Sociálne siete nevyužívajú nástroje na reguláciu online obsahu naplno

Overovaniu a vyhodnocovaniu informácií na internete sa venujú rôzne organizácie a profesionálne či dobrovoľnícke skupiny, ale až s príchodom Covid-19 sa ukázalo, koľko dier ešte v tomto systéme ostáva. Situácia okolo nového koronavírusu zafungovala ako spínač – spustila lavínu dezinformácií a konšpiračných teórií, v ktorých je veľmi náročné sa orientovať.

Overené fakty od lekárov a vedcov sa strácajú v záplave nepodložených informácií, ktoré si väčšinou nájdu cestu k bežným ľuďom oveľa skôr. Zvykli sme si totiž, že na internete je dovolené takmer všetko. Môžeme prezentovať vlastné názory takmer bez toho, aby sme sa nad nimi zamýšľali a zdieľať všetko, o čom sme presvedčení, že je pravda – prinajhoršom stále môžeme stlačiť delete. Je to však naozaj tak? Kam by sme už nemali zachádzať, čoho je lepšie sa vyvarovať? Kto má právo určovať, čo v rámci slobody slova ešte smieme a čo už nie?

Kvalita vs. kvantita

Portál NBC News nedávno uverejnil zaujímavý rozhovor s tromi výskumníčkami v oblasti internetovej bezpečnosti a šírenia dezinformácií, v ktorom sa venujú práve týmto otázkam. Keď prepukla epidémia, Joan Donovan, Kate Starbird a Claire Wardle vytvorili tím na odhaľovanie s ňou súvisiacich hoaxov. Zhodujú sa na tom, že záplava dezinformácií, ktorá epidémiu sprevádza, dokazuje v akom zlom stave je spoločný infopriestor.

Hlavným problémom je, že reálne vedomosti stoja nemalé peniaze, ozajstní odborníci sú veľmi žiadaní a väčšina z nich nepracuje zadarmo. Na druhej strane, nekvalitné informácie sa dajú vytvoriť veľmi jednoducho a lacno. Prispieva k tomu už len samotný fakt, že používatelia internetu môžu okrem surfovania zároveň vytvárať a pridávať vlastný obsah. Najmä v krízových situáciách sa snažia nachádzať odpovede na otázky čo najrýchlejšie. Píšu a diskutujú, na internete ich predsa nič neobmedzuje. Vytvára sa tak prebytok informácií a hranice medzi názormi, domnienkami a faktami sa stierajú. 

Na Slovensku sme sa prevažne stretávali s dezinformáciami, ktoré podkopávali dôveru obyvateľstva voči EÚ, či spochybňovali jej fungovanie v čase krízy. Do obehu sa však, podobne ako v zahraničí, dostali aj rôzne nepodložené tvrdenia o tom, ako 5G siete umožňujú šírenie korony, ako vlády niektorých štátov vytvorili vírus ako biologickú zbraň a Bill Gates plánuje pomocou vakcín zavádzať ľuďom mikročipy. Dá sa povedať, že máme relatívne šťastie, keďže napríklad v Amerike išlo do veľkej miery o dezinformácie spojené s liečbou koronavírusu či vakcináciou proti nemu, ktoré môžu skutočne ohrozovať zdravie občanov.

Ako začarovaný kruh

Výskumníčky v rozhovore pre NBC poukazujú na cyklus, v akom sa misinformácie okolo Covid-19 šírili v Amerike. Spočiatku išlo len o domnienky a teórie ľudí, ktorí sa snažili prísť na to, odkiaľ ochorenie pochádza a ako sa proti nemu chrániť. To všetko je prirodzené. Neskôr sa však začali objavovať teórie o rôznych sprisahaniach a vývoj pandémie sa spolitizoval. Celý kolotoč roztočila ešte v marci vlna súkromných falošných správ o tom, že federálna vláda chystá tzv. lockdown. Postupne, ako sa vírus začal v Spojených štátoch rozširovať, objavovalo sa čoraz viac cielených reklám propagujúcich neschválené, či dokonca nebezpečné formy liečby.

Teraz, keď väčšina štátov v USA nariadila obyvateľom ostať doma, sa najviac hovorí o tzv. “znovuotvorení Ameriky”, teda o zrušení karantény, ktorú mnoho ľudí vníma ako ďalší prostriedok vlády kontrolovať ľudí,  ale diskutuje sa aj o sprisahaní okolo očkovania proti korone. Na novovzniknutej vlne konšpiračných teórií sa teraz vezú antivaxerské a antisystémové skupiny, ktoré sa podľa slov Claire Wardle zvyčajne vyvíjajú samostatne, no teraz sa spojili, a dokonca vo viacerých amerických štátoch organizovali protesty proti povinnej karanténe. Napriek snahe pôsobiť nezávislo, je očividné, že tieto protesty mali jasný politický cieľ. Veď napokon, ako sa neskôr ukázalo v ďalšom výskume, veľká časť užívateľov, ktorí na Twitteri diskutovali o „znovuotvorení Ameriky”, boli tzv. boty, čiže falošné účty. 

