Od tvrdení, že nič také, ako klimatická zmena neexistuje, cez zľahčovanie jej dopadov a bagatelizovanie ľudského vplyvu, až po konšpiračné teórie. Aj zmena klímy sa stáva témou pre dezinformátorov.
V podcaste, ktorý vznikol s podporou Férovej Nadácie O2 a Sekcie verejnej diplomacie NATO sa téme venuje riaditeľ Infosecurity.sk Matej Spišák.
V rozhovore sa okrem iného dočítate:
- Aké dezinformácie súvisiace s klimatickou zmenou sa šíria?
- Na akých princípoch sú postavené?
- Kto za týmito dezinformáciami stojí?
- Prečo daní aktéri šíria dezinformácie o klimatických zmenách?
- Ako sa problém reagujú sociálne siete?
- Čo je to greenwashing a čím je typický?
Dnes sa budeme s riaditeľom Infosecurity Matejom Spišákom rozprávať o dezinformáciách, ktoré sa týkajú klimatickej zmeny. Matej, prečo sa dnes bavíme o dezinformáciách v súvislosti s klimatickou zmenou?
No v prvom rade je táto téma podľa mňa veľmi aktuálna. Tento mesiac prebiehala v Glasgowe 26. konferencia OSN o zmene klímy, takzvaná COP26. Zišli sa svetoví lídri, zástupcovia mimovládnych organizácií, vedci a rôzni aktéri, aby diskutovali o medzinárodných opatreniach v oblasti klímy. Vieme, že je to v súčasnosti veľmi pálčivý problém.
Zároveň je to podstatné preto, že v spoločnosti rezonuje globálna výzva na boj proti klimatických dezinformáciám. Len nedávno sme o tom písali článok na Infosecurity o tom, že viac ako 250 spoločností a inzerentov vyzvalo zástupcov svetových vlád, ktoré sa zúčastnili na tejto konferencii COP26, aby bojovali aj proti dezinformáciám o klíme. Samozrejme, z toho vyplýva, že dezinformácie bránia pokroku pri dosahovaní udržateľnosti a celkovo pri dosahovaní klimatických cieľov, ktoré si stanovujeme.
Spoločnosti a jednotlivci pod záštitou skupiny pod názvom Conscious Advertising Network poslali otvorený list predsedníctvu konferencie COP26, signatárom Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. Tiež generálnym riaditeľom spoločností Facebook, Instagram, Google, Twitter, TikTok, Pinterest a Reddit, keďže sociálne siete sú asi najväčší problém čo sa týka šírenia dezinformácií keď sa bavíme o mieste, kde sa tie dezinformácie nachádzajú.
Tým chcem povedať, že zatiaľ čo proti klimatickej zmene, samozrejme, musíme bojovať aj rôznymi opatreniami, ktoré sú napríklad priemyselného charakteru a podobne, tak nemali by sme zabúdať ani na dezinformácie. Rozliční aktéri totiž nevydychujú a naplno sa venujú aj tejto téme.
Aké dezinformácie sa teda v súvislosti so zmenou klímy šíria?
Dezinformácie o klimatickej zmene môžeme určite rozdeliť do niekoľkých dimenzií. Máme tu prvý naratív, ktorý popiera tú klimatickú zmenu ako takú. Ďalej tiež vieme zachytiť popieranie ľudského vplyvu na klimatickú zmenu. Táto časť teda priznáva, že klimatická zmena tu je, ale nie je spôsobená človekom.
V treťom prípade môžeme nájsť ľudí, ktorí zas hovoria, že dopady klimatickej zmeny nie sú a nebudú závažné, čiže zľahčujú to, čo to môže spôsobiť. Títo ľudia napríklad veria, že klimatická zmena môže byť pre ľudstvo dobrá, čiže neprinesie problémy, ale práve to môže zlepšiť náš život. Štvrtá skupina zase stavia na bagatelizáciu rôznych opatrení na boj s klimatickou zmenou, ako napríklad energetická transformácia.
