Psychológia neúmyselne nepravdivých informácií – misinformácií

Prečo sa môžeme ľahko stať obeťami manipulačných techník a akú rolu pri tom zohráva psychológia? V tejto trojdielnej minisérii si vysvetlíme kľúčové psychologické koncepty, s ktorými sa bežne stretávame napríklad v online diskusiách.

Znalosť psychológie misinformácií, mentálnych skratiek, fabulácií a ilúzií, ktoré nás podporujú v tom, aby sme uverili nepravdivým informáciám, môže byť zároveň dôležitou formou prevencie. To, ako náš mozog dokáže spracovávať informácie je skutočne fascinujúce. Naše podvedomie je totiž často kľúčom k pochopeniu toho, prečo sa voči misinformáciám stávame zraniteľnými.

Prehľad hlavných psychologických konceptov 

Hoci psychologické termíny majú svoj pôvod v akadémii, mnohé si našli svoju cestu aj do každodennej hovorovej reči. Napríklad kognitívna disonancia – znamená konflikt medzi vonkajším správaním človeka a jeho vnútorným postojom po získaní nových informácií alebo skúseností, ktoré si navzájom protirečia. V DISI slovníku nájdete podobných pojmov nespočet. 

A tu vzniká problém. Ľahko sa totiž môže stať, že sa človek v spleti zložitých pojmov stratí a ich mylnou interpretáciou tak iba prispieva k vytvoreniu ďalšieho “informačného chaosu”. 

Je preto kľúčové, aby odborná verejnosť – vrátane médií, fact-checkerov, technológov a výskumníkov – pochopila rozdiely medzi týmito termínmi a nezamieňala si ich významy. 

V tejto prvej minisérii vám prinášame prehľad najzaujímavejších psychologických konceptov. V nasledujúcich sériách sa budeme zase venovať korekcii a prevencii vplyvu lživých informácií. 

Kognitívne lakomstvo

Voči misinformáciám sme najzraniteľnejší predovšetkým kvôli tomu, že sme „kognitívni žgrloši”. Znamená to, že preferujeme jednoduchšie, ľahšie spôsoby riešenia problémov, pred tými, ktoré si vyžadujú viac premýšľania a snahy. Naučili sme sa postupne vyvíjať čím menej mentálneho úsilia – zleniveli sme.

Práve to, že prestávame intenzívne premýšľať, je čiastočne dôvodom, prečo náš mozog stráca svoju výkonnosť. To potom platí aj vtedy, keď máme odlíšiť, či to čo čítame na internete, je pravda alebo lož. 

Typickým príkladom je nedostatok dôvery vo vedu a technologický pokrok. Keďže nie všetci disponujeme relevantnými informáciami, tak ako lakomec je skúpy na svoje peniaze, je aj laická verejnosť skúpa si prečítať komplexnejšie informácie a ľahšie preto podľahne povedzme hoaxom o očkovaní, či popieračom klimatickej zmeny.

Teória dvojakých procesov

Pretože sme kognitívni žgrloši, používame tzv. automatický proces zmýšľania, ktorý vyžaduje minimum snahy (ďalej len “Proces 1”). Jeho protikladom je analytický myšlienkový proces, ktorý si už vyžaduje viac úsilia (ďalej len “Proces 2”).

Proces 1 vytvára riziko, že sa ľahšie staneme obeťou lživej informácie, a to z dvoch dôvodov. Po prvé, čím jednoduchšie je informácia spracovaná, o to pravdepodobnejšie podľahneme dojmu, že je pravdivá. Preto sa nám unáhlené, na prvý pohľad prosté závery, javia byť ako tie správne, hoci v skutočnosti nie sú. 

Po druhé, jeho účinnosť sa môže minúť detailom (niekedy podstatným). Napríklad, môžeme mať pocit déjà vu, kedy sa rozpamätáme, že sme niečo čítali online, no už si nespomenieme, že to bolo debuknuté že išlo o lož, ktorú už niekto vyvrátil.

Heuristika 

Heuristiku dostupností (z gréckeho heuréka!) si môžeme predstaviť ako mentálne skratky (ľahko dohladateľné/dostupné informácie), ktoré používame na pochopenie zmyslu nejakej podstaty.

Problémom ale je, že nás často môžu priviesť k nesprávnym záverom, ako tvrdí Claire Wardle, spoluzakladateľka platformy First Draft. Typickým príkladom je spoliehanie sa na tzv. „sociálnu schvaľovaciu heuristiku„, t. j. keď niekto, komu dôverujeme potvrdil (napr. zdieľal na Facebooku) informáciu, ktorú považujeme za vierohodnú. Avšak bez ohľadu na to, ako veľmi tejto osobe dôverujeme, nie je to úplne spoľahlivý spôsob a môže nás naopak naviesť k tomu, že uveríme niečomu nepravdivému. 