Zdravotníci blokujú ulice na protest proti tým, ktorí požadujú zrušenie karantény.
19. apríl 2020, Denver, Colorado. Zdroj: Reuters

Tento vývoj je veľmi nebezpečný. Doteraz sme sa vždy pri overovaní informácií spoliehali na odborníkov. V prípade, že ich kvôli dezinformačným kampaniam prestaneme považovať za dôveryhodných, stávame sa zraniteľnými, a to nielen v boji proti vírusu. Na príklade protestov či odmietania karantény vidíme, že ľudia stále majú tendenciu vyberať si tie informácie, ktoré zapadajú do ich politického či hodnotového presvedčenia. Iné skupiny ľudí zas majú tendenciu túto slabosť využívať na dosahovanie svojich cieľov. 

Črtá sa riešenie?

Joan Donovanová pokladá túto situáciu za natoľko vážnu, že online média a platformy by sa podľa nej nemali držať stranou, ani ostávať len pri moderovaní diskusií. Ich úlohou je striktne určiť pravidlá a hranice. Tento proces by podľa nej mohol postupne viesť k očiste infopriestoru. Claire Wardlová s tvrdením súhlasí a z vlastnej skúsenosti dodáva, že pri gigantoch, akými sú Facebook či Google, ide častokrát o boj s veternými mlynmi: „Hovoríme si svoje stále dookola a oni sa len usmievajú a vravia: „Spravíme, čo bude v našich silách“. Potom sa jedného dňa ocitneme v tejto obrovskej infodémii a, samozrejme, zistíme, že pripravení neboli.“

Claire sa doteraz venovala predovšetkým príprave na boj proti dezinformáciám v súvislosti s nadchádzajúcimi prezidentskými voľbami v USA. Koronavírus síce zmenil situáciu, no prístup sociálnych sietí zostal rovnaký. Poznamenáva, že Facebook vôbec nie je ochotný poskytovať vedeckým pracovníkom užitočné informácie a jeho nedávne vyhlásenie, že všetky hoaxy o Covid-19 sa úspešne podarilo odstrániť, sú len prázdne reči. Facebook podľa nej nevyužil obrovskú príležitosť, hoci na to mal prostriedky.

Z toho vyplýva jednoduchý záver – najväčšie sociálne siete a spravodajské portály sa nemôžu spoliehať na to, že internet je priestor, ktorý budujeme všetci spoločne. Stále tu visí jeden veľký otáznik, a to nakoľko ide o celospoločenskú zodpovednosť a do akej miery môžeme viniť sociálne siete a žiadať od nich, aby nás chránili pred dezinformáciami a aby zároveň neobmedzovali slobodu slova. Hoci je táto otázka už dlhšiu dobu predmetom diskusií a hranica medzi danými fenoménmi je veľmi tenká, jednoznačne sa dá povedať, že aktuálna pandémia prináša v boji proti dezinformáciám nové možnosti. Aj vďaka Covid-19 by sa teda mohlo podariť inforpiestor očistiť.

Joan Donovan je výskumná riaditeľka Shorensteinského centra pre médiá, politiku a verejnú politiku. Zameriava sa na dezinformačné kampane, manipuláciu médiami a šírenie extrémizmu v online priestore. Venuje sa výskumom v tejto oblasti, vyučuje na Harvarde a navyše organizuje školenia pre novinárov, kde prezentuje spôsoby ako odhaliť a zastaviť pokusy o manipuláciu médií. Vedie aj sériu webinárov „Big, If True“, kde o podobných témach diskutuje s ďalšími odborníkmi. 

Kate Starbird z Washingtonskej univerzity už viac ako desať rokov skúma prepojenie spoločnosti a moderných technológií, vrátane obrovského potenciálu online platforiem, ktoré síce ľuďom umožňujú spoluprácu a efektívnejšie riešenie niektorých problémov, ale na druhej strane so sebou prinášajú množstvo otázok, súvisiacich so zneužívaním a manipuláciou informácií. Taktiež skúma šírenie dezinformácií a misinformácií počas krízových udalostí, ako sú napríklad streľby, prírodné katastrofy, teroristické útoky a vojny. V decembri spolu s niekoľkými ďalšími kolegami založila Centrum informovanej verejnosti, ktorého úlohou je odhaľovať strategické šírenie dezinformácií a propagovať informovanú spoločnosť.

Claire Wardle je odborníčka na overovanie obsahu, ktorý pridávajú užívatelia a tiež sa snaží zlepšovať kvalitu informácií v online priestore. Založila neziskovú výskumnú organizáciu First Draft, ktorá len mesiac po vypuknutí pandémie vytvorila jednoduchý manuál pre širokú verejnosť o tom, ako sa orientovať v informáciách o koronavíruse a taktiež spoločný pracovný priestor pre reportérov, kde sa postupne formuje databáza odhalených hoaxov. Dlhodobo odborne vzdeláva novinárov a snaží sa ovplyvňovať najväčšie online platformy, aby boli transparentnejšie a aby zodpovednejšie pristupovali k boju proti dezinformáciám.

Veronika Goldiňáková
Študentka magisterského stupňa Prekladateľstva a tlmočníctva anglického a ruského jazyka na Univerzite Komenského v Bratislave. Okrem angličtiny a ruštiny oláda ďalšie štyri jazyky. Venuje sa diskurzívnemu chápaniu súčasných foriem propagandy a cenzúry v ruskom prostredí. Zaujíma sa tiež o nástroje ruskej propagandy v slovenskom priestore.