Posledný naratív podkopáva alebo dehonestuje vedu a vedcov, ktorí sa zaoberajú týmto fenoménom, ako takých. To je podľa mňa takým trendom dnes. Dôkazom toho sú aj útoky na vedcov a lekárov v kontexte prebiehajúcej pandémie.
Na čom sú postavené klimatické dezinformácie?
Ja by som to skúsil zhrnúť do piatich bodov.
1. V prvom rade musíme zmieniť rôzne falošné autority. Klimatické dezinformácie stavajú rôznych falošných expertov bez vedeckej expertízy do pozície vysoko kvalifikovaných ľudí. Myslím, že to vieme nájsť aj v kontexte Česka či Slovenska na veľmi vysokej úrovni, teda najmä Česka, na Slovensku tých príkladov až tak veľa nie je (minimálne v tejto oblasti).
2. Nesmieme zabúdať na niečo, čo nazývame logickými chybami. Ako príklad si môžeme uviesť, že klimatickí popierači vnímajú ochladenie, sneh a rôzne prejavy zimy ako demonštráciu toho, že planéta sa neotepľuje. Zároveň popierajú, že extrémne teplo či ničivé požiare sú prejavom klimatickej zmeny. Tieto ich dva postoje si však úplne odporujú.
„Klimatickí popierači vnímajú ochladenie, sneh a rôzne prejavy zimy ako demonštráciu toho, že planéta sa neotepľuje.“
3. Niektoré dezinformácie sú poskladané aj na neprimeraných, alebo, povedzme až nemožných očakávaniach. V klimatických dezinformáciách sa často objavujú požiadavky, nazvime to vedecky nedosiahnuteľnej istoty. To znamená, že tým klimatickým popieračom alebo skeptikom nestačí konsenzus naprieč vedeckou obcou, aj keď on existuje, pretože sa nájde nejaký spochybňovač, ktorý predostrie alternatívny názor. To je zároveň prezentované ako dôkaz, že ten konsenzus neexistuje. To taktiež vidíme aj v súčasnosti pri pandémii, kde je veľký konsenzus aj na opatreniach, aj na vakcínach, ale vždy sa nájde niekto, kto povie, že tak to skrátka nie je a berú ho ako autoritu.
4. Ďalším problémom, ktorý sa tiež celovo pri dezinformáciách objavuje často, je selektívne vyberanie dát. Tie potom podporujú tie očakávané, prípadne požadované závery, ak to niekto chce zmanipulovať, že napríklad niektoré miesta na svete sú chladné, z toho by malo logicky vyplývať, že klimatická zmena neprebieha.
„Môžem spomenúť teóriu, ktorá hovorí, že vedci si vlastne celý tento fenomén vymysleli, aby získali financovanie výskumu.“
5. Dokážeme nájsť aj tie už klasické konšpiračné teórie, ktoré dokážu prepojiť všetko so všetkým, čiže aj klimatickú zmenu s globálnymi elitami. Následne už na tom vieme budovať rôzne ďalšie teórie. Ako príklad si môžem spomenúť teóriu, ktorá hovorí, že vedci si vlastne celý tento fenomén vymysleli, aby získali financovanie výskumu. Podľa tejto teórie vedci oveľa pravdepodobnejšie získajú financovanie, ak budú produkovať alarmistické predpovede. Tým vlastne klamú verejnosť, aby niekto financoval ich výskum.
Vo všeobecnosti by som asi zhodnotil, že časť, a možno aj väčšina z tých bodov, ktoré sme teraz prebrali, je typická vo všeobecnosti pre nepravdivé informácie. Teda aj keď odhliadneme od témy, ktorej sa to týka. Nemusí to byť iba klimatická zmena, môžu to byť dezinformácie o niečom inom. Ale tie charakteristiky sú pomerne podobné pri rôznych témach.
