Mierový národ, mierové slávnosti a mier v srdci. 80. výročie Slovenského národného povstania (SNP) v Banskej Bystrici malo jasný odkaz – vládna garnitúra apeluje na návrat k mieru. Na veľkolepých oslavách sa síce nezúčastnili premiéri ani prezidenti západných spojeneckých krajín, no ruský veľvyslanec Igor Bratčikov a bieloruská a ruská mládežnícka delegácia áno.
Propagácia vládnych záujmov alebo oslavy národného charakteru?
Slovenský prezident Peter Pellegrini sa zaviazal vrátiť oslavám SNP hodnotu a národný charakter, na čo vláda alokovala rozpočet 2,7 milióna eur. Povstanie je mimoriadne dôležitou udalosťou v slovenských dejinách, no vláda sa rozhodla jeho význam využiť pre svoje potreby a nepriamo ukázala, kam medzinárodná politika Slovenska v súčasnosti smeruje – na Východ.
Ruský veľvyslanec Bratčikov v príhovore pri príležitosti otvorenia výstavy Tŕnistá cesta k Víťazstvu uviedol: „Pevné základy priateľských vzťahov medzi našimi národmi, položené spoločnými bojmi v Karpatoch, sa napriek snahám „zvonka“ a amnézii niektorých slovenských politikov nezničili.“
Prezident sa zúčastnil osláv SNP v Banskej Bystrici a v príhovore poukázal na to, ako sa slovenský národ dokázal v minulosti zjednotiť, odsúdil nenávistné správanie a zdôraznil nutnosť obnovy európskeho kontinentu ako priestoru mieru, pokoja a spolupráce.
Aj napriek zdôrazneniu potreby kooperácie bol, namiesto kľúčových spojencov, na oslavách prítomný predseda mimoparlamentného hnutia Republika Milan Uhrík, ktorý v minulosti holokaust odsúdiť nedokázal a obraňoval prezidenta fašistického Slovenského štátu Jozefa Tisa. Prezident tak oficiálne odmietol nenávisť, ale politik s nenávistnými názormi mu na oslavách neprekážal.
Mierový národ s mierovým premiérom
Ako posledný rečník vystúpil na oslavách SNP Robert Fico, ktorý síce tvrdil, že pre mier spraví všetko, no aj napriek tomu neprestával útočiť. Tvrdil, že Európania nie sú bez viny, ale napriek tomu si myslia, že môžu diktovať, čo je správne. „Ty nemôžeš písať, ty nemôžeš hrať hokej, ty sa nemôžeš zúčastniť olympijských hier,“ povedal premiér, ktorého vláda od začiatku svojho mandátu potláča nezávislé médiá.
Vzápätí na to Fico kritizoval sankcie voči Rusku, ktoré podľa neho len potláčajú suverénne názory. Odkazoval na 32. prezidenta Spojených štátov amerických Franklina Roosevelta, Jaltskú konferenciu (na ktorej v roku 1945 spojenci rokovali o rozdelení Nemecka) a prekračovanie čiar, ktoré boli po studenej vojne nastavené s cieľom udržať pokoj vo svete.
Volanie po mieri v čase, keď by mier znamenal odstúpenie ukrajinského územia Rusku, je neprípustné. Vláda tak dehonestuje krajiny, ktoré Ukrajinu podporujú, a občanov Slovenska presviedča o možnosti prímeria, ktoré zabezpečiť nevie. Vojenská a finančná podpora Ukrajiny je kľúčová, na čo je potrebná podpora ľudí. Slovenský premiér však robí očividne všetko preto, aby Slováci stáli na strane Ruska.
Paradoxy v jednotlivých príhovoroch sú neprehliadnuteľné. Chceme mier, ale Ukrajinu, obeť agresie, vojensky podporiť odmietame. Chceme spolupracovať, ale neustále útočíme na našich spojencov. Chceme pokoj, ale napádať neprestávame.
Dokážeme sa poučiť z histórie?
Na oslavách SNP vystúpil aj predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Viliam Longauer, ktorý spomínal na Mníchovskú dohodu (na základe ktorej bolo Československo donútené odstúpiť pohraničné územie Nemecku). Následne vyjadril podporu vláde a ako všetci ostatní rečníci vyslovil myšlienku vyzdvihujúcu mier. „My vieme, že mníchovská zrada a rozbitie Československa bol prvý krok, aby bolo Slovensko podriadené a okupované,“ uviedol.
Pred 86 rokmi tak kvôli politike appeasementu prišlo Československo o územie Sudet, Petržalky a Devína. Západné mocnosti boli kvôli strachu z vojny ochotné ustupovať nacistickému diktátorovi a bez účasti československých predstaviteľov prenechali Nemecku naše územie. Paralela medzi Mníchovom a mierovými plánmi, podľa ktorých by sa Ukrajina mala vzdať územia v záujme mieru, je zrejmá, avšak tú vláda a jej priaznivci vidieť nechcú.
SNP bolo jedným z krokov, vďaka ktorým sme sa posunuli smerom na Západ a k liberálnej demokracii. Dnes však vládni politici paradoxne označujú Západ za ten fašistický. Odkaz SNP začali zneužívať na glorifikáciu Ruska a ospravedlňovanie jeho agresie voči Ukrajine.
Pomoc, ktorú Slovensko počas povstania dostalo, sa často okliešťuje len na Červenú armádu, čo glorifikáciu dnešného Ruska výrazne posilňuje. Takmer úplne sa pritom opomína pomoc západných vojsk či fakt, že v SNP bojovali aj príslušníci iných národov – Česi, Ukrajinci, Bielorusi, Francúzi alebo Maďari. Premiér sa síce v príhovore poďakoval všetkým spojencom, ale následne sa prihovoril len ruskej delegácii.
Priaznivci totalitného režimu usporiadali „Jazdu slobody“
SNP sa rozhodla osláviť aj prokremeľská motorkárska skupina Brat za brata, ktorá obišla 30 slovenských miest a obcí. „Osobitne by som sa chcel poďakovať občianskemu združeniu Motorkári Slovenska – Brat za Brata, ktoré pre Rusov zorganizovalo bohatý program,“ uviedol ruský veľvyslanec Bratčikov.
Pri návštevách jednotlivých pamätníkov nechýbali komunistické symboly a sovietske vlajky a na niektorých miestach bola prítomná aj ruská a bieloruská mládežnícka delegácia. Obce sa k „Jazde slobody“ postavili rôzne, niektoré odmietavo a niektoré motorkárov vrelo privítali.
V čase, keď oslavujeme porazenie jedného totalitného režimu, sa prikláňame na stranu druhého. Miesto súcitu so susednou krajinou pozývame na národné oslavy delegáciu z krajiny, ktorá je jasným agresorom. Prázdne slová o mieri by mali byť nahradené skutkami, ktoré by ruskú agresiu zastavili a posolstvo SNP, na ktoré sú Slováci a Slovenky právom hrdí, by nemalo byť zneužívané vládou v jej prospech.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
