DISINFO REPORT – 24. týždeň

Vitajte pri čítaní deviateho vydania pravidelného DISINFO REPORTu.Prvého newslettera na Slovensku o dezinformáciách, propagande, informačnej a kognitívnej bezpečnosti a ochrane súkromia online.

Novinky posledného týždňa:

• Slovník dôležitých pojmov, ktoré vám môžu pomôcť v orientácii, sa znovu rozrástol o niekoľko nových hesiel. Dozviete sa, čo presne sú IMÚNNOSŤ VOČI DÔKAZOM, PREVAŽUJÚCE PODOZRENIE, PROTICHODNÉ STANOVISKÁ, VÝROKY BEZ KONTEXTU, NEJEDNOZNAČNOSŤ, ODKLON POZORNOSTI, PRÍLIŠNÉ ZJEDNODUŠOVANIE, ZVELIČENIE MENŠINY. Celý slovník, ktorý neustále dopĺňame, nájdete aj na našom webe.

VELEBÍ RUSKÝ REŽIM A KLAME V PROSPECH PRORUSKÝCH ŽOLDNIEROV V DONBASE

Facabooková stránka MILUJEME RUSKO má viac ako 54.000 fanúšikov

Dlhodobo pôsobí na slovenskom Facebooku a medzi iným velebí kremeľský režim a jeho (zahraničnú) politiku.

Stránka uverejnila fotografiu s komentárom, že má isť o ostreľovanie civilných ciešov ukrajinskou armádou. Ide však o hoax. Fotografia pochádza ešte z roku 2015.

VRÚTKY: MILAN MAZUREK ZNEUŽÍVA TRAGÉDIU NA VLASTNÚ PROPAGÁCIU

Kým žiadne médium ani oficiálny zdroj to nepotvrdili, Mazurek ešte v deň tragédie píše krátko po šestnástej hodine uverejňuje príspevok na Facebooku v ktorom tvrdí, že pri páchateľovi sa má jednať o Róma.

V piatok tvrdenie vyvrátila aj samotná Polícia.

Politický program a komunikácia neonacistov už tradične stojí výlučne na lžiach a propagande. Je dobré si to pamätať.

Čo ohrozuje nezávislosť médií?

Pokiaľ ide o slobodu tlače, Európa je považovaná za jeden z najbezpečnejších kontinentov. Avšak aj tu novinári čelia narastajúcemu tlaku.

Svedčí o tom aj skutočnosť, že počas posledných troch rokov boli v Európe zavraždení traja novinári (Malta, Slovensko, Bulharsko). Každý z nich sa venoval odhaľovaniu korupcie alebo organizovaného zločinu. 

Organizácia Reportéri bez hraníc zdôrazňuje, že európski novinári čelia rôznym formám nátlaku. Ide nielen o fyzické útoky, ale aj o pravidelné slovné útoky niektorých vlád. Táto polarizácia stavia mnohých žurnalistov do nanajvýš nepríjemnej situácie. Viac v článku.

Sociálne siete nevyužívajú nástroje na reguláciu online obsahu naplno

Overovaniu a vyhodnocovaniu informácií na internete sa venujú rôzne organizácie a profesionálne či dobrovoľnícke skupiny, ale až s príchodom COVID-19 sa ukázalo, koľko dier ešte v tomto systéme ostáva. Situácia okolo nového koronavírusu zafungovala ako spínač – spustila lavínu dezinformácií a konšpiračných teórií, v ktorých je veľmi náročné sa orientovať.

Overené fakty od lekárov a vedcov sa strácajú v záplave nepodložených informácií, ktoré si väčšinou nájdu cestu k bežným ľuďom oveľa skôr. Zvykli sme si totiž, že na internete je dovolené takmer všetko. Môžeme prezentovať vlastné názory takmer bez toho, aby sme sa nad nimi zamýšľali a zdieľať všetko, o čom sme presvedčení, že je pravda – prinajhoršom stále môžeme stlačiť delete. Je to však naozaj tak? Kam by sme už nemali zachádzať, čoho je lepšie sa vyvarovať? Kto má právo určovať, čo v rámci slobody slova ešte smieme a čo už nie? Viac v článku.