Predtým, ako si povieme, prečo sa tieto dezinformácie šíria, je tu otázka, kto za nimi stojí?
Aspoň podľa toho, čo vieme, pomerne silným hráčom sú spoločnosti, ktoré produkujú fosílne palivá. Tie o dopadoch CO2 na atmosféru vedeli podstatne skôr, ako sa o tejto téme začalo globálne hovoriť.
Napríklad Exxon Mobile už od druhej polovice 70. rokov tieto dopady skúmal. Namiesto informovania verejnosti však svoj výskum niekedy v 80. rokov pozastavil a snažil sa rozšíriť skepsu ohľadom iných vedeckých výskumov o klíme. Napríklad prostredníctvom spochybňovania dlhodobých modelov. Volal po vybalansovaní vedy, zahrnutí oboch strán a názorov na problematiku. Tiež loboval proti reguláciám, ktoré sa týkali skleníkových plynov, a o ktoré sa v tej dobe snažila americká vláda.
„Namiesto informovania verejnosti Exxon Mobile svoj výskum niekedy v 80. rokov pozastavil a snažil sa rozšíriť skepsu ohľadom iných vedeckých výskumov o klíme.“
Navonok častokrát firma pôsobila obrazom, že sa stará o životného prostredie a vydáva stanoviská, ktoré majú slúžiť na ochranu prírody. Napríklad prostredníctvom takzvaného greenwashingu, o ktorom by som rád niečo povedal neskôr.
Už som spomínal, že v našej geografickej lokalite nájdeme aj bývalých vrcholových politikov, ktorí sú taktiež popieračmi klimatickej zmeny. Nie sú to teda iba spoločnosti, ale vieme nájsť aj individuálne prípady.
Ako napríklad bývalý český prezident Václav Klaus?
Určite. Podľa toho, čo môžeme vidieť, Klaus napríklad tvrdí, že klimatická zmena je prirodzeným procesom. Reprodukuje tak ten klasický naratív klimaskeptikov. Podľa neho si klimatickú zmenu alebo ten pohľad na to, čo sa deje, uzurpovali klimatickí alarmisti. Strašenie klimatickou zmenou je teda podľa Klausa nová totalitná ideológia, ktorá ubližuje našej slobode.
„Strašenie klimatickou zmenou je teda podľa Klausa nová totalitná ideológia, ktorá ubližuje našej slobode.“
Podľa neho to vyhovuje politikom, médiám a biznisu, pretože pre politikov je napríklad klimatická zmena vhodnou témou. Najmä kvôli tomu, že sa nemusia zaoberať súčasnými krízami, ale vytvárajú si nejaký pomyslený svet a krízy do budúcna, teda v roku 2050 a ďalej. Za ne už nenesú zodpovednosť, lebo pravdepodobne už v tom čase nebudú pri moci.
Prečo niektorí šíria dezinformácie týkajúce sa klimatickej zmeny?
Tých dôvodov je viacero. Ako prvý určite musíme spomenúť zisk. Veď aj samotné platformy, na ktorých sa tie dezinformácie šíria, z toho nejakým spôsobom profitujú, napríklad formou platených reklám, z ktorých majú zisk. Ale na zisk sa môžeme pozrieť aj inou optikou, a to z pohľadu fosílnych spoločností.
Napríklad, think tank Infuencemap identifikoval nárast reklamy na Facebooku zo strany už zmienenej firmy Exxon Mobile a iných spoločností, ktoré tiež pôsobia vo fosílnom priemysle. Cieľom tých reklám je formovať politickú diskusiu, čiže politika v spojitosti s globálnym otepľovaním.
