Počas každej krízy sa objavia podnikavci, ktorí na nej chcú dobre zarobiť. Nie je tomu inak ani dnes. Na svojej facebookovej stránke na to upozorňuje Polícia Slovenskej Republiky.
Svojim čitateľom dáva do pozornosti aj nedávne vyhlásenie Facebooku, ktoré jeho menom oficiálne oznámil Rob Leathern – šéf tímu pre dozor na integritu reklamy a biznisových produktov Facebooku:
„Rušíme reklamu a sponzorované príspevky na ochranné rúšky. Situáciu okolo ochorenia COVID19 monitorujeme a podnikneme potrebné zmeny pravidiel, ak by sa malo preukázať, že ľudia sa budú snažiť zneužiť prebiehajú krízovú situáciu a stav núdze“
Deklarovaným cieľom Leathernovho tímu je zabezpečenie dôvery medzi užívateľmi, obchodníkmi a sociálnou sieťou. Majú ju zaisťovať neustálou kontrolou kvality sponzorovaného obsahu. Inými slovami, pán Leathern šéfuje tej časti Facebooku, ktorá má zabezpečiť, aby na sociálnej sieti nemohli inzerovať napríklad šarlatáni, prospechári, či podvodníci. Najmä nie v čase krízy.
Jeho správu prebrali z Twitteru svetové média ako TIME, The Guardian, The Washington Post alebo BBC. Žiadne z nich však už nehovorí o podobných prísľuboch zo strany Facebooku z minulosti.
Ten už neraz prisľúbil spoločensky zodpovedné riešenia, no ich implementácia ostala neúplná.
Ako u nás Facebook zakročuje proti šíreniu lží a dezinformácií na Slovensku
Knižnica reklám
Pod tlakom verejnej kritiky za šírenie dezinformácií počas americkej prezidentskej kampane v roku 2016, predstavil Facebook „knižnicu reklám“ – nástroj, ktorý má na platforme stransparentniť inzerciu a platený obsah.
Široká verejnosť by tak mala vedieť dohľadať akúkoľvek platenú reklamu – najmä však tú politickú a s ľahkosťou vidieť, kto za ňu platí a v akej výške. Nástroj ale nefunguje ako má.
Podľa nezávislých štúdií francúzskej vlády a vývojárov spoločnosti Mozilla, je nástroj plný chýb a to až do tej miery, že neumožňuje spoľahlivé sledovanie politickej reklamy – tak ako to sociálna sieť sľubuje. Politici môžu naďalej platiť za reklamu bez toho, aby museli ukázať, kto za financovaním naozaj stojí. Navyše, z knižnice záhadne miznú záznamy.
Podobných prípadov máme na Slovensku hneď niekoľko.
Fact-checker hľadá hoaxy
Jednou z odpovedí sociálnej siete na šírenie dezinformácií a lží je ustanovenie nezávislého fact-checkera, ktorý má vyhľadávať a vyvracať nepravdy na slovenskom internete.
„Tešíme sa, že môžeme v spolupráci s AFP spustiť náš fact-checkingový program aj na Slovensku“ cituje Denník N Guida Buelowa, ktorý je zodpovedný za fact-chackingový program Facebooku v krajinách Európy na Strednom východe a v Afrike.
V pondelok, necelý týždeň pred voľbami, kedy bol Facebook plný dezinformácií o migrantoch a politickej propagandy o liberálnych fašistoch, fact-checker, ktorý kontroluje infopriestor s asi 2,7 miliónmi užívateľov, uverejnil svoju prvú analýzu. Týkala sa guľového blesku ktorý sa vznášal ponad koľajnice.
KulturBlog
Sociálna sieť v kontexte amerických volieb a s deklarovaným úmyslom stransparentniť pôsobenie všetkých stránok, zaviedla povinnosť uvádzať ich prípadné spojenie s právnickými osobami, resp. politickými subjektmi.
Na základe nového pravidla Facebook vymazal niektoré stránky, ktoré pred parlamentnými voľbami šírili stranícku propagandu ĽSNS – bez toho aby sa ku strane priznali. Odstránil medzi inými stránku webu Kulturblog, za ktorým stojí Milan Mazurek – dnes dvojka v ĽSNS.
Podľa nových pravidiel Kulturblog nesmie na sociálnej sieti fungovať bez toho, aby transparentne ukázal, že je spojený s politickou stranou ĽSNS.
Stránku „Portál Kulturblog“ však ľudia okolo projektu znovu založili ešte v rovnaký deň ako ju Facebook zrušil. Jej autori naďalej neuvádzajú spojenie s ĽSNS, tak ako to vyžadujú nové pravidlá sociálnej siete. Facebook v tomto prípade nedokázal vynútiť vlastné pravidlá ani na 24 hodín. Stránka existuje dodnes.
Do akej miery môžeme brať prísľuby spoločensky zodpovedných riešení zo strany sociálnej siete vážne? Skúsenosti z domova a zo sveta ukazujú, že takmer vôbec.
Čo sme si nevšimli
Polícia a niektoré slovenské médiá Leathernovu správu o zákaze reklám na ochranné rúšky prebrali, nepozreli sa však na komentáre ostatných užívateľov Twitteru, ktorí na správu priamo reagovali. Tie si môžete prečítať, kliknutím na horeuvedený tweet.
Veľká väčšina komentárov vyjadruje ostrú kritiku voči neschopnosti a nevôli sociálnej siete riešiť problém s dezinformáciami – najmä s nastavením, ktoré politikom umožňuje nekontrolované šírenie lží, za čo od nich sociálna sieť inkasuje peniaze.
Najvirálnejšími dezinformátormi, aj na slovenskom Facebooku, už nie sú dezinformačné weby, ale práve politici. Sociálna sieť však príspevky politikov odmieta kontrolovať. V praxi to znamená, že im toleruje ten najtoxickejší obsah.
Zastavil Facebook reklamy na ochranné rúšky?
Včera sme našich čitateľov vyzvali, aby nám poslali sponzorované reklamné príspevky na ochranné rúšky – ak by na nejaké natrafili.
Môžeme veriť sľubom sociálnej siete, že efektívne zakročí proti šíreniu dezinformácií alebo že bude vynucovať vlastné pravidlá? Môžeme sa spoľahnúť, že Facebook v čase krízy dodrží prísľub a stiahne reklamy na predražené ochranné rúšky? Posúďte sami.
Hovorme o regulácii
Je zvykom, že sociálna sieť v krízových situáciach alebo pod tlakom verejnej kritiky ponúka zdanlivo spoločenský prospešné riešenia, ktoré však vyzerajú omnoho lepšie v tlačovej správe ako v skutočnosti.
Facebook je súkromná firma, ktorej primárnym cieľom je vytváranie zisku. Mali by sme sa preto ako spoločnosť zamyslieť nad tým, či chceme náš infopriestor nechať úplne rukách subjektu, ktorého dôveryhodnosť stojí oveľa viac na dobrom PR, ako na efektívnych riešeniach.
Nájdeme iný spôsob? Príkladov efektívnej regulácie, ktorá rešpektuje právo firmy na vytváranie zisku a vyvažuje ho povinnosťami, ktoré sociálnej sieti ukladá, existuje na svete neúrekom. Je najvyšší čas, aby sme sa o nich začali rozprávať.
