Čo ohrozuje nezávislosť médií?

Pokiaľ ide o slobodu tlače, Európa je považovaná za jeden z najbezpečnejších kontinentov. Avšak aj tu novinári čelia narastajúcemu tlaku.

Svedčí o tom aj skutočnosť, že počas posledných troch rokov boli v Európe zavraždení traja novinári (Malta, Slovensko, Bulharsko). Každý z nich sa venoval odhaľovaniu korupcie alebo organizovaného zločinu. 

Organizácia Reportéri bez hraníc zdôrazňuje, že európski novinári čelia rôznym formám nátlaku. Ide nielen o fyzické útoky, ale aj o pravidelné slovné útoky niektorých vlád. Táto polarizácia stavia mnohých žurnalistov do nanajvýš nepríjemnej situácie.

Na začiatku bola kríza

V niektorých krajinách hrozba pre nezávislú žurnalistiku prichádza od „alternatívy“, teda jednotlivcov alebo hnutí, ktorí idú takpovediac „proti prúdu“ – politici, ktorých program je postavený na propagande, nie na dobrom programe. Keď sa títo potom dostanú k moci, stane sa to, čo v Maďarsku či Poľsku – tam začali kontrolu nad médiami postupne preberať vládne strany.

Súčastný stav ovplyvnila už globálna kríza v roku 2008. Tá zasiahla všetky odvetvia a, tak ako dnes, znížila príjmy médií z reklamy. Vtedy pohotovo zareagovali podnikatelia, oligarchovia, ale aj samotní politici. Chopili sa príležitosti a nakúpili v tom čase relatívne lacné mediálne spoločnosti, ktoré už zahraniční investori viac nepotrebovali. 

Najzávažnejšia je situácia u našich južných susedov, kde pravicová konzervatívna vládna strana Fidesz od roku 2014 systematicky likviduje nezávislé médiá. Vlastníctvo mediálnych spoločností sa v Maďarsku postupne presunulo od viacerých (aj zahraničných) majiteľov do rúk miestnych oligarchov.

Poslednnou kvapkou bolo v roku 2018 vytvorenie štátnej Stredoeurópskej tlačovej a mediálnej nadácie (KESMA). Tá okamžite pohltila takmer 500 médií (denníkov a týždenníkov, časopisov, online spravodajských portálov, blogov, rádií a televíznych staníc).

Maďarsko je, samozrejme, extrémny prípad, no rozhodne nie ojedinelý. Podobná situácia nastáva aj v susednom Poľsku, hoci trochu menej hlučne. Podľa Inštitútu Reuters, pre poľské provládne noviny, ako napríklad Gazeta Polska, SieciDo Rzeczy, predstavujú príjmy od vlády 45%, 40% a 23% z celkových príjmov.

To nepriamo potvrdzuje skutočnosť, že aj inzerenti a investori častokrát môžu zasahovať do obsahu médií. V nedávnom prieskume viac ako jedna tretina opýtaných novinárov z celej Európy vyjadrila obavy z toho, že inzerenti nejakú redakčne kontrolu skutočne majú. Kto by chcel mať inzerát na luxusné auto, hodinky, šperky, či parfém, v nezávislom, prodemokratickom médiu, ktoré sa zaoberá, korupciou, chudobou, či autoritárskymi sklonmi miestneho establišmentu. Zbytočne to vyrušuje.

Nie je útok ako útok

Útoky na novinárov a médiá sa stupňú vždy počas krízy. Keď sa však situácia vymkne spod kontroly, bude už neskoro. Aj preto renomovaný portál Index on Censorship začal ešte na počiatku koronakrízy monitorovať prípady útokov na novinárov. Nameral ich, aj za toto krátke obdobie, viac ako 150. Najčastejšie zaznamenané incidenty sú fyzické a verbálne priame útoky na reportérov, prípady uväznenia či podané žaloby, ale aj úpravy zákonov o slobodnom prístupe k informáciám. 

Slovne na novinárov útočia aj politici. Po príklady nemusíme chodiť ďaleko, stačí si spomenúť na incidenty Roberta Fica alebo Miloša Zemana. Dobrým príkladom sú aj výstupy amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý pravidelne médiá a novinárov napáda. Častokrát tvrdí, že šíria klamstvá a dezinformácie, novinárom neodpovedá na otázky a ak sa mu nepáčia, jednoducho odíde z tlačovky.

V krajinách, kde je situácia ešte horšia, bolo len v súvislosti s koronakrízou zadržaných viacero novinárov. Napríklad indický reportér zadržaný za kritiku vlády počas pandémie alebo investigatívna reportérka v Malajzii, ktorú obvinili zo šírenia poplašných správ. 