„25 organizácií, ktoré pôsobia v rámci ropného a plynárenského priemyslu minulý rok minulo najmenej 9 a pol milióna dolárov na to, aby umiestili viac ako 25-tisíc reklám na Facebooku.“
Správa zistila, že 25 organizácií, ktoré pôsobia v rámci ropného a plynárenského priemyslu minulý rok minulo najmenej 9 a pol milióna dolárov na to, aby umiestili myslím viac ako 25-tisíc reklám na Facebooku v USA. Tieto reklamy boli zobrazené viac ako 431 miliónov krát, čo je pomerne vysoké číslo.
Treba zdôrazniť, že nejde iba o priame popieranie klimatickej krízy, ale aj o používanie sociálnych sietí na propagáciu ropy a plynu. Čiže napríklad sa snažia nejakým spôsobom dômyselne viazať používanie ropy a plynu s tou myšlienkou udržania vysokej kvality života. Prípadne sa snažia propagovať plyn ako zelenú alternatívu alebo zverejňujú dobrovoľné opatrenia, ktoré tento priemysel podnikol v oblasti klimatických zmien. To tiež súvisí s greenwashingom.
Tu sa malú chvíľu pristavme. Predpokladám, že tak ako iné dezinformácie, aj tie o klíme sa šíria na rôznych sociálnych sieťach. Robia s tým niečo technologické spoločnosti?
Môžeme si v skratke povedať, čo napríklad robí Facebook, pretože ten v roku 2020 spustil takzvané Climate Science Informarmation Centre. Ide o vyhradený priestor na Facebooku, ktorý má obsahovať faktické zdroje od popredných svetových organizácií v oblasti klímy spolu s akcieschopnými krokmi, ktoré môžu ľudia podniknúť v každodennom živote v boji proti klimatickým zmenám.
Tento rok Facebook predstavil aj rozšírenie týchto opatrení zameraných na klimatické dezinformácie. Cieľom je zaistiť ľuďom prístup k spoľahlivým zdrojom, a zároveň obmedziť dezinformácie a poskytnúť informácie, na ktoré sa môžu spoľahnúť ako na pravdivé alebo zabrániť, aby sa k nim dostali tie nepravdivé.
Predstavené opatrenia sa sústreďujú do troch základných oblastí. Napríklad ide o rozšírenie zmieneného informačného centra. Taktiež o zvýšenie spoľahlivých informácií o klimatickej zmene, alebo teda zvýšenie počtu a posilnenie spoľahlivých informácií. Taktiež ide o podporu a pozdvihnutie klimatických hlasov, teda napríklad aktivistov.
„Zanalyzovali takmer 50-tisíc príspevkov v období január až august 2021. Iba 3,6% z tých, ktoré obsahovali nejaké dezinformácie o klíme, obsahovali niečo ako fact-checkingový štítok.“
Uvidíme, aký efekt budú tieto opatrenia mať. Zatiaľ je to stále vo hviezdach. Facebook tiež avizoval, respektíve sa zaviazal, že začiatkom tohto roka bude označovať obsah, ktorý popiera súvislosti s klímou, to znamená, že bude zamedzovať obsahu, ktorý by mohol šíriť tie dezinformácie týkajúce sa klímy.
Ako efektívne je toto opatrenie ukazuje výskum, ktorý zrealizovala nezisková organizácie Stop Funding Heat v spolupráci s Institute for Strategic Dialog. Zanalyzovali takmer 50-tisíc príspevkov v období január až august 2021. Iba 3,6% z tých, ktoré obsahovali nejaké dezinformácie o klíme, obsahovali niečo ako fact-checkingový štítok, ktorý mohol ukázať, že je to nepravdivé.
Podľa toho, čo je známe, Facebook povoľuje nepravdivé tvrdenia o klimatickej zmene prostredníctvom svojej politiky, keďže podľa nej rôzne názorové články nepodliehajú externému fact-checkingu. Na základe usmernení Facebooku možno klimatický obsah klasifikovať ako názor, čiže tieto pravidlá môžu umožniť klimatickým popieračom pretláčať nepravdivé informácie.
Ešte sa na záver vráťme k technike s názvom greenwashing. O čo ide? Je to niečo špecifické pre túto oblasť?
