Dohoda medzi Českou republikou a USA o obrannej spolupráci (Defense Cooperation Agreement – DCA) spôsobila rozsiahlu spoločenskú diskusiu. DCA bude mať vplyv na intenzívnejšiu praktickú vojenskú spoluprácu. Napriek rôznym reakciám z radov politikov, dohoda nerozhoduje o prítomnosti vojsk či zriadení vojenských základní na území ČR.
Proti dohode vystúpil Okamura
Väčšina štátov NATO už obdobnú zmluvu o obrannej spolupráci s USA má. Česká republika je posledným z východných členov Aliancie, ktorý ju uzavrel. Vláda ju schválila 26. apríla 2023, následne ju odobril aj Senát a Poslanecká snemovňa. V parlamente dohodu podporila väčšina zákonodarcov: v Senáte za ratifikáciu hlasovalo 66 zo 72 senátorov, v dolnej Poslaneckej snemovni bolo za 115 zo 144 prítomných poslancov.
„Je to dôležitá dohoda, najmä v súčasných nepokojných časoch a nestabilnom medzinárodnom prostredí. Je to nepochybne krok, ktorý zvyšuje bezpečnosť našej krajiny a našich občanov,“ uviedol premiér Petr Fiala. Podporu tejto kooperácie jasne vyjadrila aj ministerka obrany Jana Černochová z Občianskej demokratickej strany (ODS).
Skupinu kritikov v Poslaneckej snemovni tvorili predovšetkým poslanci strany Sloboda a priama demokracia (SPD). Pri hlasovaní o ratifikácii boli všetci jej prítomní členovia proti. Predseda SPD Tomio Okamura označil túto zmluvu za zbytočnú, žiadal jej odobrenie referendom a šíril nepravdivé naratívy ohľadom vstupu a pobytu amerických ozbrojených síl v ČR.
Na konci mája 2023 bola DCA podpísaná českou ministerkou obrany Černochovou a ministrom obrany USA Lloydom Austinom v americkom Pentagone. „Dnešok by som prirovnala ku dňu, keď Česká republika vstúpila do Severoatlantickej aliancie alebo dokonca do Európskej únie. Je to významný deň pre zahraničnú obrannú politiku Českej republiky,“ vyjadrila sa ministerka po podpise.
Prezident Petr Pavel 1. augusta podpísal ratifikačnú listinu k DCA, čím Česká republika dokončila ratifikačný proces. Pri podpise zdôraznil, že dohoda neohrozuje bezpečnosť krajiny, ani neobmedzuje jeho suverenitu, ale, naopak, posilňuje jeho obranyschopnosť.
Názory politikov často obsahujú zavádzajúce a nepravdivé tvrdenia
V relácii Udalosti, komentáre reagovali na novú obrannú dohodu poslanci Jaroslav Bžoch (ANO) a Jiří Kobza (SPD). Ich výroky podrobila vecnému overeniu fact-checkingová platforma Demagog.cz.
Jiří Kobza počas vysielania zavádzajúco tvrdil, že DCA odovzdáva české územie ako operačný priestor v plnej dispozícii americkej armáde so všetkými pozemkami, budovami a zariadeniami.
Na základe znenia dohody je zrejmé, že Kobza odkazuje na 4. bod článku 3. Využívanie českých zariadení, pozemkov či priestorov však nie je neobmedzené. Spolupráca zahŕňa iba „dohodnuté zariadenia a priestory“, ktoré americká armáda bude môcť využívať po vzájomnej dohode a len dočasne. Pozemky tak aj naďalej zostávajú vo vlastníctve ČR a zmluva nedáva USA právo na umiestnenie svojich vojsk na českom území.
Zavádzajúci charakter Kobzovho tvrdenia potvrdzuje aj argument Jaroslava Bžocha – „Tá zmluva, samozrejme, nedáva žiadne oprávnenie postaviť čokoľvek, čo by bolo základňou.“ DCA síce hovorí o možnosti výstavby objektu v niektorom z predurčených vojenských areálov (po konzultácii a vzájomnej dohode), nerieši ale vznik vojenských základní.
DCA je klamlivo prirovnávaná k vpádu sovietskych vojsk
Ani Bžoch sa však v relácii nevyhol nepravdivým výrokom. DCA totiž porovnával so zmluvou o „dočasnom pobyte“ sovietskych vojsk v Československu z októbra 1968.
Zmluva „dočasnom pobyte“ priamo nestanovila počet ani miesta stálych posádok. Obsahovala ale tajný protokol (poslanci Národného zhromaždenia o ňom neboli informovaní), ktorý upravoval podmienky pobytu, počet vojakov a určoval ich výcvikové strediská.
