišovať medzi spoľahlivými a pochybnými zdrojmi.
Vysoké školy ponúkajú rôzne voliteľné kurzy zamerané na tieto témy. Estónske autority zadávajú školám ciele, ktoré majú splniť, no spôsob ich dosiahnutia ponechávajú na samotné inštitúcie. Výber študijných materiálov a metód je tak na samotných učiteľoch, čo zefektívňuje vyučovací proces.
Staršia populácia a ruské školy ako kritické oblasti
Pre Estónsko avšak v tejto oblasti stále zostáva výzvou vzdelávanie starších ľudí. Estónska vláda sa pokúša zvýšiť ich povedomie prostredníctvom reklám, informačných kampaní či každoročne organizovaného týždňa mediálnej gramotnosti.
Ďalšiu prekážku predstavuje fakt, že stredoškolský kurz zameraný na médiá a manipulovanie nie je povinný na ruských školách v krajine. Rusi, ktorí tvoria 25% populácie Estónska, sa tak s mediálnou gramotnosťou môžu stretnúť len v rámci voliteľných predmetov. Estónske autority pracujú na tom, aby bol spomínaný kurz povinný na všetkých školách, vrátane ruských.
Estónsko – digitálna republika
Hoci má Estónsko len 1,3 milióna obyvateľov, je považované za jednu z digitálne najvyspelejších krajín sveta. Približne 99% verejných služieb sa poskytuje online – od elektronického hlasovania vo voľbách až po platbu daní. Snaha lídrov krajiny naučiť ľudí rozlišovať dezinformácie a byť mediálne gramotní môže byť považovaná za dôležitú súčasť úspešnej estónskej stratégie.
Minulý rok sa táto pobaltská krajina umiestnila na treťom mieste v rebríčku nazvanom „Index mediálnej gramotnosti 2021“. Prvé a druhé miesto patrilo Fínsku a Dánsku. Index hodnotí potenciál odolnosti voči falošným správam v 35 európskych krajinách.
Najvyššie umiestnené krajiny majú vďaka kvalite vzdelávania, slobodným médiám a vysokej dôvere medzi ľuďmi najvyšší potenciál odolávať negatívnym vplyvom dezinformácií. Estónsko má aj podľa viacerých hodnotení jedny z najlepších zručností v oblasti mediálnej gramotnosti.
Pred novembrovými voľbami v USA americkí vojenskí predstavitelia navštívili Estónsko. Ich cieľom bolo lepšie sa oboznámiť s taktikou boja proti ruským kybernetickým operáciám. V posledných rokoch sa tak k boju Estónska pridávajú aj mnohé ďalšie vlády či organizácie, ktoré sa snažia rozširovať povedomie a vzdelávať v tejto oblasti.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