Kognitívna disonancia

Ide o negatívnu skúsenosť, ktorá vzniká pri stretnutí sa s informáciou, ktorá je v rozpore s našim vnútorným presvedčením. Môže to viesť až k odmietaniu vierohodnosti informácií a úsiliu znovu nastoliť súlad reality s naším podvedomím (rovnovážny stav, resp. konsonancia). 

Napríklad, ľudia ktorí fajčia (ich správanie) a zároveň vedia o riziku rakoviny spojeného s fajčením (vnútorné presvedčenie), nachádzajú sa v stave kognitívnej disonancie. 

Konfirmačné skreslenie

Je tendencia veriť informáciám, ktoré potvrdzujú naše existujúce presvedčenie, a zároveň, kategoricky odmietať informácie, ktoré sú s ním v rozpore. Ide o jednu z mnohých foriem kognitivneho skreslenia

Predstavme si osobu ktorá je hlboko presvedčená o tom, že ľaváci sú kreatívnejší než praváci. Kedykoľvek sa stretne s tým, že niekto je kreatívnym ľavákom, má za to, že ide o „dôkaz“ na podporu jej vnútorného presvedčenia

Motivačná argumentácia

Je situácia, v ktorej ľudia používajú svoje argumentačné schopnosti, aby uverili tomu, čomu uveriť chcú, namiesto toho, aby sa pokúšali nájsť pravdu. 

Kľúčovým bodom je v tomto prípade fakt, že racionálne schopnosti argumentujúcich môžu vieru v misinformacie naštrbiť viac ako iracionálne alebo skúpe myslenie. 

Podľa expertov na kognitívnu psychológiu, Gordona Pennycooka a Davida Randa, ľudia dnes svoje analytické schopnosti nepoužívajú dostatočne, tvrdiac, že sme mentálni lenivci, t. j. ľahšie ako kedykoľvek predtým sa stávame psychologicky zraniteľnými voči misinformáciám. 

Tak ako tí, ktorí odmietajú veriť globálnemu otepľovaniu a klimatickej kríze, pretože namiesto objektívnych analytických schopností, radšej uprednostnia subjektívne pocity a dojmy. 

Pluralistická nevedomosť 

Ďalší termín môžeme vnímať ako nedostatok pochopenia pre to, čo si ostatní myslia a čomu veria. Práve toto môže ľudí dohnať k nesprávnemu záveru, že skupina ľudí, ktorá verí nejakému politickému názoru, je v presile, kým v skutočnosti ide iba o hŕstkú ľudí. Obľúbená metóda konšpirátorov, ktorí rozsievaním lživých informácií (resp. v tomto prípade dezinformácií), môžu takéto vnímanie spopularizovať a sprístupniť pre širší okruh ľudí.

Predstavme si situáciu, že sedíte na hodine fyziky a počúvate veľmi zložité učivo, ktorému vôbec nerozumiete. Učiteľ sa po prednáške spýta triedy, či sú nejaké otázky. Vy sa obzriete a vidíte, že nikto sa nehlási, a teda predpokladáte, že aj vaši spolužiaci sú úplne stratení, a preto ruku nezdvihnete. Práve ste sa stali obeťou tzv. pluralistickej nevedomosti.

Akceptovanie hlúpostí

Posledný koncept, ktorý si vysvetlíme, je o tom na koľko je človek schopný prijať informáciu, ktorá sa pravde približuje pramálo (napr. nezmyselné klišé). Hlúposť si však nemožno zamieňať s lžou, ktorá úmyselne pravdu skresľuje. 

Skôr spomínaní kognitívni experti pritom potvrdili teóriu, že náchylnosť k uvereniu fake news vychádza z nedostatočne rozvinutého analytického myslenia, nie z motivačnej argumentácie.

Typickými príkladmi akceptovania nezmyslov sú vyhlásenia, ako „vakcíny spôsobujú smrť“ alebo „nosenie rúšok v čase pandémie aktivuje vírus“.

Tomáš Horeháj
Študent PhD. na Akadémii Policajného zboru, kde sa venuje kriminológii a bezpečnostným vedám. Ukončil magisterské a následne aj rigorózne štúdium na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity. Absolvoval odbornú stáž na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí a v Úrade boja proti drogám a kriminalite (UNODC) vo Viedni. V súčastnosti sa špecializuje na výskum v oblasti trestného práva, viktimológie, psychológie propagandy a bezpečnostnej analýze.