Vedci z Monash University v austrálskom Melbourne vo svojom výskume informujú, že prejavom pravicového extrémizmu je okrem iného aj mizogýnia. V súvislosti s výsledkami ich bádania preto prichádzajú s pojmom „mizogýnny radikalizmus“.
Austrália čelí zvýšenej popularite manosféry
Dôvod, prečo sa austrálski vedci zaujímajú o túto problematiku, nie je žiadnym prekvapením. Počas posledných mesiacov zaznamenala austrálska verejnosť zvýšený nárast popularity takzvanej manosféry. Ide o webové stránky, diskusné fóra, ale čoraz častejšie aj účty na sociálnych sieťach, ktoré propagujú antifeministické názory a nenávisť voči ženám.
Dnes je asi najznámejším predstaviteľom manosféry Andrew Tate. Bývalý kickboxer a jeho brat Tristan momentálne čelia obvineniu zo znásilnenia, obchodovania s ľuďmi a založenia zločineckej skupiny. Tate je známy prevažne svojimi mizogýnnymi a nenávistnymi prejavmi na sociálnych sieťach, ktoré si získali už 9 milión fanúšikov.
Ako sa ukázalo, zvýšený záujem o manosféru má negatívny dopad na austrálske školstvo. Austrálski pedagógovia prinášajú príbehy, keď sa žiaci na hodinách otvorene prihlásili k nadradenosti mužov alebo povedali, že nenávidia ženy. Vyučujúci a ani samotní rodičia však často nevedia, ako pristupovať k nenávistným myšlienkam svojich detí.
Kde sa berie mizogýnny obsah?
Andrew Kaung, ktorý medzi decembrom 2020 a júnom 2022 pracoval pre TikTok ako analytik pre používateľskú bezpečnosť, pre BBC opísal skúmanie toho, aký obsah ponúkajú algoritmy online platforiem dospievajúcim používateľom. Medzi navrhovaným obsahom nechýbala pornografia ani príspevky propagujúce násilie a mizogýnne názory.
Ani Facebook a Instagram na tom nie sú o nič lepšie. Aj austrálsky Guardian uskutočnil experiment, v ktorom sa snažil zistiť, aké príspevky pre mužské publikum algoritmy uprednostňujú. Novinári si na smartfóne, ktorý mal vymazané akékoľvek predošlé vstupy, vytvorili účet na sociálnych sieťach Facebook a Instagram. Profil fiktívneho Johna Doea bol nastavený tak, aby pôsobil ako účet priemerného 24-ročného muža.
Experiment trval niekoľko mesiacov, počas ktorých novinári pravidelne pozorovali ponúkaný obsah. V prvý deň propagoval Facebook obsah súvisiaci so známymi sitcomami a prehľad najnovších správ z rozličných médií. O deň neskôr začali pribúdať fitness príspevky a na tretí deň sa objavil obsah s náboženskou tematikou, ktorý miestami skĺzal k sexizmu. O tri mesiace neskôr stále dominovali príspevky so sitcomami, ale tentoraz mali výrazný sexistický podtón.
Instagram na druhej strane ponúkal množstvo príspevkov so sporo odetými ženami. Vo väčšine prípadov bol však tento obsah neškodný.
Algoritmy fungujú stereotypne
Kaung vysvetľuje, že pre algoritmy je kľúčové najmä zaujať. Snažia sa ponúkať obsah, ktorý je ako na mieru šitý pre používateľa na základe preferencií, ktoré si zvolí pri vytváraní vlastného účtu. Rovnako sa algoritmus zameriava aj na to, ako používatelia a ich priatelia s daným obsahom interagujú – napríklad koľko času strávili pozeraním podobných príspevkov alebo ich zdieľali, komentovali a podobne. Cieľom je teda prinútiť ľudí, aby na sociálnej sieti strávili čo najviac času.
Problémom však je, že algoritmus nie je vždy schopný rozoznať povahu daného obsahu. Tak sa môže stať, že používateľovi ponúkne aj príspevok, ktorý je škodlivý. Algoritmus sa totiž díva iba na čísla, napríklad na počet interakcií alebo vek sledujúcich.
Podľa TikToku algoritmus platformy nie je informovaný o pohlaví používateľov. Andrew Kaung však upozorňuje, že po tom, ako si používatelia zvolia, aký obsah ich zaujíma, sa stáva, že ich algoritmus automaticky zaradí do škatuliek práve podľa pohlavia.
Doktorka Stephanie Wescottová, ktorá prednáša na Monash University humanitné a spoločenské vedy, kritizuje algoritmy sociálnych sietí. Hovorí, že ponižujú mužov, keď predpokladajú, že sa im bude páčiť práve mizogýnny a násilný obsah.
Miera radikalizmu u mladých ľudí narastá
Profesor Nicholas Carah z University of Queensland upozorňuje, že je potrebné, aby si spoločnosť uvedomila, aké toxické a temné miesto predstavujú sociálne siete pre mladých ľudí, vrátane mladých mužov.
V posledných rokoch totiž dáta získané z rozličných prieskumov ukazujú, že radikalizácia u mladých ľudí rýchlo narastá. Tento negatívny trend sa týka aj Slovenska. Podľa neziskovej organizácie IPčko, zo 184-tisíc krízových komunikácií, ktoré organizácia uskutočnila v roku 2023, bol radikalizmus primárnou témou v 579 prípadoch. V ďalších 1294 prípadoch išlo o sekundárnu tému.
Hoci psychológovia varujú najmä pred radikalizáciou prostredníctvom platforiem, ktoré sú určené na komunikáciu počas hrania online hier, nemožno opomenúť ani sociálne siete ako TikTok alebo Facebook. Pravidelná konzumácia nenávistného obsahu online sa môže skôr či neskôr prejaviť aj v správaní v „offline svete“.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/