Rozhovor s ruským veľvyslancom plný zavádzania

Veľvyslanec Ruska na Slovensku Igor Bratčikov. Zdroj: https://twitter.com/rusembsk/status/1078288390422966273.

Ruský veľvyslanec na Slovensku Igor Bratčikov poskytol pre Hospodárske noviny rozhovor, v ktorom hovoril o vakcíne Sputnik, konflikte na Ukrajine, ale aj o vzťahoch Ruska so Západom a Slovenskom.

V tomto rozhovore šíril veľvyslanec kremeľský pohľad na spomenuté témy a nevyhol sa ani zavádzaniu. Cieľom tohto príspevku tak je poukázať na nepresnosti, ktoré zazneli z jeho strany a uviesť ich na pravú mieru.

Ruskú vakcínu Sputnik V doviezli na Slovensko 1. marca, doposiaľ sa s ňou však u nás neočkuje, pretože jej bezpečnosť a účinnosť preveruje Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL).

Vtedajší premiér Igor Matovič vakcínu vítal na košickom letisku, čím sa stal námetom pre ruské štátne médiá. Hoci Matovič sľuboval, že postupne budú z Ruska prichádzať nové dávky, zatiaľ sa tak nestalo.

Ruský veľvyslanec ubezpečuje, že dodávky nebudú meškať a že Rusko navyšuje výrobu aj prostredníctvom firiem v iných krajinách. Rusi však zatiaľ nestíhajú očkovať vlastných obyvateľov ani v takej miere ako očkuje Slovensko.

Očkovanie v Rusku

Putin už v auguste 2020 oznámil, že Rusko vyvinulo vakcínu. Očkovať začalo o mesiac skôr ako Slovensko. K 31. marcu boli v Rusku dvoma dávkami zaočkované 3 percentá obyvateľstva, na Slovensku 4,8 percenta. Slovensko tak očkuje rýchlejšie ako Rusko, ktoré má vlastné vakcíny a očkuje dlhšie.

Prieskum nezávislého centra Levada z marca 2021 ukazuje, že aj samotní ruskí lekári vnímajú vakcináciu v Rusku ako pomalú. Až 40 percent lekárov vidí problém v nerovnomernej distribúcii vakcín v rámci  krajiny. V niektorých oblastiach dodávky nestačia pokrývať dopyt, v iných je ich dostatok.

Ak aj napriek týmto číslam o očkovaní ide očkovanie v Rusku podľa veľvyslanca dobre (ako to tvrdí v rozhovore pre HN), tak je to jeho subjektívny názor.

Podobne subjektívne vyznieva aj veľvyslancove tvrdenie, že Rusi vo všeobecnosti očkovaniu dôverujú. Áno, do istej miery mu dôverujú, ale prevažuje nedôvera. Podľa prieskumu centra Levada z februára 2021 Sputniku V nedôveruje až 62 percent Rusov a len 30 percent je ochotných sa ním zaočkovať.

Politizácia vakcín

Jemne konšpiračne vyznievajú tvrdenia veľvyslanca o tom, že ruská vakcína sa v Európe politizuje. Tvrdenie nepodkladá žiadnym konkrétnym príkladom. Mechanizmy a podmienky v EÚ sú pritom pre všetky vakcíny rovnaké bez ohľadu na pôvod. Každá vakcína by mala prejsť registráciou v Európskej liekovej agentúre (EMA).

Je to Kremeľ, ktorý od začiatku roka klamal o tom, že požiadal EMA o registráciu vakcíny, hoci tak urobil až v marci.

Práve ruské štátne médiá vedú kampaň proti západným vakcínam, napríklad proti Pfizer/Biontech. Tiež prezentujú Sputnik ako najlepšiu vakcínu a vytvárajú obraz, že vakcinácia v EÚ zlyháva a Rusko krajinám pomáha dodávkami vakcín.

Stačí si pozrieť facebookový profil Ruského veľvyslanectva na Slovensku, ktoré na dennej báze publikuje príspevky o Sputniku, o tom aký je skvelý, v akých krajinách sa používa, či pozitívne reakcie od rôznych politikov.

Slová ruského veľvyslanca o tom, že by sa vakcíny nemali politizovať, tak v tieni týchto skutočností vyznievajú naozaj svojsky.

Krym a konflikt na Donbase

Okrem Sputnika hovoril ruský veľvyslanec aj o iných témach, napríklad o Ukrajine, Navaľnom a vzťahoch Slovenska a Západu s Ruskom.

O Kryme šíri ruský naratív o tom, že nedošlo k porušeniu medzinárodného práva a referendum bolo legálne.

V skutočnosti však neprebiehalo podľa vtedy platných ukrajinských zákonov, neboli na ňom prítomní nezávislí medzinárodní pozorovatelia (príslušníkov proruských krajne pravicových či ľavicových strán medzi nich rátať nemôžeme) a prebiehalo počas okupácie polostrova cudzou mocnosťou.

Medzinárodné spoločenstvo toto referendum neuznáva (až na niekoľko Rusku priateľských režimov) a OSN prijala rezolúciu, podľa ktorej bola anexia porušením medzinárodného práva.

Bratčikov taktiež tvrdí, že Rusko nikdy nebolo a nie je súčasťou konfliktu na Donbase, podľa neho ide o občiansku vojnu medzi Ukrajinou a separatistami.

Veľvyslanec už asi zabudol na slová samotného ruského prezidenta, ktorý v roku 2015 potvrdil, že na Donbase sa nachádzajú osoby z radov ruskej armády, ktorí tam plnia vojenské ciele, poprel však, že by išlo o regulérnu ruskú armádu.

O prítomnosti ruských vojsk na Donbase hovorí aj mnoho iných dôkazov, napríklad satelitné snímky, využitie ruských zbraní či padlí ruskí vojaci, atď. Aj lietadlo MH17, v ktorom zomrelo pred siedmimi rokmi 298 ľudí zostrelil podľa investigatívcov z Bellingcatu raketový systém BUK privezený z Ruska.

Uväznenie Navaľného

Bratčikov sa v rozhovore tiež vyjadril, že podľa ruskej legislatívy momentálne neexistuje dôvod na prepustenie Alexeja Navaľného. Nespomenul pritom verdikt Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý žiada prepustiť Navaľného, pretože proces bol podľa súdu nespravodlivý.

Pri otázke o policajných zásahoch proti demonštrujúcim za prepustenie Navaľného sa veľvyslanec snažil zmeniť tému a poukázal na policajné zásahy v USA a západnej Európe. Využil tak argumentačný faul whataboutizmus.

Pohľad ruského veľvyslanca je síce pochopiteľný (vzhľadom na jeho pozíciu), aj on by však mal uvádzať fakty korektne a nepodieľať sa zavádzaním na manipulácii verejnej mienky. A o to mali pri rozhovore s ním dbať aj Hospodárske noviny.