Vitajte pri čítaní 150. vydania nášho pravidelného DISINFO REPORTu.
Dezinformácie a propaganda o ukrajinskej krajnej pravici na Slovensku a Ukrajine. Mapovanie aktérov a naratívov na Facebooku
Ukrajina sa bráni ruskej vojenskej agresii od roku 2014, ruskému vplyvu a informačnej vojne však vzdoruje oveľa dlhšie. Táto štúdia sa zaoberá práve miestnymi aktérmi na Slovensku a na Ukrajine, ktorí šíria ruskú propagandu. Cieľom je zistiť, ako prokremeľskí aktéri v oboch krajinách od začiatku Majdanu konštruovali obraz Ukrajiny vo verejnom diskurze prostredníctvom špecifického naratívu o „zásadnom vplyve krajnej pravice na Ukrajine“.
Hlavné zistenia – Slovensko
- Slovenský dataset obsahoval 1 203 analyzovaných príspevkov.
- Na Slovensku dominovali komunikačným aktivitám počas celého sledovaného obdobia najmä dezinformačné médiá, ktoré dlhodobo vykazujú známky proruského sentimentu.
- Najvýznamnejšie sa na monitorovanej komunikácii podieľalo Veľvyslanectvo Ruska na Slovensku. Ním uverejnených 149 príspevkov zodpovedalo viac ako 12 % z celkového počtu analyzovaného obsahu. Veľvyslanectvo Ruska na Slovensku spomínalo Ukrajinu vo viac ako 5 % svojho celkového obsahu.
- Okrem viacerých alternatívnych médií a facebookových stránok dominovali v rebríčku najefektívnejších aktérov politici. V efektivite komunikácie jednoznačne dominoval Ľuboš Blaha. Prostredníctvom 55 príspevkov vygeneroval viac ako 519 tisíc interakcií. Najväčší nárast aktivity možno zaznamenať v roku 2022.
- Najväčší počet relevantných a analyzovaných príspevkov obsahoval naratív o kriminálnych aktivitách krajne pravicových organizácií na Ukrajine. Išlo najmä o skupiny ako Azov, Pravý sektor, UPA atď.
- Významnú časť obsahu tvoril historický revizionizmus, ktorý sa viazal najmä na osobu Stepana Banderu a banderovcov, resp. na ich činnosť počas druhej svetovej vojny.
Hlavné zistenia – Ukrajina
- Takmer 28 % ukrajinských publikácií súviselo s oslavou OUN a UPA (58 príspevkov). Tieto publikácie sú súčasťou naratívu historického revizionizmu.
- Najpopulárnejšími kľúčovými slovami boli „UPA“ (v 122 príspevkoch), „OUN“ (v 87 príspevkoch) a ukrajinskí fašisti/ukrajinskí nacisti/ukronacisti/neonacisti (spolu 62 príspevkov).
- Tieto zistenia dokazujú, že hlavnými témami pri konštruovaní naratívu o „nacizme na Ukrajine“ sú historický revizionizmus v kontexte činnosti OUN/UPA, a diskreditácia Ukrajincov a ukrajinskej vlády ovplyvnených Revolúciou dôstojnosti v roku 2014 a integračnými procesmi do Európskej únie na Ukrajine.
- Spomedzi aktívnych ukrajinských aktérov najviac príspevkov uverejnili Novosti Ukrajiny (Novinky Ukrajiny, 38 príspevkov). Nasledovali Oles Buzina – Soobshchestvo (Oles Buzina – Komunita, 31 príspevkov), Pershyi Kozatskyi (Prvý Kozácky, 27 príspevkov).
- Hlavným naratívom bola historická konfrontácia, a to najmä v súvislosti s glorifikáciou OUN/UPA, ako aj výročím UPA na Ukrajine (107 príspevkov). Tento naratív pozostáva zo správ o obvinení OUN/UPA z nacizmu a vojnových zločinov počas druhej svetovej vojny..
Viac v štúdii, dostupnej aj v anglickom jazyku.