V západnej Európe bola po pol storočí odhalená tajná špionážna aliancia

Spolu s podstatne slávnejšou anglosaskou špionážnou organizáciou Five-Eyes už takmer pol storočia tajne pôsobí v západnej Európe ďalšia aliancia zameraná na signálne spravodajstvo (SIGINT). Aliancia #Maximator, pomenovaná podľa silného nemeckého piva typu Doppelbock, bola založená v roku 1976 Nemeckom, Dánskom a Švédskom. O rok neskôr sa pripojilo Holandsko a následne Francúzsko.

Pôvodným zámerom aliancie bolo spojenie síl a rozdelenie úloh s cieľom znížiť náklady a zefektívniť spoluprácu. Na rozdiel od slávnejšieho anglosaského náprotivku zostala aliancia v utajení takmer päťdesiat rokov a funguje dodnes. Existencia tejto aliancie ponúka nový pohľad na spoluprácu západného SIGINT-u na konci dvadsiateho storočia. Viac v článku.

Twitter blokuje účty, ktoré klamú o amerických protestoch

Protesty v USA vypukli bezprostredne po zabití Georga Floyda a pokračujú aj naďalej. Zároveň sa informačným priestorom šíria hoaxy a konšpiračné teórie, schopné ešte viac eskalovať napätie. Twitter sa tieto nepravdivé tvrdenia snaží redukovať.

O amerických protestoch proti rasovej diskriminácii, ktoré prerástli do pouličných nepokojov, sme Vás informovali už niekoľkokrát. Či už išlo o hoaxy, ktoré sa šírili počas protestov, alebo o konšpiračné teórie, zahŕňajúce aj verziu s Georgom Sorosom. Viac v článku.

V Rusku šíril Kremeľ hoaxy o korone, teraz hamuje

Prieskumy potvrdzujú nebezpečný vplyv dezinformácií na verejnú mienku. Takmer štvrtina ľudí v Ruskej federácií považuje COVID – 19 za výmysel. Aj vďaka štátny médiám. 

Prieskum Direktoriátu pre expertné analýzy jednej z najlepších škôl v Rusku Higher School of Economics (HSE) na 30 000 ľuďoch ukázal, že ruská spoločnosť vo vysokej miere neverí, že nejaký COVID-19 vôbec existuje. 

Až 23,2% Rusov považuje COVID -19 za výmysel pripravovaný „záujmovými skupinami“ a ďalších 9,6 % si myslí, že nebezpečenstvo pandémie je prehnané. Prieskum tiež odhalil, že správanie Rusov, ktorí považujú pandémiu za fikciu sa podstatne líši od tých, ktorí veria v jej existenciu. Až 43% Rusov, ktorí neveria v existenciu pandémie, uviedlo, že navštívili svojich príbuzných, v porovnaní s iba 18 percentami tých, ktorí túto pandémiu uznávajú ako fakt. Viac v článku.

Le Penovú dobehli ruské milióny. Rusi žiadajú svoje peniaze späť

Dlhé roky sa ukazuje, že niektoré krajne pravicové strany v Európe nepohrdnú finančnou „pomocou“ z Ruskej federácie. Marine Le Penová a jej strana Národné zhromaždenie (RN) teraz zistili, že požičané musia Rusom aj vrátiť. 

Le Penovej RN pritom patrí k skupine politických strán, ktoré na svoje ciele často využívajú ruskú propagandu a dezinformácie. 

Vedenie Ruskej federácie sa snaží podkopávať vnútornú súdržnosť EÚ a ovplyvňovať verejnú mienku s cieľom spochybniť legitimitu Únie a NATO v očiach občanov európskych štátov.

Ruské štátne média v Rusku a aj zahraničí (napríklad RT a Sputnik v rôznych jazykových mutáciách) systematicky produkujú propagandu a dezinformácie o úpadku a dekadencii EÚ či agresivite NATO. Viac v článku.

Prístup platformy TikTok k súkromiu a bezpečnosti

S rozvojom informačných a komunikačných technológií a ich používaním na bežné ľudské činnosti  narastajú aj obavy o základné ľudské právo – súkromie.

Dôvernosť informácií je v centre pozornosti aj vďaka medializovanému vypočúvaniu zástupcov sociálnych sietí zo strany Kongresu Spojených štátov amerických. 

