Po diskusii o prokremeľskej propagande nie je pohoršený Chmelár žiadnym prekvapením

Eduard Chmelár je dlhodobo kontroverznou postavou. Jeho snahy o polarizáciu spoločnosti v statusoch na Facebooku pokračujú. Tentokrát sa pustil do diskusnej relácie Silná zostava, ktorá neprebehla podľa jeho predstáv. Rade pre vysielanie a retransmisiu adresoval otvorený list, v ktorom ostro útočil na reláciu. Čo však Chmelárovi prekážalo?

Obrázok: Facebook Eduard Chmelár.

29. apríla 2021, týždeň po prevalení nových zistení o ruských agentoch GRU zapojených do výbuchu muničných skladov v českej obci Vrbětice, bola na RTVS odvysielaná diskusná relácia Silná zostava. Jej hlavnou témou bola prokremeľská propaganda na Slovensku.

Známy politik a neúspešný prezidentský kandidát Eduard Chmelár v jednom zo svojich nedávnych statusov vyjadril pohoršenie nad témou, obsadením a „jednostrannosťou” diskusnej relácie, ktorá neprebiehala podľa jeho predstáv.

Leitmotívom statusu je reakcia na odpoveď na sťažnosť, ktorú adresoval Rade pre vysielanie a retransmisiu (RVR) po odvysielaní Silnej zostavy. Podľa Chmelára boli v relácii porušené pravidlá objektívnosti, nestrannosti či názorovej plurality, čo dokázal opísať kvetnato použitím svojho klasického poburujúceho slovníka.

Časť statusu venovaného RVR a relácii Silná zostava. Zdroj: ttps://www.facebook.com/ChmelarEduard/posts/4438004142898110 

Pohoršený už od apríla

Nebolo to prvý raz, čo sa Chmelár vyjadroval k údajnej „protiruskej propagande” v RTVS. Otvorený list riaditeľovi Jaroslavovi Rezníkovi zverejnil v statuse krátko po odvysielaní relácie už na konci apríla. V liste prejavil pohoršenie nad spomínaným dielom o prokremeľskej propagande.

V pomerne krátkom liste zvládol reláciu označiť za „primitívne prvoplánovú až xenofóbnu propagandu namierenú proti Rusku”, ktorá podľa jeho slov „niesla všetky znaky politickej objednávky”. Neskôr stihol uraziť jednu z hostiek relácie a výskumnú pracovníčku GLOBSECu Katarínu Klingovú.

Nezabudol spomenúť ani osvedčenú „podobnosť s minulým režimom”, frázu o tom, ako jeho pohár trpezlivosti už pretiekol a pridal aj zamyslenie nad tým, „na čo je dobré, keď o rôznych politických, ekonomických a sociálnych otázkach diskutujú iba ženy”.

V relácii, ktorej teda venoval dva svoje statusy, sa počas živého vysielania spomínali i viacerí slovenskí politici, ktorí mali (alebo sa snažili mať) s Ruskom nadštandardné vzťahy – Andrej Danko, Peter Marček, Igor Matovič, a tiež Ľuboš Blaha. Eduard Chmelár sa do dokrútky, aj napriek jeho proaktívnemu prístupu, nedostal.

Na pochopenie starostí Chmelára je potrebné ozrejmiť niekoľko jeho postojov:

1. NATO

Už len zo samotnej podstaty, funkcie a jasne prozápadnej orientácie tejto organizácie môže byť jasné, že Chmelár nie je fanúšikom Severoatlantickej aliancie. Stačí spomenúť jeho výroky  z júna tohto roka: 

Musím skonštatovať, že na čele Severoatlantickej aliancie stojí čistý psychopat.

To, čo produkuje NATO, je jedna lživá až primitívna propaganda, ktorá nemá oporu v číslach. Ak chce Európa zostať mierovým projektom, musí sa bezpodmienečne emancipovať. A keď to bude potrebné, tak sa odtrhnúť od zhubného militaristického vplyvu U.S.A. a zmeniť filozofiu bezpečnosti.

Chmelárov postoj k NATO je jasný. Takisto, ako jeho bagatelizovanie ruskej hrozby. Aká je ruská hrozba reálna, by sa mohol pokojne zájsť opýtať našich susedov na Ukrajinu.

