Krajne pravicoví politici získavajú čoraz väčšiu popularitu a ich politické strany vyhrávajú voľby nielen v Európe, ale aj vo svete. Témy ako migrácia alebo práva LGBTI+ ľudí sú často nástrojom na získavanie politických bodov pred voľbami, čo vedie k narastajúcej polarizácii a násiliu v online aj offline priestore.
Ako upozorňuje riaditeľka mimovládnej organizácie ILGA-Europe Policy Katrin Hugendubelová, extrémne pravicové strany a hnutia často využívajú tému práv LGBTI+ ľudí ako nástroj na odvádzanie pozornosti od iných spoločenských problémov. „Čoraz častejšie sme, žiaľ, svedkami toho, že existujú antidemokratické a populistické sily, ktoré využívajú LGBTI+ ľudí a ich práva na to, aby ich zatiahli do stredu diskusie,“ povedala Hugendubelová. V dôsledku týchto trendov sa v Európe zvyšuje úroveň homofóbneho násilia. To podľa správy ILGA-Europe z roku 2023 dosiahlo najvyššiu úroveň za posledné desaťročie.
Od nenávistných prejavov k fyzickému násiliu
Nárast násilia spojeného s nenávisťou voči LGBTI+ komunite v Európe sa stáva alarmujúcim trendom. Vo viacerých krajinách bolo v posledných rokoch zaznamenané rekordne vysoké množstvo homofóbnych útokov.
„Videli sme dôkaz, že nenávistné prejavy proti LGBTQ nie sú len slová okrajových vodcov alebo rádoby autokratov, ale skutočný problém s hroznými dôsledkami pre ľudí a komunity,“ povedala výkonná riaditeľka ILGA-Europe Evelyn Paradisová.
Násilie, v nejednom prípade spôsobené nenávistnými prejavmi a dezinformáciami, rástlo v rokoch 2021 a 2022 v niekoľkých európskych krajinách. Vražda dvoch mladých ľudí pred queer barom Tepláreň v Bratislave či útok ozbrojeného muža z júna 2022, ktorý zabil dvoch a zranil viac ako 20 ľudí pred najstarším queer barom v Osle, svedčia o každodenných hrozbách, ktorým ľudia z LGBTI+ komunity čelia. Nárast útokov voči LGBTI+ komunite možno pozorovať aj vo Veľkej Británii. Tam medzi rokmi 2021 a 2022 došlo k zvýšeniu počtu homofóbnych trestných činov o 41 %. Tie transfóbne stúpli o 56 %.
Toto však nie sú jediné prípady. V Taliansku napríklad došlo k sérii útokov, vraždám migrantiek poskytujúcich sexuálne služby alebo samovražde transrodovej ženy po jej prepustení zo zamestnania učiteľky z dôvodu zmeny pohlavia. Podľa analytikov sú tieto incidenty len začiatkom vlny regresie v oblasti práv LGBTI+ komunity, ktorá sa šíri spolu s nástupom krajnej pravice.
Útoky krajnej pravice na LGBTI+ komunitu
Téma práv LGBTI+ osôb je v spoločnosti polarizujúca. Nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí sa často stáva centrom predvolebných kampaní a politických debát. Vládnuca strana SMER-SSD pred poslednými parlamentnými voľbami v septembri 2023 otvorene vystupovala proti rodovej ideológii a odmietala akékoľvek rozšírenie manželstva pre páry rovnakého pohlavia.
Aj napriek teroristickému útoku na Zámockej ulici, pri ktorom zomreli dvaja členovia LGBTI+ komunity, je slovenský parlament plný homofóbnych názorov. Zlepšenie práv týchto ľudí či ich bezpečia väčšinu politikov nezaujíma.
Dezinformačnej kampani zo strany krajne pravicových strán čelia aj transrodoví ľudia v Nemecku. Vášnivé diskusie plné nenávisti a dezinformácií vyvolal najmä zákon o sebaurčení (nem. Selbstbestimmungsgesetz), ktorý by mal transrodovým, intersexuálnym a non-binárnym osobám uľahčiť zmenu pohlavia.
„Za súčasnej vlády nie sú peniaze pre dôchodcov, školy a železnice, ale teraz chcú zaviesť celoštátne poradenské centrá rodovej identity pre všetkých, ktorí nevedia, či sú muži alebo ženy,“ povedala Beatrix von Storchová z pravicovej populistickej strany Alternatíva pre Nemecko (nem. Alternative für Deutschland, AfD).
Podľa expertky na transfóbiu a krajne pravicové hnutia Saschi Krahnkeovej sú podobné útoky „vedomými strategickými rozhodnutiami“ na vytvorenie dezinformačných naratívov a na podporu autoritárskej a národnej agendy. Analýza Európskeho observatória digitálnych médií (EDMO), ktoré združuje overovateľov faktov a akademických výskumníkov v oblasti online dezinformácií, uvádza, že dezinformácie zamerané proti LGBTI+ komunite patria medzi jedny z najčastejšie sa vyskytujúcich typov dezinformácií v rámci celej EÚ.
Podobná situácia prevláda aj v Belgicku, ktoré mnohí považujú za jeden z najprogresívnejších štátov v oblasti práv LGBTI+. Napriek pokroku v právach transrodových ľudí a homosexuálov zaznamenanom v posledných rokoch hrozí, že rastúca popularita krajne pravicových strán môže tento progres spomaliť.
Krajne pravicová ideológia a LGBTI+ dezinformácie
Podľa Európskeho parlamentu sa LGBTI+ jednotlivci stávajú častým cieľom dezinformačných kampaní zo strany zahraničných aktérov, hlavne ruskej vlády. Ich cieľom je rozvrátiť súdržnosť medzi členskými štátmi EÚ.
Nadácia Amadeu Antonio a Else Frenkel-Brunswik Institute (EFBI), ktorý monitoruje protidemokratické postoje, analyzovali krajne pravicové telegramové účty v nemeckej spolkovej republike Sasko. Transrodoví ľudia boli v debatách na sociálnej sieti často označovaní za „choré“, „degenerované“ alebo „hybridné“ bytosti.
Pravdepodobne najradikálnejšia extrémistická krajne pravicová strana v Nemecku je AfD, proti ktorej sa v posledných týždňoch v krajine organizovali viaceré protesty. Ľudia protestujú proti AfD hlavne kvôli ich antiimigračnému postoju, ktorý vyvolal obavy z návratu k politike podobnej obdobiu nacistického Nemecka z 30. a 40. rokov 20. storočia.
Úrad na ochranu nemeckej ústavy (BfV), ktorý už dlhodobo monitoruje extrémistické pravicové strany v Nemecku vrátane AfD, uvádza, že odpor voči LGBTI+ komunite je základnou zložkou pravicovej extrémistickej ideológie. Ideológia s dôrazom na rasizmus a nacionalizmus zároveň odmieta moderné predstavy o rodových alebo rodinných modeloch.
Krajne pravicové strany alebo skupiny sa často stavajú do role ochrancov tvrdiac, že ľudia z LGBTI+ komunity, najmä transrodoví ľudia, predstavujú hrozbu pre ženy, deti či spoločnosť ako celok. V skutočnosti ide pri týchto argumentoch o vymyslené konštrukty bez ohľadu na fakty.
The article is a part of the project “Strengthening the Resilience of Czech, Slovak and Polish Societies Prior to the 2024 European Parliament Elections” supported by the EU. You can find more information about the project on its website.
Funded by the European Union. The views and opinions expressed represent the views and opinions of the authors and do not necessarily reflect the views and opinions of the European Union or the European Commission. Neither the European Union nor the European Commission can be held responsible.