Centrom kontroverzie sa popri najpopulárnejších sociálnych sieťach Facebook a Twitter stala aj čínska sociálna sieť TikTok a tento článok vám priblíži, prečo. Poukáže na to, aké informácie sociálna sieť TikTok zbiera, či je súkromie používateľov zachované a rešpektované a predovšetkým, či sociálna sieť TikTok rešpektuje zákony na ochranu súkromia. Na záver uvádzame súhrn odporúčaní pre bezpečné správanie sa v prostredí sociálnych sietí a pri používaní mobilných aplikácií. Viac v článku.

Krátko z domova a zo sveta

• Mark Zuckerberg oznámil, že spoločnosť Facebook prehodnotí svoju reakciu na vybrané príspevky. Stalo sa tak po kritike zo strany zamestnancov za to, že nereagoval na príspevky prezidenta Trumpa, ktoré podnecovali násilie či na jeho posty týkajúce sa prezidentských volieb. Zuckerberg taktiež uviedol, že Facebook bude uvažovať o označovaní príspevkov, ktoré porušujú komunitné pravidlá a o dôkladnejšom prístupe k rozhodovaniu či by mali byť príspevky odstránené alebo ponechané. Facebook má ako globálny technologický gigant vplyv na verejnosť, preto by sa mal viac zaujímať o kontrolu svojho obsahu takým spôsobom, aby bola zachovaná sloboda prejavu, ale zároveň nedochádzalo k podpore násilia, rasizmu, xenofóbie a pod.
• Facebook začal na označovať médiá, ktoré sú podporované alebo kontrolované vládami štátov, čím chce zvýšiť transparentnosť. Urobil tak už pri stránkach ako Sputnik, Xinhua News či People’s Daily. Skutočný efekt tohto opatrenia je však otázny, nakoľko konzumentov štátom riadenej propagandy informácia o jej pôvode nemusí nijako osloviť.
• Nová výskumná správa hovorí, že Facebook na kontrolu svojho obsahu potrebuje až 30 000 pracovníkov. Rozhodovanie o príspevkoch je kľúčovou úlohou sociálnej siete, aby táto nebola plná nevhodného, urážlivého či nebezpečného obsahu. Avšak v prípade Facebooku je kontrola nedostatočná a venuje sa jej len zhruba 15 000 pracovníkov, z ktorých väčšina pre spoločnosť pracuje externe.
• Twitter označil príspevky prezidenta Trumpa za nepravdivé. Podľa sociálnej siete majú „velebiť násilie“. Podobným spôsobom zakročil aj Snapchat. Sociálna sieť sa rozhodla obmedziť propagáciu rovno celého prezidentovho účtu. Uviedla, že nebude prispievať k šíreniu názorov, ktoré podporujú rasové násilie a nespravodlivosť. Prezident Trump vidí aj za týmto rozhodnutím len ďalší pokus o manipuláciu volieb.

• Čínski a iránski hackeri sa zamerali na kampane kandidátov prezidentských volieb USA. Vedúci predstaviteľ Skupiny pre analýzu hrozieb spoločnosti Google uviedol, že preniknutie do účtov pracovníkov prezidentských kampaní je jednou z mnohých ukážok digitálnej špionáže.
• Prokremeľský dezinformačný ekosystém sa pokúša využiť americké protesty všetkými možnými spôsobmi – súcití s demonštrantmi, zároveň otvorene prejavuje rasizmus. Protesty sú označované za organizované a úmyselne usporiadané, nie ako spontánny prejav nespokojnej spoločnosti. Jedna z najvplyvnejších ruských dezinformačných platforiem v anglickom jazyku, SouthFront, definuje americké protesty ako falošné povstanie či farebnú revolúciu.
• Po smrti Georgea Floyda a vlne protestov, ktoré po nej nasledovali, musí Wikipédia prehodnotiť, či bude aj naďalej zverejňovať iba neutrálne informácie alebo otvorene podporí boj proti rasovej diskriminácii. Stránka napríklad zvažuje, či v článku o Floydovej smrti zmieniť aj fakt, že bol v minulosti niekoľkokrát obvinený z trestnej činnosti.
• Kódex EÚ v oblasti dezinformácií je nevhodný a nedostatočný, tvrdia niektoré členské štáty. Analýza Kódexu, na ktorej sa podieľalo aj Slovensko, zdôrazňuje potrebu regulácie dezinformácií na sociálnych sieťach. Podpredsedníčka Európskej komisie Věra Jourová však Kódex bráni, najmä kvôli jeho údajnej schopnosti pobádať sociálne siete, aby zaujali aktívnejší prístup k zmierňovaniu šírenia dezinformácií. 