Greenwashing môžeme nazvať marketingovou stratégiou, ktorou sa firmy snažia presvedčiť zákazníkov, že ich produkty sú prospešné pre životné prostredie alebo že sú ekologické. Firmy sa tak snažia prilákať zákazníkov, ktorí preferujú nákup výrobkov, ktorú môžu mať menší negatívny vplyv na zmeny klímy a podobné udalosti.
Fenomén greenwashingu nie je nič nové, objavil sa už niekedy v polovici 80. rokov minulého storočia. Dnes spravidla v praxi vyzerá tak, že spoločnosti napríklad nepravdivo tvrdia, že ich produkty sú recyklovateľné, alebo vyrobené z trvalo udržateľných materiálov. V súčasnosti túto stratégiu využíva čoraz väčší počet firiem.
To je problém, pretože v konečnom dôsledku sú tu firmy, ktoré investujú mnoho finančných prostriedkov na marketing, ktorým klamú svojich konzumentov a zákazníkov o ekologickosti svojich produktov. Investujú do toho viac ako na samotnú ekológiu alebo prechod na udržateľnejšie zdroje a podobne.
Veľakrát je táto stratégia úspešná, pretože tým, že sa zhoršuje životné prostredie na Zemi, tak s tým narastá aj počet ľudí, ktorí sa o tému ekológie zaujímajú. Samozrejme, preferujú nákup, ktorým k takejto zlej situácii prispievajú čo najmenej. Snažia sa teda kupovať niečo viac eco-friendly.
„Najmä mladí zákazníci sú ochotní priplatiť si za to, že produkt, ktorý kupujú, neškodí životnému prostrediu, čo ale na základe greenwashingu nemusí byť vždy pravda.“
Problém je teda, že dnes sa do role takýchto ekologických bojovníkov stavajú aj najväčší znečisťovatelia planéty. Zároveň, ak spoločnosť prezentuje svoje produkty ako eco-friendly, tak môže si tým pritiahnuť aj zákazníkov svojej konkurencie, čiže tu už potom prichádza obchodný boj. Navyše, podľa všetkého najmä mladí zákazníci sú ochotní priplatiť si určitú čiastku za to, že produkt, ktorý kupujú, neškodí životnému prostrediu. To ale na základe tejto manipulácie, greenwashingu, nemusí byť vždy pravda.
Aby sme sa dostali k tým ropným spoločnostiam, aj oni, samozrejme, využívajú techniku greenwashingu. Za zmienku v tomto prípade stojí napríklad spoločnosť Shell. Tá sa zaviazala k redukcii svojej uhlíkovej intenzity o 20% do roku 2030 a k uhlíkovej neutralite do roku 2050. Ale podľa toho, čo je dnes známe, stále hľadá nové zdroje uhlia a ropy. Spoločnosť sa v reklamách prezentuje ako podporovateľ obnoviteľných zdrojov energie. Podľa dostupných informácií ale medzi rokmi 2010 až 2018 vyčlenila na solárne a veterné zdroje iba 1% zo svojich dlhodobých investícií.
To samo o sebe nemusí byť problémom, lebo je to na tej spoločnosti, čo bude robiť. Ale na sociálnych sieťach sa Shell ďalej prezentuje pro-environmentálne. A to aj napriek tomu, že pre ochranu životného prostredia v podstate robí minimum keď sa na to pozeráme optikou tých čísel. Tým pádom by sme mohli skonštatovať, že aj cez takú manipulačnú alebo marketingovú techniku ako greenwashing sa spoločnosti v konečnom dôsledku snažia iba vylepšiť si svoj imidž v očiach verejnosti.
Toto bol riaditeľ Infosecurity.sk Matej Spišák.
Podcast nájdete TU.
Podcasty si môžete vypočuť aj cez Apple Podcasts, Spotify, Google Podcast a YouTube.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