Zdroj: Index on Censorship

Rozsah súčasných útokov na médiá je nevídaný. Nie len v krajinách s autoritatívnym režimom, kde by sa dali očakávať, ako napríklad v Rusku, Turecku, Maďarsku či Brazílii, no postupne aj v krajinách demokratických. V Berlíne začiatkom mája skupinka mužov prepadla novinárov, ktorí nakrúcali satirický spot o demonštráciách, organizovaných krajnou pravicou. V susednom Belgicku zas po tom, čo miestny denník De Standaard uverejnil karikatúru čínskej vlajky, jej autor dostal niekoľko nenávistných e-mailov a vyhrážok smrťou. 

Dá sa predpokladať, že zaznamenané prípady sú len špičkou ľadovca. Vlády používajú rozličné taktiky, aby obmedzovali prístup k informáciám, pokiaľ to nie je v súlade s ich záujmami. V súvislosti s pandémiou v niektorých štátoch novinárom hrozí väzenie, ak napríklad informujú o nedostatku zdravotníckeho materiálu v nemocniciach.

Cez zákony

Okrem priamych útokov, sa vlády viacerých štátov snažia ovplyvňovať novinárov aj cez úpravy legislatívy. Dôležitým predpokladom výkonu novinárskej profesie sú okrem zákonov o slobode slova aj zákony o slobodnom prístupe k informáciám. Tie dávajú novinárom právo vo verejnom záujme zisťovať a žiadať informácie, ktoré sa týkajú rozhodnutí verejne činných osôb alebo orgánov štátu. Na Slovensku máme zákon o slobode informácií, ktorý bol naposledy zmenený v roku 2016. 

Podľa správy UNESCO z roku 2019 má v súčasnosti legislatívu v tejto oblasti upravenú 126 štátov. V mnohých krajinách však zákony nie sú naklonené verejnému záujmu a dokonca si navzájom protirečia. Napríklad, v Bosne a Hercegovine je zákon o slobodnom prístupe k informáciám upravený tak, že sa prakticky vylučuje so zákonom o ochrane tajných údajov a tým pádom novinári len málokedy dostanú na svoje otázky relevantné odpovede .

Počas krízy

V súčasnosti viaceré vlády používajú COVID-19 ako zásterku a zákony o slobodnom prístupe k informáciám svojvoľne menia. Od začiatku krízy urobili zmeny napríklad Brazília, Škótsko či Maďarsko. Niektoré sú naoko pragmatické. Samozrejme, je pochopiteľné, že v súčasnom stave môžu existovať pádne dôvody na zmeny legislatívy, keďže mnoho úradníkov pracuje z domu a sami nemajú ku všetkým informáciám prístup. Celý svet sa spomalil, ale na druhej strane spomalenie toku informácií dáva verejným činiteľom možnosť nimi manipulovať ešte predtým ako ich posunú novinárom.

V Škótsku majú za normálnych okolností úrady zo zákona lehotu dvadsať dní, aby odpovedali na otázky novinárov. Tú počas pandémie predĺžili na šesťdesiat dní. Zákon je zatiaľ v tejto podobe účinný do konca septembra 2020, avšak s možnosťou predĺženia doby platnosti dvakrát po šesť mesiacov. 

Brazílsky prezident Jair Bolsonaro zas napríklad vydal opatrenie, v ktorom sa uvádza, že vláda nemusí na otázky novinárov odpovedať vôbec. 

Budúcnosť je v našich rukách

Je dôležité, aby boli všetky tieto obmedzenia zrušené, keď súčasná kríza pominie. Sloboda tlače a slova sú základné piliere demokratickej spoločnosti. Ak chceme mať v budúcnosti možnosť dostať sa k hodnotným informáciám, nesmieme dovoliť politikom ani iným organizáciám, aby ovplyvňovali prácu novinárov.

Médiá fungujú najlepšie keď sú rozmanité, pluralistické, dôsledné a hlavne nezávislé. Preto je nevyhnutné, aby mali novinári oporu v kvalitných zákonoch, demokratickej vláde, angažovanej verejnosti a občianskej spoločnosti. Na to, aby mohla žurnalistika fungovať nezávislo, je dôležité, aby novinári nemuseli čeliť strachu o seba či svoju rodinu a mohli sa svojej práci venovať naplno.

Študentka magisterského stupňa Prekladateľstva a tlmočníctva anglického a ruského jazyka na Univerzite Komenského v Bratislave. Okrem angličtiny a ruštiny oláda ďalšie štyri jazyky. Venuje sa diskurzívnemu chápaniu súčasných foriem propagandy a cenzúry v ruskom prostredí. Zaujíma sa tiež o nástroje ruskej propagandy v slovenskom priestore.