• Konšpirátori sa tešia z pandémie a EÚ hľadá spôsoby, ako sa brániť. Pandémia koronavírusu opakovane ukazuje, že sa nevieme efektívne brániť proti dezinformačným kampaniam a konšpiráciám, ktoré prichádzajú predovšetkým z Ruska a Číny. Slovensko je rovnako veľmi zraniteľné a väčšina politikov o tejto situácii mlčí.
• Blíži sa očakávaný súdny spor so spoločnosťou Google, ktorého predmetom je aplikácia jej vlastných technológií na distribúciu reklamy.Technologický gigant má svoje reklamné nástroje používať na obmedzovanie konkurencie.
• Čína posilňuje svoju prítomnosť na Twitteri, kde sa okrem iného snaží globálne ovplyvňovať správy o pandémii či reagovať na kritiku prezidenta D. Trumpa. Za čínskou aktivitou stoja účty, ktoré podporujú šírenie správ čínskych vyslancov či štátom podporovaných médií na sociálnej sieti. Veľa účtov je podľa analýzy New York Times v rukách technicky zdatných čínskych vlastencov, mnohé sú však spravované jednotným koordinovaným prístupom.
• Na Filipínach Snemovňa reprezentantov prijala tzv. protiteroristické právne predpisy, ktoré pod zámienkou boja proti terorizmu dávajú úradom moc zatknúť a zadržať kritikov vlády. Rozhodovať bude protiteroristická rada, neexistuje však žiadny nezávislý dohľad. Nová legislatíva je ďalším príkladom snahy filipínskeho prezidenta obmedziť nezávislé médiá a slobodu prejavu. Taktiež protidrogová vojna, ktorá začala po jeho nástupe do úradu v roku 2016, by podľa Komisie pre ľudské práva mohla mať na konte už viac ako 27 000 mŕtvych.

• Inštitút bezpečnostných štúdií v Prahe vydal Newsletter zameraný najmä na články o pandémii COVIDu-19 na dezinformačných weboch. Jedným z jeho záverov je, že záujem českých dezinformačných webov o pandémiu klesá. Častou témou je najmä kritika EÚ, slovenského premiéra či USA. Cieľom konšpirácií bolo okrem iného vykresliť pandémiu ako ospravedlnenie nevyhnuteľnej finančnej krízy alebo tvrdenie, že pandémia zastavila produkciu látky, ktorá sa používa pri výrobe tzv. “drogy mladosti”.
• DenníkN v utorok zverejnil prehľad najpopulárnejších hoaxov, ktoré sa šíria počas koronakrízy. Článok spomína napríklad kontajner plný zdravotníckych pomôcok, ktorý mala Slovensku údajne ukradnúť nemecká kancelárka Angela Merkelová, ale aj retušovanú fotografiu prezidentky Čaputovej, na ktorej stojí pred vlajkou USA. V skutočnosti však stála pred slovenskou vlajkou. 
• V utorok NAKA vykonala zásah vo vládnej agentúre, ktorá spravuje portál Slovensko.sk. Tento zásah údajne súvisí s podozrením, že štátna počítačová sieť Govnet bola odpočúvaná. Podľa informácií Denníka N z prostredia orgánov činných v trestnom konaní, polícia na jednotlivých serveroch zaistila podozrivé zariadenia. V kauze možného sledovania siete Govnet následne zadržali štyri osoby. Podľa informácií portálu Aktuality.sk je medzi zadržanými generálny riaditeľ NASES Peter Ďurica, vedúci dohľadového centra NASES Ján Kotrady, riaditeľ sekcie kybernetickej bezpečnosti úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizácie Ján Majtan a jedna ďalšia osoba z mimovládnej sféry.