Aktivity sovietskych vojakov na území ČSSR pritom ďaleko presahovali rámec zmluvy aj spomenutého protokolu. Vpád vojsk predstavoval okupáciu a násilné narušenie štátnej suverenity, ktoré bolo následne legalizované uzavretím spomenutej zmluvy. Vytváranie falošnej paralely je teda nevhodné a zavádzajúce.
Problematickým bolo aj Bžochovo tvrdenie, že DCA obsahuje „oveľa viac“ priestorov a objektov, čo nie je fakticky správne. Platforma Demagog.cz situáciu objasňuje: „Na základe zmluvy so ZSSR dostala sovietska armáda celkovo 33 posádok, 4 letiská, 5 výcvikových priestorov a 28 ďalších objektov. Americké jednotky by mohli potenciálne využívať 3 posádky, 3 letiská, 4 výcvikové zariadenia a jedno logistické centrum.“
Dôležité je poznamenať, že československí predstavitelia boli v tom čase podrobení značnému sovietskemu nátlaku. Naopak, DCA bola podpísaná v súlade s demokratickými zásadami.
Búrlivé nálady aj na Slovensku
Dohodu týkajúcu sa obrannej spolupráce s USA uzavrelo začiatkom roku 2022 aj Slovensko. Spoločenská diskusia sa týkala podobných faktami nepodložených tém ako v ČR – budovanie vojenských základní, umiestnenie jadrových zbraní, strata štátnej zvrchovanosti, potreba referenda, organizácia vojenských cvičení či ohraničovanie kompetencií štátnych orgánov.
Voči prijatiu obrannej zmluvy sa prekvapivo ohradila Generálna prokuratúra, ktorá k nej vydala dokument s 35 pripomienkami. Za obdobné porovnanie novej obrannej dohody so zmluvou z 1968, až zneuctenie pamiatky obetí okupácie bol ostro kritizovaný generálny prokurátor Maroš Žilinka.
„Táto právna úprava [zmluva z 1968] bola pre Slovenskú republiku nepochybne výhodnejšia ako tá, ktorá je vám v súčasnosti predložená na odsúhlasenie. A to je paradox, nad ktorým sa treba vážne zamyslieť… Žiadna okupačná zmluva nemôže byť pre štát výhodnejšia ako zmluva, ktorá má vo svojom názve a v preambule uvedené, že ide o obrannú zmluvu,“ tvrdil Žilinka.
Dezinformační aktéri šírili v spoločnosti strach nie len počas, ale aj po jej podpísaní – napríklad využitím incidentu z Banskej Bystrice, kde sa opitý americký vojak prechádzal mestom s nožom v ruke. Polícia ho po prešetrení neobvinila zo žiadneho trestného činu, keďže jediný, kto utrpel zranenia, bol totiž samotný vojak. To však nezabránilo tomu, aby situáciu využili členovia krajne pravicových strán vo svoj politický prospech.
Poslanec Európskeho parlamentu a predseda strany Republika Milan Uhrík nepravdivo tvrdil, že vojak napádal okoloidúcich. Uhrík tiež šíril naratív o strate štátnej suverenity v prospech USA. Jeho rétorika jasne naznačovala podkopávanie dôvery v Západ a USA, ale aj narúšanie dôveryhodnosti štátnych inštitúcie a spochybňovanie ich činnosti.
Marian Kotleba, predseda strany Kotlebovci – ĽSNS, si taktiež realitu upravil podľa seba. Incident dal do súvislosti práve s obrannou dohodou medzi SR a USA. Vo zverejnenom videu naznačil, že takéto útoky sa budú stupňovať, a to práve kvôli danej dohode.
Ministerstvo obrany SR uvádza, že „dohoda je právnym rámcom, nepredstavuje neobmedzený súhlas Slovenskej republiky s prítomnosťou ozbrojených síl Spojených štátov amerických na území Slovenskej republiky. O prítomnosti cudzích ozbrojených síl na území Slovenskej republiky budú naďalej rozhodovať príslušné orgány podľa potreby.“
„Suverenitu kvôli nej [obrannej dohode] nestrácame. Samozrejme, niektorí tvrdia, že dokonca je prejavom suverenity, že takúto zmluvu uzatvárame so Spojenými štátmi ako rovnocenná krajina s rovnocennou krajinou. Aj v samotnom texte dohody hovoríme, že zmluva rešpektuje suverenitu a právny poriadok Slovenskej republiky… Dojednávali sme ju ako rovný s rovným, nie je to v nejakej situácii, kedy by nás niekto okupoval a navrhoval nám nejaké nevýhodné podmienky,“ hovorí Martin Sklenár, generálny riaditeľ sekcie obrannej politiky Ministerstva obrany SR.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