Stalinova popularita v Rusku rastie. Jeho krvavý odkaz hrá úlohu aj pri ospravedlňovaní agresie na Ukrajine
Ruské štátne médiá už pred útokom na Ukrajinu dlhodobo propagovali Stalina a jeho režim. Vďaka tomu jeho popularita v krajine stále rastie. Inak tomu nie je ani teraz. 70 rokov po smrti sovietskeho diktátora sa na Červenom námestí v Moskve zišli priaznivci a podporovatelia bývalého vodcu. Velebili Putina za to, že sa „postavil proti nacizmu“ tak, ako to urobil jeho predchodca počas druhej svetovej vojny. Je to súčasť ruskej propagandistickej kampane, ktorá nadväzuje na dlhú tradíciu sovietskej propagandy. Cieľom je prezentovať ruských lídrov ako bojovníkov proti nacizmu a osloboditeľov Európy. Avšak realita je často iná. Aj samotný Molotov-Ribbentropov pakt ukazuje, že Sovietsky zväz nebol vždy spojencom v boji proti nacizmu. Viac v článku.
Nezávislá žurnalistika v Rusku už takmer neexistuje. Za šírenie necenzurovaných informácií hrozí novinárom až 15 rokov väzenia
Už pred plnoformátovou inváziou na Ukrajinu bola situácia pre nezávislé médiá v Rusku pomerne zložitá. A to aj napriek tomu, že ústava Ruskej federácie zaručuje slobodu prejavu. Bežnou praxou je odsudzovanie a zastrašovanie nezávislých novinárov, ktorí nie sú ochotní podriadiť sa štátnej cenzúre. Dôsledkom toho je tlač štátom ostro kontrolovaná. Výbor pre ľudské práva OSN zverejnil pravidelnú správu o Ruskej federácii, v ktorej tím expertov vyjadril znepokojenie nad problematickou nezávislosťou médií počas vojny na Ukrajine. Odborníci uviedli, že situácia sa v porovnaní s obdobím pred vojnou značne zhoršila. Viac v článku.
Pravicová republikánska platforma šíri v USA prokremeľskú propagandu. Môže tak prispieť k zníženiu podpory Ukrajiny
Najnovšou stratégiou kampane ruských dezinformátorov je upriamiť pozornosť na ekonomický aspekt agresie Ruska na Ukrajine. Na alternatívnych sociálnych sieťach ako Parler, Rumble, Gab alebo Odysee sa šíria tvrdenia o tom, ako pomoc Ukrajine negatívne ovplyvňuje americkú ekonomiku a peňaženky občanov. Podľa Jessicy Brandtovej, expertky na dezinformácie z Brookings Institution, ide o podobnú skupinu, ktorá už predtým propagovala na sociálnych sieťach klamlivé informácie, napríklad o pôvode pandémie Covid-19. Viac v článku.
AKO BOJOVAŤ S DEZINFORMÁCIAMI SA MÔŽEME NAUČIŤ OD UKRAJINY
- Aj napriek všadeprítomným dezinformačným naratívom pochádzajúcim z Kremľa, ktorých cieľom je zmanipulovať verejnú mienku na Ukrajine, má ukrajinský národ v kľúčových ohľadoch prevahu v informačnom priestore.
- Moskva využívala na Ukrajine vplyvové aktivity už pred rokom 2014 (v podstate od sovietskych čias), zásahy Kremľa sa však anexiou Krymu zásadne zintenzívnili. Ukrajinská občianska spoločnosť a spravodajské médiá tak boli nútené vybudovať svoje kapacity a v spolupráci s demokratickými partnermi vyvinúť nástroje slúžiace na boj proti škodlivým autoritárskym naratívom.
- Vďaka dobre vybudovanej odolnosti obyvateľstva sa po začatí plnohodnotnej invázie Ukrajine od prvého momentu podarilo vyhnúť informačnému chaosu.
- Ukrajinská stratégia nie je založená len na technológiách, ale aj na prístupe zameranom priamo na ľudí. Je postavená na troch pilieroch: dôsledná príprava širokej verejnosti, vytvorenie sietí spolupráce, a aktívne využívanie nových technológií vrátane umelej inteligencie (AI).