2. GLOBSEC

Tŕňom v oku Chmelárovi počas vysielania diskusnej relácie bola výskumná pracovníčka think-tanku GLOBSEC, ktorej schopnosti spochybňoval a urážal už v prvom liste. Faktom je, že nepohodlný mu je GLOBSEC ako taký. Na účet tohtoročnej konferencie GLOBSEC 2021 sa vyjadril ako o „najväčšom sabate militaristov”.

3. EURÓPSKA ÚNIA

Medzi opakovanými témami v jeho statusoch sa, okrem tých o NATO a USA ako nepriateľoch sveta a Slovenska, nachádzajú aj niektoré o slabosti Európskej únie.

V nich spomína, že štáty v Európe patria len do periférie ním obávaného Západu a nie sú dôležitou súčasťou medzinárodných organizácií. Chmelár už v roku 2015 pochyboval o stabilite Únie, naznačoval jej možný rozpad a v jej pravidelnej kritike pokračuje aj naďalej.

Na kritike samozrejme nie je nič zlé. V kombinácii s jeho zvyšnými názormi nám to však pomáha utvoriť si odpoveď na otázku, na ktorú stranu to Chmelára ťahá.

4. RUSKO

Neskrývaný obdivovateľ Ruska a Kremľa svojimi výrokmi dlhodobo jasne vyjadruje inklináciu k hodnotám a režimu, ktoré nie sú v súlade s prozápadným smerovaním Slovenska. Rusko si zastáva, chváli ho, obraňuje a publiku sa snaží ponúkať svoju vlastnú pravdu.

Jeho názory a vyhlásenia sú podobné jednoduhchým prokremeľským naratívom a často sa opakujú. Náklonnosť ku Kremľu a jeho režimu je viac než očividná.

Odpoveď RVR

Zamietnutie Chmelárovej sťažnosti RVR bolo opodstatnené. Faktom ešte stále zostáva, že Slovensko a jeho obyvatelia sú súčasťou Európskej únie a západných štruktúr NATO. Zdieľame rovnaké demokratické procesy, hodnoty aj kultúru.

Relácia nemala ako porušiť ani zásady objektivity či nestrannosti. Kto by mal byť podľa Chmelára pozvaný do relácie na tému prokremeľskej propagandy v našej spoločnosti, na vyjadrenie názoru opačnej strany? Agenti GRU alebo rusofilní dezinformátori skrývajúci sa za statusy a komentáre na Facebooku? Či dokonca samotný Eduard Chmelár?

To by bol určite vrchol objektivity.

Ako v relácii povedala samotná Katarína Klingová: „Rusko je v Bezpečnostnej stratégii síce pomenované ako náš partner, ale zároveň ako bezpečnostná výzva práve kvôli tomu, aké podvratné aktvity podniká v celom regióne.

Na túto pozícu sa nedostalo náhodou, dlhoročné aktivity Kremľa nielen v Európe predstavujú bezpečnostnú výzvu. Jeho pôsobenie a aktivity môžu zasahovať do všetkých oblastí života bežného obyvateľstva.

Vyzerá to tak, že sa zabudlo, aké zistenia o pôsobení agentov GRU pri výbuchu muničných skladov v Česku z roku 2014 vyšli na povrch krátko pred odvysielaním zmieneného dielu diskusnej relácie Silná zostava. Naviac, podľa Chmelára bolo vtedy zapríčinenie zo strany Ruska nepravdepodobné, zistenia podozrivé a zo strany Česka situácia niesla prvky „spravodajskej hry proti Rusku”. 

Stále ide len o pozornosť

Chmelár svoj status na odpoveď od RVR zakončil výrokom: „Je to taký vážny zásah do slobody prejavu, že je potrebné upozorniť na to medzinárodné ľudskoprávne organizácie.

Našťastie, aj napriek Chmelárovmu presvedčeniu sloboda prejavu na Slovensku existuje – ešte stále môže svoje názory voľne pridávať do statusov. To by mu však v Rusku nefungovalo.

Takto neprestajne využíva polarizujúce témy a buduje si na tom politickú kariéru. Za určitú mieru popularity vďačí svojej proaktivite na Facebooku a občasnému vystupovaniu v médiách. Stále však patrí do skupiny neúspešných politikov, ktorí zúfalo potrebujú vyhľadávať pozornosť.