- Počiatky najvýraznejšej ruskej propagandistickej kampane sa datujú od revolúcie dôstojnosti na prelome rokov 2013 a 2014, keď Kremeľ očierňoval proeurópskych demonštrantov z Euromajdanu ako fašistov a neonacistov. Rovnaké naratívy boli zrecyklované aj na začiatku plnoformátového útoku na Ukrajinu.
- Osem rokov bolo pre ukrajinskú spoločnosť bojujúcu s dezinformáciami kľúčových na vybudovanie reakčných mechanizmov. V tomto období sa mnohé ukrajinské organizácie zamerali na zabezpečenie integrity informačného priestoru a začali experimentovať s novými metódami boja proti naratívom Kremľa.
- Viac v príspevku zo série #Strážcovia.
Falošný obraz o ukrajinskej krajnej pravici je pragmatickým nástrojom v rukách Kremľa
Naratív o silnom vplyve krajnej pravice na Ukrajine je jedným z hlavných pilierov ruskej propagandy, a to globálne, ale aj na báze lokálnych aktérov vrátane tých slovenských. Tí sú efektívnymi nástrojmi pre šírenie proruských naratívov, ktoré prichádzajú s cieľom ovplyvniť verejnú mienku a zlepšiť vnímanie Ruska.
Takéto škodlivé šírenie ruského vplyvu si všímame od roku 2014, kedy Moskva nelegálne anektovala ukrajinský Krym. Anexiu Krymu a neskôr vojnu na Donbase preto sprevádzala aj masívna dezinformačná kampaň, ktorá sa sústreďovala predovšetkým na ospravedlnenie agresie voči Ukrajine. Začala moderná mystifikácia problému ukrajinskej krajnej pravice alebo ukrajinského nacizmu či fašizmu.
Aké hlavné naratívy a subnaratívy sa objavovali v prokremeľskom diskurze o fašizme na Ukrajine od roku 2013? Aké ciele sledovala prokremeľská propaganda pri démonizácii Ukrajiny prostredníctvom naratívu o ukrajinskej krajnej pravici? Existuje súvislosť medzi anexiou Krymu a vytváraním dezinformačného subsystému na Slovensku? Ktoré zdroje v rámci slovenskej dezinformačnej scény boli najefektívnejšie pri preberaní a šírení prokremeľských naratívov o ukrajinskej krajnej pravici? Akú úlohu pri legitimizácii anexie Krymu a začiatku plnoformátovej invázie na Ukrajinu hral historický revizionizmus? Ako je zneužívaný obraz o banderovcoch a iných ukrajinských pravicových organizáciách aktívnych v 20. storočí v slovenskej kolektívnej pamäti? Do akej miery sú naratívy o údajne fašizujúcej sa Ukrajine v súlade s realitou a k čomu môžu Kremľu pomáhať?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s riaditeľom Infosecurity.sk Petrom Dubóczim, analytikom Infosecurity.sk Štefanom Ižákom a historikom Univerzity obrany v Brne Tomášom Řepom.
Krátko z domova a zo sveta
- Viacerí zamestnanci americkej vlády sa stali terčmi hackerských útokov. Hrozba špionáže rastie a urguje tak Biely dom zaviesť pravidlá, ktoré by jej zabránili.
- Ukrajinská armáda útočí na Krym, s cieľom znepríjemniť ruskú okupáciu a zásobovanie. Kremeľ na ochranu anektovaného Krymu stavia opevnenia a zákopy.
- Turecko onedlho čakajú voľby. Podľa prieskumov môže zatiaľ najdlhšie vládnuci turecký prezident Erdoğan prehrať.
- Chatboty s umelou inteligenciou sťažujú odhaľovanie phishingových e-mailov. Chatboty totiž robia menej gramatických chýb, vďaka ktorým je možné mnohé podvodné e-maily odhaliť.
- Twitter podniká právne kroky po úniku zdrojového kódu. Platforma, ktorú vlastní Elon Musk, požaduje, aby GitHub identifikoval, kto časti jej kódu zverejnil.
Ďakujeme, že odoberáte DISINFO REPORT.
Budeme ho neustále vylepšovať. Vaše návrhy a podnety nám prosím posielajte na info@infosecurity.sk
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU?
ĎAKUJEME!
